Autor: Richie L. Kramár / Foto: Sky Cubacub Medium, Sky Cabacub Newdesign city
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2025.
Kvír móda Michaely Stark, Vasilisa Loizidesa a Sky Cubacub
Móda pre mnohé kvír a trans osoby výrazne presahuje rámec estetického či ornamentálneho gesta. „Oblečenie je vnímané ako multisenzorická a dynamická prax zahŕňajúca politické a ideologické rozmery v rôznych kontextoch, od globálneho módneho priemyslu až po intímne prostredie šatníka,“ ako píšu v článku „In Genderqueer Closets: Challenging Gender Binarism through Embodied Narratives of Affect and Style“ („V genderqueer šatníkoch: Spochybnenie binárneho poňatia genderu prostredníctvom vtelených naratívov afektu a štýlu“) Sara Lara Marquez-Gallardo & Ariadna Rovira-Lorente.
Konkrétne oblečenie a styling bezprostredne tvaruje telo, ovplyvňuje jeho držanie a pohyb. Má vplyv na vnímanie jednotlivých gest i celého tela v priestore – dotvára jeho celkové ladenie a výraz. Umožňuje telo vnímať ako premenlivé, poddajné a prispôsobiteľné, utvárané procesne – nie ako niečo dopredu pevne dané. Móda podčiarkuje, že telo je vždy konštruované, vždy v procese stávania sa, vždy otvorené novým možnostiam. Ako píše Barbara Vinken v článku „Fashion Queers“ („Ako móda kvíri“): „Móda neodkazuje k niečomu, čo je dané prírodou, nevyjadruje biológiu; móda niečo performuje, niečo robí.“
Experimentovanie so slovníkom genderovaného obliekania je pre mnohé queer a trans osoby cestou k objaveniu a vyjadreniu identity – často ešte predtým, než sú schopné ju pomenovať slovami. Silueta, proporcie, vrstvenie, voľba farby, materiálu či textúry a aj spôsob vedenia pohľadu skrz odhaľovanie či zakrývanie špecifických častí tela môžu byť nástrojmi posúvania hraníc rodových konvencií. „Klišé femininity a maskulinity nie sú v tomto procese upevňované, skôr sú hravým spôsobom prekonávané a korzet genderu exploduje,“ ako píše Barbara Vinken. Práve túto hru s vizuálnou formou rozvíjajú dizajnérstva ako Michaela Stark, Vasilis Loizides a Sky Cubacub, ktoré vo svojej práci navrhujú a transformujú kvír telo.
Michaela Stark – korzet ako nástroj emancipácie
Michaela Stark je austrálska dizajnérka a umelkyňa so sídlom v Londýne, známa svojím inovatívnym a inkluzívnym prístupom ku korzetom a spodnej bielizni. Jej práca sa opiera historicko-sociálny význam týchto odevov a predstavuje akt vzdoru voči bežným praktikám v módnom priemysle. „Keď som študovala módne návrhárstvo a pracovala ako krajčírka v módnych domoch, šila som len odevy pre modelky s mierami vzoriek. Veľmi zriedka som šila odevy pre niekoho s mojimi mierami, a už vôbec nie pre niekoho s ešte výraznejšími krivkami. Myslím si, že to veľa vypovedá o priemysle, v ktorom pôsobíme, a o tom, aké postavy sú stále považované za najkrajšie alebo najprijateľnejšie,“ povedala Stark v rozhovore pre magazín Paper.
Odevy, ktoré Stark navrhuje, vyzdvihujú ako príťažlivé to, čo je normatívnym pohľadom často považované za nevzhľadné. Honosné krivky tela, ich váha a objem, záhyby a vypukliny kože, faldy a vyklenutia – telo unikajúce a prekypujúce z ohraničenia odevom – to všetko Stark uctieva a vystavuje ako sofistikované a esteticky dôvtipné. Jej návrhy sú hravé a v najlepšom zmysle neúctivé k štandardom poslušnej a „vkusnej“ femininity. V jej práci sa často objavuje motív stiahnutého pásu, asymetrických pŕs a prevísajúceho bruška – tvar jej vlastného tela, ktorý si znovu prisvojuje a rekontextualizuje. Používa jemné hodvábne látky, ručne farbené tkaniny a zložité zdobenie a prostredníctvom svojej návrhárskej estetiky mení význam týchto znakov spojených s ženským odievaním. Nevídané tvary, do ktorých tvaruje telo svoje a telo svojho klientstva, sú vždy vysoko estetizované a rámované ako krásne, ale striktne oddelené od krotkých normatívnych očakávaní. „Podľa môjho názoru, ak pred ľudí hodíte niečo náročné, musia zvážiť, čo je krásne a čo je škaredé. Ak to nemá žiadnu spojitosť s tým, čo ľudia považujú za krásne, je menej pravdepodobné, že sa tomu otvoria,“ zhrnula Stark svoj prístup v rozhovore pre magazín Elle.
