Autor: Jaro Hochel / FOTO: Jakub Kováč, autorky a autora Dúhového dokumentu
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2022.
V predposledný júlový deň sa v bratislavskom kine Lumière konala premiéra prvého dielu 4-dielnej filmovej série Dúhový dokument. Ostatné tri časti boli potom v priebehu augusta odpremiérované na internete. O vznik série sa zaslúžila najmä dvojica mladých tvorcov Matúš Hučko a Adriána Mackovčáková, ktorým výrazne pomohlo občianske združenie Mladí.
Matúš má 24 rokov a vyštudoval filmovú produkciu na Middlesexskej univerzite v Londýne. Adriána má 22 rokov a študuje zvukovú skladbu na FTF VŠMU. „Nápad na túto sériu som dostal pred štyrmi-piatimi rokmi ešte na strednej škole,“ hovorí Matúš. „S malou dušičkou som na portáli Dúhy.sk, ktorý prevádzkuje o. z. Mladí, uverejnil výzvu, aby sa mi ozvali ľudia, ktorí majú skúsenosti s filmom. Odpísala mi Aďa a náš budúci produkčný Toby. V decembri 2020 nám dalo zelenú o. z. Mladí. Na jar 2021 sme začali projekt pripravovať a v septembri sme nakrúcali. Mladí vložili do projektu aj vlastné finančné prostriedky a podarilo sa im získať granty z Veľvyslanectva Holandského kráľovstva a z Fondu pre podporu LGBT+ komunity v Nadácii Pontis.“
Dôležitý bol výber respondentov: Matúš oslovoval tých „veľkých“ (predstaviteľov inštitúcií), Adriána mala na starosti „obyčajných“ ľudí z radov LGBT komunity, čo nemusela byť jednoduchá úloha, lebo nie každý sa chce vyskytnúť pred kamerou v dúhových súvislostiach – napríklad režisérka Zuzana Piussi ťažko zháňala účinkujúcich do dokumentu Anjeli plačú (2005). Doba však pokročila a mladí ľudia sú dnes odvážnejší a zapálenejší pre vec. Adriána hovorí: „Vôbec sme nemali problém zohnať ľudí. Na webovej stránke Dúhy.sk sme uverejnili formulár, prostredníctvom ktorého sa mohli prihlásiť tí, čo mali záujem účinkovať v dokumente. Prihlásilo sa ich naozaj veľa a my sme spomedzi nich dlho vyberali. Išlo najmä o to, aby vedeli rozprávať pred kamerou a mohli prísť na natáčanie. Prihlásilo sa nám aj mnoho mladších ako osemnásť rokov, ktorých sme nemohli využiť z právnych dôvodov. Niektorí svoju účasť zrušili alebo v dohodnutom čase neprišli.“ Pri výbere respondentov mali napokon tvorcovia šťastnú ruku. Spolu s „veľkými“ hosťami účinkujú v projekte takmer tri desiatky ľudí.
No nie všetko išlo ako po masle. Deň pred začiatkom nakrúcania odriekol svoju účasť na projekte kameraman, a tak sa kamery ujala Adriána, hoci s tým nemala žiadne skúsenosti. Najväčšia ťarcha nakrúcania ležala práve na pleciach Matúša a Adriány, ktorí si podelili réžiu; Matúš je aj autorom námetu a scenára a Adriána sa postarala o kameru a zvuk. Produkciu mal na starosti Tobiáš Ondruš (spolu s Matúšom), strih dvoch dielov Nina Grečková (zvyšné dva strihala Adriána), intro hudbu zložila Vrana Marianna. Matúš aj celou sériou sprevádza a vedie rozhovory s respondentmi.
Prvý diel série Coming out rozpráva o fenoméne, ktorým si LGBT ľudia spravidla musia prejsť. Nezameriava sa len na tínedžerov, ktorí tento problém riešia najčastejšie, ale aj na ľudí, ktorí si svoju inakosť uvedomili až v čase, keď už žili v manželstve a mali deti, čo robí situáciu ešte komplikovanejšou. Zaujímavý je postreh trans ženy Martiny, ktorá hovorí, že čím bližší jej boli ľudia, ktorým sa zdôverila, tým horšie boli ich reakcie. Mrazivý je príbeh mladého geja Fabiána, ktorého šikanovali na základnej škole, nechcený coming out zaňho zo zlomyseľnosti urobil niekto iný a on uvažoval až o samovražde (žiaľ, tento „motív“ sa v odpovediach respondentov vyskytuje viackrát). Ako sám vraví, na strednej škole (umeleckého zamerania) je situácia lepšia, ale svoju orientáciu dodnes priznáva alebo zapiera podľa toho, kto sa pýta. „Chcem žiť v meste, kde sa môžem s mužom držať za ruku bez toho, aby som sa bál o holý život,“ hovorí vo filme. „Niekedy sa cítim, akoby si ma tu Slovensko neželalo.“ V tomto diele vystupuje za odborníkov psychológ Andrej Kuruc z inPoradne, ktorý objasňuje pojmy vnútorný a vonkajší coming out a rozpráva o možnostiach, ktoré poradňa poskytuje.
