Autor: Kristián Lazarčík / FOTO: Jakub Kováč
Text sme prvý raz publikovali v čísle Zima 2022.
THEY! all shades of drag.
Mnohé a mnohí z nás po skončení divadelného Festivalu Drama Queer zosmutneli. Našťastie neprešiel ani mesiac a do sychravej, postupne sa zozimievajúcej Bratislavy zavítal fenomenálny PiNKBUS. Ide o novú platformu, ktorá zastrešuje mladých queer umelcov a umelkyne v Českej republike (a nielen). Ako uvádza webstránka pinkbusplatform, projekt nadväzuje na tradíciu pražských kabaretov či varieté a ozvláštňuje ju obrovskou dávkou stúpajúceho trendu drag queens. Otvárajú aktuálne spoločenské témy, ako je sexualita, nahota, sloboda, telesnosť alebo kult krásy.
Róbert Pakan, riaditeľ Festivalu Drama Queer, vraví, že sa spolu so svojím tímom sústredeným okolo festivalu rozhodol vytvoriť platformu pre prezentáciu drag umenia v širšom ponímaní. „Uvedomili sme si, že Festival Drama Queer nestačí na to, aby sme prezentovali všetky špecifické performatívne kusy drag umenia, a preto vznikol showcase THEY! all shades of drag. Tento ročník bol prvý a my dúfame, že sa z neho stane etablovaný priestor pre všetkých drag umelcov a všetky drag umelkyne.“
Prvý večer prehliadky s názvom Drag Extravaganza CZ/SK sa konal 17. novembra v Kultúrnom centre P*AKT a vystúpili drag queens a kings Error Fatale, Ivinitty, NØIR, dievčatá zo skupiny House of Q Jasmine Richart a Chantal Licorne, Pedro, Venice a La Cuntessa, ktorá celú showcase zároveň aj odmoderovala.
Večer to bol teda nezabudnuteľný – plný skvelej, hlavne českej a slovenskej hudby, samozrejme, šmrncnutej queer poňatím, očarujúcich tanečných predstavení a performances. Publikum na umelcov a umelkyne reagovalo neustále, či už smiechom, alebo nadšenými výkrikmi. Pokiaľ do P*AKT-u niekto prišiel s poklesnutou náladou, jednoznačne z tejto párty odchádzal v oveľa lepšom naladení. Všade samé trblietky a konfety.
Druhý večer nasledovala Karen’s Palooza, ktorá bola spojením talk show, poézie, performance a hudby. Vystúpili performeri a performerky Just Karen, Helena Araújo, Venice, Afterparty, DJ Pinkconcrete a Chlorophyll von Needle.
„Keď Just Karen, moderátorka večera, v jednom z jej vstupov vyzvala publikum, aby sa prihlásili tí a tie, čo sú hetero, skoro polovica publika zdvihla ruku. To je pre mňa zadosťučinenie, že robíme umenie pre všetkých bez rozdielov. Teší ma záujem všetkých ľudí o nás, o naše sebavyjadrenie,“ vraví Róbert.
Ukázať celú pestrosť queer komunity je podľa Róberta nielen dôležité, ale vôbec pre celú našu spoločnosť nutné. „Veď farebný plášť, ktorým ošatíme každú udalosť, nás zahreje či ochráni pred nečasom nepochopenia,“ vraví Róbert. Okrem drag podujatí a divadelného festivalu sa so svojim tímom zameriavajú aj na produkciu komunitných stretnutí pre LGBTI+ ľudí, workshopy a vzdelávanie. „Ono v skutočnosti je dôležité, že sa vôbec ľudia majú kde a prečo stretnúť a spoločne tráviť čas. Nie sme sami, máme jeden druhého, jedna druhú,“ dodáva Róbert.
Zároveň sa teší z výborných ohlasov publika: „Veľa ľudí mi ďakovalo, že niečo také robíme a že sa tomu venujeme. Je veľmi časovo a fyzicky náročné robiť performatívne umenie – stretávate sa s množstvom náročných situácií, a preto je takýto ohlas pre mňa a môj tím veľmi dôležitý. Motivuje nás nevzdávať sa a ísť ďalej.“ Podujatie bolo vypredané, návštevnosť vysoká a nálada podľa Róbertových slov o to lepšia. Čo ho však vyrušuje, je nezáujem mainstreamových médií o umenie a kultúru LGBTI+ ľudí. „V tomto hlavne absentuje RTVS, čo by malo byť jej povinnosťou. RTVS však naďalej aktívne ignoruje časť našej spoločnosti.“ O neoboznámení spoločnosti televíziou ohľadom konajúcich sa queer podujatí mi Róbert porozprával už pri písaní reportu o Festivale Drama Queer. Ani o festival totiž verejnoprávna televízia neprejavila záujem a ľudí neinformovala.
Jednoznačne nehovorím iba sám za seba, ak poviem, že som sa už dlho tak dobre nezabavil ako práve počas týchto dvoch fantastických večerov. Po posledných tragických udalostiach, ktoré sa udiali nielen v Bratislave, dokázali drag queens a kings mnohým z nás v publiku opäť dodať tú oslabenú, pokiaľ nie úplne stratenú odvahu. Čo sa mňa týka, tak najmä odvahu v prejave, vyjadrení samého seba, ale aj môjho umenia. Netreba sa báť, to nám tam všetkým tieto kráľovné ukázali, a popravde, v spoločnosti, ako bola táto, sa všetok náš strach aspoň na malú chvíľu rozplynul úplne. Zostala iba radosť, nadšenie z toho, kým sme, kým ešte môžeme byť a kým veruže aj budeme. Ďakujem.
Želám si viac takýchto podujatí. Práve preto som sa Róberta v závere nášho rozhovoru spýtal, čo so svojim tímom ešte do budúcnosti plánuje: „Budeme ďalej rozvíjať náš historický projekt budovania komunitnej pamäti Loading: love, a zbierať príbehy LGBTI+ pamätníkov a pamätníčok.“ Róbert vidí obrovský zmysel v zachytávaní a rozprávaní osudov, ktoré nie sú počuť. Tieto príbehy sú uložené na stránke www.queermemory.eu. Zároveň sa v najbližšej dobe chcú otvoriť ďalším tvorcom a tvorkyniam v divadle Nomantinels a uviesť ich dramatické texty. „Ja osobne sa chcem viac venovať téme nenávisti, zločinom z nenávisti a reflektovať súčasnosť. Tiež by som rád v ďalšej divadelnej sezóne uviedol svoju komédiu para_nenormal,“ ukončuje Róbert Pakan.