Autorstvo: Dano Javoran / FOTO: Matúš Horváth
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2023.
25-ročného Joeyho môžete poznať ako Liquid the Queen z vystúpení, workshopov, ale aj zo sociálnych sietí. Spýtali sme sa drag queen na jej vzťah so svojím umením, na jej názor na Annu Záborskú aj na to, čo plánuje do budúcnosti.
Liquid, v apríli si v priestoroch Roundu viedla workshop Drag You Out. O čo presne išlo a čo ťa viedlo k tomu, takýto workshop zorganizovať?
S myšlienkou a organizáciou mi pomohol Ľuboš Forró z Round o.z., ktorému som neskutočne vďačný za pomoc, logistiku a priestor. Workshop bol zameraný primárne na drag mejkap, teda ľudia mohli prísť a vyskúšať si pod mojím vedením premenu tváre na drag. Cieľom workshopu bolo ľudí naviesť k tomu, aby skúsili svoj mejkap „prehnať“, nebáť sa farieb a dosiahnuť ilúziu alebo karikatúru, ktorá by ich viac poženštila. S workshopom mi pomohla aj Cherry Tree Wood a spoločne sme sa s účastníkmi rozprávali o živote, ale aj o queer témach. Na konci workshopu sme sa poobliekali do parochní, topánok, oblečenia a rôznych doplnkov. Mali sme aj fotografku, ktorá zachytila premenu pred a po drag nalíčení. Bolo pre mňa super, vidieť ako sa ľudia po premene do dragu uvoľnili a akého pózovania boli schopní pri fotení sa „po“. (Smiech.) Som za tento event neskutočne rád a určite ho chcem niekedy zopakovať.
Z pohľadu účastníka sa mi workshop veľmi páčil, mal som na chvíľu možnosť slobodne sa hrať so svojím rodovým prejavom. Takisto si však pamätám, ako sa väčšina z nás pred tým, ako sme vyšli na ulicu, odlíčila. Ako pri svojom dragu a vystúpeniach riešiš otázku bezpečnosti?
Som rád, že sa ľuďom páčilo. Čo sa týka toho odlíčenia, ja osobne nerád zostávam nalíčený, pokiaľ nemusím alebo nechcem. Bezpečnosť považujem za veľmi dôležitý aspekt pri dragu alebo pri ktorejkoľvek forme queer sebavyjadrenia. Veľmi si cením, ako napríklad organizátorstvo party Queerdom Trnava vyslovene hľadí na bezpečnosť a dokonca majú ochranku.
Už som niekoľkokrát išla ako Liquid aj s ostatnými drag queens pešo cez pol Bratislavy na akciu, to bolo náhodou veľmi zábavné, ale samozrejme, že v skupinke je to bezpečnejšie. Myslím si však, že väčšina ľudí na drag na ulici len zazerá a môže si myslieť svoje. Ale ktovie, vieme, ako to tu chodí, a to, že sa doteraz nič nestalo alebo ľudia vyslovene nešli do fyzického konfliktu kvôli tomu, že je niekto v dragu, neznamená, že sa to nemôže stať. (Klope na drevo.) Better safe than sorry, ako sa hovorí.
Drag je forma umenia, ktorá na Slovensku nemá takú dlhú tradíciu ako v zahraničí. Ako dlho robíš drag ty a ako sa za ten čas posunula slovenská drag scéna?
Ono je ťažké kategorizovať, čo je a čo nie je drag, dlhodobo sa o tom diskutuje aj v drag komunite, ale musím spomenúť, že travesty shows sú na československej scéne veľmi dlho. Ja sa dragu venujem sporadicky 7 rokov. Vtedy som prvýkrát začal experimentovať s mejkapom za účelom vystupovania, ale rád spomínam aj na svoje detstvo, keď som sa často hrával v dievčenskom oblečení a napodobňoval ženské celebrity. Vždy to bol akoby návrat k tomu. Človek sa s dragom ale nikdy neprestáva učiť. Ja sa napríklad chystám naučiť konečne šiť. (Smiech.)
Slovenská drag scéna sa podľa mňa rapídne posúva vpred, a som za to úprimne rád, nakoľko sme v štádiu, keď západné, stredné aj východné Slovensko majú drag reprezentáciu, dokonca aj v zahraničí. Veľmi sa teším z pokroku perfomerov a vždy sa teším, keď vidím, ako sa zlepšujú a posúvajú vpred.
