Autor textu: Marek Majzon / Foto: Robert Pakan
Archívny text bol prvý raz publikovaný v čísle Jar 2018
Vitajte vo svete, kde môžete byť akýkoľvek chcete. Dôležité je pohodlne sa usadiť a nebrať sa vážne. Na Zámockej pod hradom na vás každý mesiac netrpezlivo čakajú tí, čo vás zabavia, až budete plakať. Len smelo vstúpte do Tep La Ren Cabaretu!
Ak sa už nejaký ten piatok pohybujete v bratislavskej LGBTI komunite, rozhodne poznáte Tepláreň Café. Útulné priestory kaviarne v centre mesta poskytujú príjemnú atmosféru a nežné pohladenie každej teplej duše. Personál je ochotný nielen vybaviť objednávku návštevníka, ale s radosťou si vypočuje akúkoľvek boliestku z každodenného života či oslávi i ten najmenší úspech. Jej majiteľ Roman Samotný to má jednoducho dobre premyslené.
Raz do mesiaca, väčšinou druhú stredu, sa však notoricky známy priestor výrazne zmení. K baru pribudne pódium a predné stoly sa premieňajú na hľadisko pripomínajúce staroveké divadlá. V tejto novodobej antike sa zrodila moderná exhibícia, aká v Bratislave zatiaľ nemala obdoby. Za všetko môže náhoda.
Roman, resp. Romaňa, ako matku všetkých aktivistov nazývame, si dala v novembri spontánny výlet do Bruselu. Kamarát, ktorého išiel navštíviť, vzal rolu sprievodcu zodpovedne a predstavil mu tamojšie queer kabarety. „Bola to veľmi divoká a autentická energia, veľmi kontaktné vystúpenia. Hneď mi išiel v hlave plán, že niečo podobné by som spravil u seba v bare. S kamošmi sme v Tepláreň Café neustále vymýšľali hlúposti, jašili sa, tak mi napadlo, že možno by to zaujalo aj publikum,“ spomína.
A zaujalo. „Prvý kabaret bol úplne turbo. Ja som zostal úplne zaskočený, tá spätná väzba bola brutálna, bolo to veľmi živé a interaktívne, divočina. Bol som za to veľmi vďačný,“ tešil sa Roman, ktorý v čase rozhovoru organizoval už šiestu edíciu kabaretu. Akosi sa za ten čas ustálila pestrá kombinácia vtipných, ale aj pikantných čísel. Najzábavnejší večer v mesiaci sa koná pod taktovkou spevákov, hudobníkov, tanečníkov a tanečníčok, ale aj spisovateľov a humoristov.
Jeden by povedal, že toľko umeleckého „materiálu“ dať dokopy musí byť fuška, no zjavne nie pre Romana. „Mám okolo seba veľa ľudí od umenia, performerov, tanečníkov, divadelníkov, takže to šlo vcelku hladko,“ vysvetlil. O niečo ťažšia bola výzva, pred ktorú sa postavil z vlastnej iniciatívy: „Chcel som aj ľudí, ktorí nevystupujú profesionálne, aby to bolo viac punk. Tých som musel presviedčať, mali obavy ísť pred publikum, ale nakoniec zistili, aký je to silný zážitok, a tak mám na kabarete aj veľa amatérov. Vlastne je ich väčšina.“
Práve záujem neumeleckej obce je to, čo dáva kabaretu Tep La Ren Cabaret inú dimenziu. Paradoxom je priama úmera – čím viac ľudí príde do skromných priestorov Tepláreň Café, tým viac ich chce vystupovať. Zväčšuje sa line-up, publikum aj atmosféra. Kam to však chce všetko Roman zmestiť? „Určite chcem nechať kabaret v Tepláreň Café, aby to bolo veľmi kontaktné. Práve v malom priestore vznikne intimita, ľudia sa na seba tlačia a vtedy je viac interakcií. Diváci sú fyzicky blízko aj pri účinkujúcich, čo tiež umocní atmosféru. Niekedy treba oželieť komfort, pretože sila zážitku je dôležitejšia. Autor článku je tiež jedným z účinkujúcich a skutočne možno len potvrdiť, že divácka láska je oveľa bližšie v tesnejších priestoroch.
Ak sa spýtate Romana, či vidí v projekte budúcnosť, je fascinujúce vidieť odhodlanie, vytrvalosť a optimizmus. Nástojí na pilieroch kabaretu, ktorými sú podivnosť, preháňanie, sloboda a „punk“. „Jedným z dôvodov, prečo robím kabaret, je vyzdvihnúť divnosť a pestrosť. Na Slovensku mi stále akosi chýba viac prúdov, ktoré by boli queer, punk, úlet. Všetko je tu tak akosi prvoplánovo napekno. Mojou ambíciou je, aby kabaret bol prehliadkou prapodivností, aby sa ľudia nadýchli slobody, aby mohli oceniť rôzne aspekty reality, ľudskosti, tela. Predstavujem si, že na kabarete skúsime ešte viac uvoľniť hranice, budeme viac experimentovať aj formálne a tiež že viac prepojíme zábavu s dôležitými spoločenskými a osobnými témami,“ prisľúbil organizátor.