Trojuholníka LGBT veriaci – náboženstvo – cirkev sa dotýka druhý diel Náboženstvo. O tom, že predstavitelia cirkví páchajú vo vzťahu k LGBT ľuďom nedozerné škody, svedčí aj skúsenosť mladého geja Michala, ktorý sa pod vplyvom sugestívnych vyjadrení predstaviteľov cirkvi začal reálne považovať za „chorého“. „Chcem sa baviť s niektorými ľuďmi, ale oni akonáhle zistia, že som gej, tak ťa úplne odpíšu. A je im jedno, či si dobrý alebo zlý,“ konštatuje roztrpčene. Situáciu vystihuje aj Iva Poliaková z občianskeho združenia Signum – Dúhoví kresťania, ktorá hovorí, že Signum sa dlhodobo snaží o stretnutie a dialóg s predstaviteľmi cirkvi, no tí nemajú záujem hľadať riešenia a na ich návrhy nereagujú. O tom, že to ide aj inak, svedčia pozitívne vyjadrenia starokatolíckeho kňaza Martina Kováča.
Tretí diel Transrodovosť poukazuje na fakt, že trans ľudia sú často prehliadaní, nepochopení či zosmiešňovaní aj v rámci LGBT komunity. Matúš Hučko upozorňuje, že proces tranzície, ktorý je pre trans ľudí riešením ich situácie, nie je u nás právne ukotvený – o tom vypovedajú aj Patrik a Adam, ktorí sa stretli s rozdielnymi prístupmi odborníkov. Martina zasa porovnáva prístup spoločnosti k trans ľuďom na Slovensku a v Rakúsku, kde podstúpila tranzíciu – netreba byť jasnovidcom, aby ste uhádli, kde je tento proces jednoduchší a k trans ľuďom oveľa ústretovejší.
V poslednom diele, zameranom na Budúcnosť, tvorcovia porovnávajú situáciu u nás a u našich susedov. V Maďarsku zvrátila predošlý pozitívny vývoj Orbánova vláda, a ako hovorí Tamás Dombos z Magyar LMBT Szövetség, mnohí politici si urobili z témy LGBT hlavnú agendu, aby tak odvrátili pozornosť od skutočných problémov. (Pripomína vám to niečo?) Adéla Horáková z platformy Jsme fér zasa upozorňuje, že hoci v Česku sú v LGBT záležitostiach ďalej ako u nás (registrované partnerstvá od roku 2006), nemajú ani zďaleka vyhraté, o čom svedčí boj za „manželstvo pre všetkých“, ktorý naráža na množstvo prekážok. Situáciu na Slovensku rozoberá z právneho, politického i ľudského hľadiska verejná ochrankyňa práv (september 2021) Mária Patakyová.
Vyjadrenia respondentov vyvolávajú neraz silné emócie, ktorým sa nevyhli ani sami tvorcovia. Najviac nimi pohli výpovede z comingoutového dielu. Adriána o tom hovorí: „Pre mňa bolo najsilnejšie rozprávanie chalana, ktorý je ako jediný v celej sérii v obraze rozostrený. Rozpráva o svojich skúsenostiach zo strednej školy, kde ho šikanujú nielen spolužiaci, ale aj riaditeľka a ďalší pedagógovia, čo je úplne absurdné.“ Matúša najviac zasiahla výpoveď už spomínaného Fabiána, ktorému sa v malom meste, kde žije, stalo, že si ho pri návrate domov počkali traja extrémisti a prinútili ho postaviť sa na koľajnice, aby počkal, kým príde vlak… V poslednej chvíli sa mu podarilo ujsť a zbaviť sa aj násilníckej trojice. „Bolo veľmi ťažké počúvať to a zároveň sa sústrediť na vedenie rozhovoru,“ hovorí Matúš.
Adriánu čakajú ešte dva roky štúdia na filmovej škole a filmu sa venuje aj vo voľnom čase. Matúš sa dnes ako freelancer podieľa na produkcii reklám a seriálov. Obaja by radi pracovali s LGBT tematikou aj v budúcnosti; vedeli by rozšíriť aj Dúhový dokument – tém, ktorých sa zatiaľ nedotkli, je ešte veľa. Sú si vedomí, že z formálnej stránky je na ich práci čo zlepšovať, ale ako hovorí Matúš, dôležité je, o čom ľudia vypovedali. „Nevrátil som sa z Anglicka preto, aby som tu nemohol byť tým, kým som, aby som si nemohol zobrať za muža niekoho, koho mám rád. Viem, že Dúhový dokument nemá moc všetko zmeniť a nie je to tak, že o rok tu budeme všetci žiť šťastne a bezproblémovo. Film je však jednou z ciest, ako sa o to snažiť. Treba to robiť kontinuálne a aj my by sme radi dostali šancu pokračovať v tom,“ uzatvára Matúš.