Jeden z dôvodov, prečo ľudia robia drag, môže byť aj sebavyjadrenie. Aký máš s Liquid vzťah ako Joey? Je Liquid nejaké tvoje alterego, alebo si to proste len ty v mejkape a kostýme?
Toto je veľmi zaujímavá otázka, pretože som v minulosti považoval Liquid za čisto separátne, ženské alterego. Po rokoch však už nevidím rozdiely pri vnútornom prežívaní Liquid a seba samého. Ale je pravda, že vďaka Liquid viem prežívať veci inak. Ja nie som osoba, ktorá by sa bála povedať tak, ako to je, na rovinu a Liquid s týmto už problém nemá ani zďaleka. Dokonca mám pocit, že keď už som v tom dragu, ktorý tak či tak považujem stále za undergroundovú záležitosť, a niečo, čo veľa ľudí nechápe, ba až odsudzuje, tak už naozaj môžem spraviť hocičo a buď to budú ľudia žrať, alebo nie. Tým, že ale Liquid mám, tak som sa stal ako Joey kľudnejší, než som býval, lebo si to potom môžem vybiť cez Liquid. (Smiech.) Som rád, že mi drag dáva pocit nepremožiteľnosti a „dievčašéfky“. Ale hej, stále to budem len ja v mejkape a kostýme, je to predsa drag.
Známa si aj ako matka v House of Foundation. Vedela by si priblížiť, čo je to house a čo znamená pre teba osobne?
Drag house má slúžiť ako „druhá rodina“, v ktorej sa drag performeri navzájom podporujú a vystupujú spolu. Každý house funguje inak, neexistuje nejaká príručka, ako by to malo vyzerať, niektoré drag houses sú si aj emočne bližšie, iné fungujú čisto ako zoskupenie pre vystúpenia. Každý house má matku alebo otca a členov, takzvané drag deti alebo drag súrodencov.
V mojom house nefungovala hierarchia, v ktorej by som bola najvyššou drag queen. Keď sme ešte spolu vystupovali, tak som vždy bola ako matka vokálna ohľadom rovnosti, a toho, že každý môže prísť s nápadom. Mne osobne išlo o spájanie drag komunity v Bratislave. Drag matka je niečo ako manažérka housu, ktorá ho reprezentuje a komunikuje s členmi, poradí alebo pomôže členom housu. Niekedy som ako matka sťahovala svojim deckám pesničky, aby mali na čo „lipsyncovať“. (Smiech.)
Pre mňa to celkovo bola veľmi príjemná, pozitívna skúsenosť. Porovnal by som to možno s plánovaním eventov a vystúpení. Takisto som ako drag matka mala možnosť prerobiť zopár ľudí prvýkrát do dragu, cvičiť s nimi líčenie alebo im požičať veci, to mi pripadalo veľmi milé. Som rád, že som mohol mať house, hoci je teraz viac-menej pozastavený. Som v kontakte s ľuďmi, ktorí boli radi členmi a hlásia sa k House of Foundation dodnes. Stále spolu niekedy spolupracujeme a pomáhame si s hľadaním bookingov.
Okrem vystúpení a workshopov na svoj instagramový účet (@liquidthequeen) pridávaš aj rôzne remixy známych piesní a slovenské dabingy americkej reality show RuPaul’s Drag Race. Ako prebieha kreatívny proces? Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?
Je to katastrofálne náhodné a väčšinou len vezmem niečo, čo sa mi páči a čo mi napadne, môj mozog funguje veľmi mysterióznymi spôsobmi. Veľa mojich nápadov na „schválne zlé preklady“ alebo alternatívne texty piesní sme zo srandy vymýšľali práve s Jurajom Vankuličom, česť jeho pamiatke. On so mnou vždy prirodzene „vajbil“ – vymýšľali a prerábali sme texty pesničiek od Dua Lipa a Britney Spears aj o lokálnej gej scéne v Bratislave.
Ono ten proces je väčšinou automatický, že si len robím z niečoho srandu alebo chcem niečo vyslovene naschvál zhoršiť. Ja mám rád absurdnosť a taktiež neočakávané. Ako príklad možno spomeniem jednu fotku, kde som zobrazená ako moderátorka Farma’s Drag Race – paródia na RuPaul’s Drag Race, ktorá na Slovensku samozrejme nemá spin-off, skombinovaná s veľmi známou šou Farma. Je to akoby nespojiteľné, ale pritom to dáva ľuďom veľmi veľa možností predstaviť si pod tým absurdity, ako napríklad drag queens, ktoré musia dojiť kravy.