Stark pravidelne zverejňuje fotografie seba samej vo svojich návrhoch. Neváha konfrontovať publikum s predpojatosťami voči väčším telám, ktoré sa neboja zaberať miesto veľkým okázalým gestom. Konfrontovanie ľudí s vlastnými obavami či telesnou dysmorfiou považuje za dôležitú súčasť svojho procesu. Jej práca nielen transformuje korzet, ale aj kvíri telo samo osebe – vystavuje rôznorodé tvary a krivky, rozširuje hranice, ktoré definujú krásu, a oslavuje rozmanitosť hlasne prítomných tiel.
Vasilis Loizides – performancia genderového maximalizmu
Vasilis Loizides je cyperský dizajnér so sídlom v New Yorku, známy svojím imaginatívnym a rodovo flexibilným prístupom k „pánskej“ móde. „Prostredníctvom dizajnu sa snažím vyhnúť tradičnej pánskej móde. Veľa prvkov, ktoré používam, sa spája s femininitou, čo mi pripadá prirodzené, pretože to milujem. Milujem feminizovať mužov – je to spôsob, ako posúvať hranice a byť inkluzívnejší voči všetkým identitám a skutočne zmeniť význam tradičnej maskulinity,“ povedal Loizides v rozhovore pre online magazín Them.
Loizidesove siluety sú často rozpínavé a vizuálne bohaté. V jeho kolekciách sa objavujú nežné aplikácie z tylu, jemná čipka, perličky či volány umiestnené okolo častí tela, ktoré v normatívnom ponímaní signalizujú neoblomnú maskulinitu. Strategicky používa výrezy, ktorými spochybňuje tradičnú „mužskú“ siluetu a dodáva jej otvorenosť a zraniteľnosť. Dlhé zvonové rukávy a vystužené korzety kombinuje s precízne strihanými nohavicami a kabátmi inšpirovanými klasickou pánskou módou. Táto hra s formou dekonštruuje rodové klišé a vytvára maximalistickú, romantickú a genderovo fluidnú estetiku.
Loizides sa aktívne prikláňa k dramatickému a performatívnemu charakteru módy. Jeho kolekcie sú poetické, metaforické, balansujú medzi mytológiou a realitou. Prirovnáva svoje modely ku kostýmom, ktoré umožňujú ich nositeľstvu stať sa inou postavou, vstúpiť do iného príbehu a vytvárať fiktívne svety. „Milujem dramatickosť, ktorú oblečenie sprostredkúva, a fakt, že prostredníctvom našich siluet môžeme vytvárať alegórie,“ povedal v rozhovore pre magazín Metal. Tento étos preniesol Loizides aj do svojho krátkeho módneho filmu Alma, ktorý v snovej, intímnej atmosfére zachytáva deň v živote trans ženy, ktorá nosí jeho kúsky a sníva o lepšom svete.
Aj napriek romantickému nádychu jeho práce si je Loizides plne vedomý pozície kvír subjektu vo svete. Nezatvára oči pred stotožnením genderovo fluidných osôb s monštrami – pracuje na tom, aby monštrum obliekol do krásy a moci. Vasilis Loizides využíva siluetu ako médium úniku a redefinície genderovaného tela ako aktívneho priestoru pre hru s identitou, riadiacu sa vlastnými pravidlami, nezávisle od spoločenských očakávaní.
