Autorka: Dominika Chrastová / Ilustrácia: Viktória Szabóová
Článok vyšiel v jesennom čísle časopisu QYS ešte pred tragickými udalosťami pred barom Tepláreň.
Posledné týždne zapĺňali éter najmä správy o energetickej kríze, vládnej kríze a klimatickej kríze, pričom vojna na Ukrajina pretrváva. Pandémia po rokoch prešla do úzadia, i keď nákaza sa zo Slovenska ešte ani zďaleka nevytratila. Stále si musíme dávať pozor, v bezrúškovom období sa nám však dýcha v každom význame o čosi ľahšie a kultúra nás drží nad vodou. (Či nad depresiou z diania v krajine?)
Zatiaľ čo leto nám vypĺňali koncerty a festivaly, jeseň pobeží v znamení seriálov a filmov. Na streamovacích službách môžeme očakávať pokračovania The Crown či House of the Dragon. Politickú drámu, o ktorú už nikto nemá záujem, aspoň na pár dní doplní festival Drama Queer. A po nešťastnom požiari síce zostane Kino Lumière na pár mesiacov zatvorené, no Filmového festivalu inakosti sa tento rok ešte predsa len dočkáme.
Kultúra nám zároveň môže poslúžiť ako útecha počas najnovšej „epidémie“. Prejavuje sa horúčkovitým objednávaním keteringu a výzdoby, siahodlhým výberom outfitov, dominantnosťou bielej farby a následným spamovaním sociálnych sietí. Svadobný boom, ktorý trvá už od jari, sa naozaj nedá prehliadnuť.
Samozrejme, nie je na ňom nič zlé. Všetci, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, začnú v istom bode chcieť to isté – stabilitu. Aby sa po práci či po mesačnej dovolenke v exotike mohli vrátiť do príbytku prezývaného „domov“ a našli tam osobu, s ktorou ich baví aj nudná každodennosť. Na šťastný vzťah netreba manželstvo ani podobný zväzok, no v istom zmysle je to oslava lásky či oficiálne potvrdenie, že máme záujem budovať si stabilitu a pocit domova spoločne.
Realisticky, queer páry na Slovensku budú o takéto párty ukrátené ešte nejeden rok. Môžeme sa presťahovať, alebo sa cez to naďalej prenášať aspoň prostredníctvom umenia. V ňom sa dá vždy nájsť to, čo aktuálne potrebujeme – výstižnú myšlienku, povzbudenie alebo pocit, že nie sme v niektorej situácii sami.
Z hudobných noviniek odporúčame napríklad skladbu a rovnomenný album Girl of My Dreams. Queer speváčka Fletcher sa ním prenáša cez rozchod a zároveň si uvedomuje, že niekedy je najlepšie investovať čas do seba a nie hneď do nových vzťahov.
V umení, podobne ako v práci, sa však dajú čas a zmysel pre realitu aj stratiť. Zabúdame sa ozývať ľuďom, ktorým na nás záleží, i keď sme sa dlhšie nestretli. Prípadne sa neozývame vedome, lebo máme nedoriešené konflikty, alebo nás ťaží vlastná nevyoutovaná queer identita.
Všetky v úvode vymenované krízy však naznačujú, že teraz je tá chvíľa, aby sme to zmenili. Môžeme prijať pozvánku na svadbu, zavolať svojich blízkych na spomínané festivaly alebo vymeniť skrolovanie sociálnych sietí za písanie správ. Pretože nikto z nás tu nie je navždy. Veď ako sa ukázalo, ani kráľovná Alžbeta II. napokon nebola nesmrteľná.