Čo sa týka dabingov, chcel som to vždy schválne robiť tak, aby to znelo čo „najhoršie“, akoby ten preklad robil Google Translate v roku 2008. Zároveň veľa kultových hlášok americkej queer scény nemá slovenský ekvivalent, takže bolo veľmi príjemné prísť s prekladmi ako „rozlej čaje“, „vraždi ten dom, topánky dole“ a podobne.
Si pôvodne z Veľkého Krtíša, kde momentálne aj bývaš. Určite vnímaš nejaké rozdiely v tom, ako sa ľudia stavajú k rodovo nekonformným prejavom a všeobecnejšie k témam queer životov v Bratislave a v menšom meste. Vieš si predstaviť veľkokrtíšsky Pride?
Tak väčšina konzervatívnych, starších ľudí, tu, ako aj inde po Slovensku, nezvláda ani koncept dvoch mužov držiacich sa za ruky, nieto ešte aby sa človek napríklad obliekal rodovo nekonformne. Nemôžem ale povedať, že by som sa v Bratislave nestretol s rovnako negatívnymi názormi a postojmi ako tu. Nemôžeme sa tváriť, že v tejto spoločnosti sa nestane ani raz, že by človeka za jeho queerness nevysmiali alebo neosočovali.
Funguje to ale aj naopak, z čoho som bol veľmi milo prekvapený, pretože som sa po strednej škole z Veľkého Krtíša odsťahoval práve kvôli pocitu, že to tu zaváňalo konzervatívnym extrémizmom. Ale aj tu sú otvorení ľudia a allies, len sa o tom nehovorí hlasnejšie. Keď však príde na tému alebo o sebe otvorene hovorím, tak s tým ľudia nemajú veľký problém. Dokonca sa niektorí aj rozčuľujú, prečo nám konečne nemôžu dať rovnaké práva ako cishet ľuďom.
Stretol som sa ale aj s tým, že ľudia nás vnímajú ako úchylákov, čo im chcú ukradnúť deti. Raz sa mi jeden chlap ospravedlnil, že ma tak vnímal tiež a teraz vidí, že som normálny. (Smiech.) Tak dík, ale predsa len som rád, že to tým ľuďom dochádza. Stále často počujem v podnikoch alebo na ulici posmešky chlapov, ako si robia srandu z buzerantov. Keď som bol malý, tak sme mali v susedstve trans osobu a pamätám si, ako si z nej miestni uťahovali a obracali oči.
Čo sa týka otázky Pride VK, úprimne by som radšej podporil ten banskobystrický, kde sa ľudia môžu stretnúť a kde námestie nemá 100 m². (Smiech.)
Drag je často používaný ako prostriedok politickej kritiky. Ešte dávnejšie si mala vystúpenie venované Anne Záborskej. Bolo to vtedy, keď sa niekoľkýkrát pokúšala obmedziť prístup k interrupciám. Ako sa na to pozeráš s odstupom času, najmä teraz, keď sa v parlamente snaží presadiť okrem obmedzovania interrupcií aj znemožnenie právnej tranzície?
Úprimne, je to doposiaľ jedno z mojich top politických vystúpení, nakoľko išlo o karikatúru Ježišovho avatara, ktorý mal byť metaforickým vyobrazením Záborskej a jej podobných kresťanov. Vo vystúpení je zobrazená tehotná žena, ktorá nemôže ísť na potrat a vytiahne vešiak, ten jej z ruky vytrhnem, a teda znemožním akúkoľvek možnosť potratu. Žena neskôr oslabená padá k zemi a rodí, pri pôrode zomrie a ja vezmem do rúk bábätko „za každú cenu“.
Poviem k tomu len toľko, že nikdy som nebol vyslovene proti kresťanom a nerád sa hrám na škatuľkovanie či na koncept binarity „dobra a zla“. Je komické všetko vnímať len z dvoch extrémnych pohľadov. Poznám kresťanov, ktorí sú veľmi milujúci a akceptujúci, a nepovažujem za správne ich hádzať do jedného vreca so Záborskou a spol. Taktiež existujú queer kresťania, kresťania, ktorí sú proti LGBTQ+, či už z homo/transfóbie, vlastného presvedčenia, alebo kvôli kázňam, a existujú aj neveriaci, ktorí sú homofóbni, alebo neveriaci, ktorí sú allies.