Sky Cubacub – oslepujúci lesk radikálneho tela
Sky Cubacub je nebinárne, kvír-crip, Filipinx dizajnérstvo z Chicaga stojace za značkou Rebirth Garments. Filozofia značky je postavená na myšlienke radikálnej viditeľnosti, ktorú vo svojom manifeste „Radical Visibility: A QueerCrip Dress Reform Movement Manifesto“ („Radikálna viditeľnosť: Manifest kvír-crip hnutia za reformu oblečenia“) definovalx nasledovne: „Radikálna viditeľnosť znamená, jednoducho povedané, že sa odvážime byť viditeľní. Namiesto toho, aby sme sa vyhýbali a skrývali pred pohľadmi verejnosti, oslníme vás naším leskom.“
V súlade s týmto heslom sú odevy značky Rebirth Garments zámerne pestré a výstredné, priťahujúce a vítajúce pozornosť, odmietajúce asimiláciu a akýkoľvek tlak na passing. Používajú jasné farby v neobvyklých kombináciách, strihy sú často asymetrické, disponujú odvážnymi výrezmi, zvolené materiály majú výrazné textúry, dochádza k hre s priesvitnosťou, vrstvením a kontrastom zmyslových vnemov. Tieto odevy neskrývajú, ale podčiarkujú inakosť – tela i jeho pohybu. Cubacub si uvedomuje, že viditeľnosť so sebou prináša aj zraniteľnosť, no odmieta sa ňou nechať odradiť. „Každý deň je performanciou, v ktorej vnášam svoje telo ako kinetickú sochu do povedomia ľudí, s ktorými sa náhodne stretávam. Každý deň na mňa ľudia na ulici zízajú alebo ma zastavujú. Vďaka tomu, že sa prezentujem spôsobom, ktorý priťahuje pohľady,“ povedalx v rozhovore pre online magazín Included.
Každý kus je navrhnutý tak, aby podporoval telesnú autonómiu nositeľstva a umožňoval aktívne zapojenie do života. Rebirth Garments ponúkajú napríklad bindery, ktoré minimalizujú riziko dislokácie rebier pre klientstvo s Ehlers-Danlos syndrómom. Pre osoby so senzorickou citlivosťou sú zase určené odevy so švami na vonkajšej strane. Podľa potreby je možné pridať vrecká na gender-affirming protézy, inzulínové pumpy či iné pomôcky. Všetky odevy sú vyrobené zo strečových látok, ktoré umožňujú jednoduché obliekanie, prispôsobenie zmenám váhy a plný rozsah pohybu. Kľúčovým prvkom ich prístupu je radikálne inkluzívne číslovanie a možnosť šitia na mieru. „Rebirth Garments sa stavia proti bežným štandardom krásy, predsudkom voči ľuďom s väčšími telami alebo telesnými odlišnosťami a binárnemu poňatiu genderu. Oblečenie je vaša druhá koža; mení spôsob, akým nosíte svoje telo. Pokladám ho za zbroj, pretože má silu dodať vám sebavedomie a silu, aby ste sa cítili pohodlne vo svojej prvej koži,“ zhrnulx Cubacub vo svojom manifeste.
Pre Cubacub je móda politickým aktom, ktorý oslavuje tie telá, čo sa spoločnosť neustále snaží vymazať. Každý odev je tak zároveň gestom, ktoré hovorí o práve každého tela byť viditeľné a rešpektované. Prostredníctvom svojich návrhov Cubacub umožňuje nositeľstvu plne prežívať svoje telo – posúvať hranice medzi normou a marginálnym výrazom.
Michaela Stark, Vasilis Loizides a Sky Cubacub prichádzajú k telu z odlišných smerov, no spája ich presvedčenie, že módna silueta je živé pole premeny. Ich tvorba dekonštruuje tradičné proporcie, odmieta predstavu stabilného tela a oslavuje jeho schopnosť neustále sa meniť. Stark estetizuje to, čo býva skrývané – faldy, objem, neposednú mäkkosť tela – a premieňa ich na znaky krásy. Loizides posúva hranice maskulinity a femininity do priestoru fluidnej performancie, kde sa telo stáva rozprávačom mýtu aj túžby. Cubacub tvorí radikálne inkluzívne odevy, ktoré robia z viditeľnosti akt odporu a z komfortu politické gesto. Všetci traja ukazujú, že móda nie je povrchová, ale telesná, zmyslová a potenciálne radostne politická. Kvírenie siluety je tu gestom slobody – spôsobom, ako prebývať vo svojom tele s imagináciou, hrdosťou a potešením.
