Autor textu: Richard Fekete / Foto: SND
Archívny text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2018
Príbeh schizofrenika, bisexuála a kontroverzného geniálneho tanečníka a choreografa. Príbeh, počas ktorého v SND padne bozk medzi dvoma mužmi a všetci sú dojatí.
18. apríla 2018 sa odohrala nateraz posledná repríza za prítomnosti Carla Davisa, Daniela de Andradeho a Marka Baileyho. Ide o autorov pôvodnej baletnej inscenácie na hudbu anglického skladateľa, autora muzikálov a baletov Carla Davisa, ktorá ponúkla v réžii spoluautora Daniela de Andrade jedinečný pohľad na život a dielo slávneho ruského tanečníka a choreografa Václava Nižinského (*1889 Kyjev – Ɨ1950 Londýn). Svetovú premiéru mala na javisku Slovenského národného divadla ešte v novembri 2015. Ide o vyrozprávanie celého príbehu svetoznámeho telesa Sergeja Ďagileva „Ballets Russes“ počas jeho púte z Ruska cez Paríž až do Južnej Ameriky. Inscenácia cituje jeho najslávnejšie postavy, ku ktorým patrili Petruška v balete I. F. Stravinského, Debussyho Faunovo neskoré odpoludnie, ako aj jeho prelomový balet Svätenie jari na hudbu Igora Stravinského. Je prelom devätnásteho a dvadsiateho storočia, Rusko zažije prepad a revolúciu v roku 1905 a úspech ďalšej v 1917. V roku 1914 vypukne prvá svetová vojna. Ženy začínajú bojovať o svoje volebné práva.
Baletná inscenácia Nižinskij – Boh tanca je príbeh prerozprávaný Nižinského očami. Sledujeme jeho život, začiatok kariéry, vzťah a milenecký pomer so starším mužom Sergejom Ďagilevom a následne nečakané manželstvo s Romolou, ktorá sa do neho zaľúbila ako jeho diváčka. Rozkol milostného vzťahu s Sergejom Ďagilevom, ktorý do svadby robil Nižinskému tútora, ochrancu aj milenca. Téma vzťahu dvoch mužov nie je v príbehu zjednodušená, ale uchopená komplexne, uveriteľne a vzrušujúco. To on mu otvoril svet galérií, divadla a opery, koncertov a literatúry. Jeho láska pomohla sformovať z Nižinského fenomén, ktorý reprezentoval Rusko a jeho kultúru vo svete a pootvorili dvere pre súčasný tanec. Nebol len však len tanečníkom, ale preslávil sa aj ako choreograf. Predovšetkým vytvoril choreografiu na Debussyho Faunovo popoludnie a neskôr na Svätenie jari. V týchto baletoch dokázal spojiť takmer všetko. Hudobný skladateľ Stravinskij a Nižinskij lámali všetky pravidlá baletu. Nižinského balety celkovo ani nevyzerajú ako balety a hudba k nim, napríklad Svätenie jari, nie je baletnou hudbou v tradičnom slova zmysle. Nižinskij však trpel schizofréniou a po strate ochrannej ruky Ďagileva, bez peňazí, nepripravený znášať dôsledky manželstva a roly otca, bez možnosti vrátiť sa do vojnového Ruska, končí v ústave pre duševne chorých, kde sa jeho myseľ začína rozpadávať, jeho život stráca formu.
Čím je toto predstavenie významné pre LGBT komunitu? Ukazuje silný príbeh umelca, génia svojej doby, jeho vášeň pre tanec a umenie ako aj vášeň muža pre mužov. Celý príbeh je plný emócií, svetlej i temnej stránky života, jeho stvárnenie je však veľmi citlivé a univerzálne prijateľné pre každého. Je to príbeh človeka, ktorý miloval a jeho milovali mnohí a mnohé. Príbeh, kde v SND padne bozk medzi dvoma mužmi a všetci sú dojatí. Nikto sa nepohoršuje, naopak na záver predstavenia prichádza standing ovation.
V podtitule názvu je Boh tanca. Spôsob, akým tancoval, ho predurčoval na to, aby ho ľudia začali nazývať bohom tanca. Nebol iba geniálnym tanečníkom, cítil sa byť Bohom, ktorý môže zachrániť svet. Chcel tento odkaz odovzdať svetu. Jeho obavy z budúcnosti sa, žiaľ, naplnili. Bol géniom, ktorý veril, že umenie a umelci nesú zodpovednosť za svet, musia pomôcť ľuďom myslieť inak. Jeho skutočný odkaz pre dnešný svet je: „Som Boh a všetko, čo chcem, je žiť v kráse.“