Kritizujem tým vystúpením najmä politiku a cirkev, pretože siaha na práva a slobody ľudí. Považujem to aj za nastavenie zrkadla, pretože kresťan by mal svojho blížneho milovať, nie podmienečne, ale práve naopak. Pripadá mi neprípustné obhajovať zákony vierou, lebo nie každý je kresťan a Slovensko je koniec koncov, aspoň na papieri, sekulárnym štátom, ktorý by sa nemal viazať na žiadne náboženstvo. Karikatúru Ježiša som zvolil naschvál, práve kvôli kontroverzii a faktu, že to v ľuďoch vyvolá negatívne emócie, bezmocnosť či pohoršenosť, pretože týmito emóciami musia kvôli takýmto zákonom prechádzať bežní ľudia, ktorých sa tieto návrhy bytostne týkajú.
Môj názor je stále rovnaký ako predtým, ibaže sa pridal ďalší nechutný návrh, ktorý má znovu terorizovať a obmedzovať ľuďom ich životy. Toto do slobodnej krajiny nepatrí.
Myslíš si, že Slovensko má ešte nádej byť inkluzívnou krajinou? Čo by si odkázala queer deťom a mladým ľuďom, ktorí práve vyrastajú na Slovensku?
Odkázala by som im, aby odišli. (Smiech.) Ale nie, keď sa na to pozriem seriózne, tak je dôvod, prečo tu zostávam aj ja, hoci to nie je jednoduché, sociálne ani ekonomicky. Slovensko celkovo robí veľmi zlú prácu pri udržaní mladých talentov, čo aj náš technokratický premiér verejne priznal, nehovoriac o ochrane menšín. Čiže to, že ľudia odchádzajú, ma vôbec neprekvapuje a určite ich v tom podporujem, hlavne ak cítia obavu o bezpečnosť.
Môj odkaz teda spočíva len v bezpečnosti, aby sa ľudia opatrovali, dávali na seba pozor a starali sa o seba. To je najdôležitejšie. Pokiaľ tu chcú zostať, je to samozrejme možné, ale treba rátať s dlhým a náročným procesom, kým si človek zvykne na to, ako tu má fungovať a ako sa má ako queer osoba po Slovensku pohybovať.
Netreba sa však báť byť samým sebou a byť na to hrdý, mne osobne to dodalo veľmi veľa odvahy a taktiež možnosť prehovoriť k ľuďom naokolo a takpovediac im otvoriť oči, že nie sme „chodiace postroje na Pride“. K cishet ľuďom len toľko, že ma neprestávajú niekedy prekvapovať, ale na druhej strane, informácie proaktívne hľadať nebudú, lebo žijú v predsudkoch.
Problém viac ako v bežných ľuďoch vidím v politike a netrúfam si tipnúť, ako dlho budeme čakať na zmenu „zhora“. Záleží na politických stranách a tlaku z Európskej únie. Ja osobne nie som presvedčený, že to bude tak skoro, ale šanca tam určite je. Uvidíme po voľbách.
Aké máš ty osobne do budúcnosti ciele v oblasti dragu?
Určite sa chcem vrátiť k „fun“ dragu, to znamená robiť drag najmä pre vlastnú radosť a preto, lebo ho chcem a ako chcem, nie kvôli nátlaku okolia alebo nadchádzajúcich vystúpení. Často spomínam, že je dôležité mať dôvod, prečo robiť drag. Človeka by to hlavne malo baviť. Ja som si prešla ako queen niekoľkými obdobiami, kedy to nebolo úplne ideálne, a akoby som stratila kontrolu nad mojou tvorbou, či v tom prestala vidieť zmysel.
Spomeniem ale, že táto „blokáda“ je medzi drag performermi pomerne častá z rôznych dôvodov a mnohí z nás mali od dragu prestávky. Nie je na tom pre mňa nič zvláštne ani odsúdeniahodné, napokon sme len ľudia, ktorí robia drag pre radosť, popri všetkom ostatnom. Preto je môj hlavný cieľ robiť to z radosti, aby som mohla radosť rozdávať aj naokolo. Keď nebudem mať energiu, tak ju nebudem môcť na vystúpeniach odovzdávať publiku.
Veľmi veľkou psychickou podporou pre mňa v tejto oblasti boli a sú najmä Marta Now a Kassandra Bibach, s ktorými spolupracujeme na projektoch a s ktorými som v kontakte asi najviac. Navyše som sa rozhodla drag vnímať viac ako hobby, keďže život je dosť stresujúci sám osebe. Už teraz však plánujem ďalšie workshopy, vystúpenia a aj vlastný obsah.