Autor textu: Matej Uhlár / Foto: Netflix
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2021
„Ryan O’Connell je frajer. Okrem toho, že sa pustil do záslužnej práce ‚normalizácie‘ osôb s postihnutím v televíznom mainstreame, z jeho autorského pera sa zrodila aj vtipná a milá komédia, v krátkom formáte ideálnom na binge-watch.“ Aj takéto divácke reakcie nájdete na seriál Special, emancipačný príbeh mladého zdravotne znevýhodneného geja, prechádzajúceho zážitkami a životnými fázami, na aké sa zväčša – v iných kontextoch – nahliada ako na obyčajné. Od mája je na Netflixe dostupná už aj jeho druhá séria.
Seriál Special som začal sledovať na odporúčanie kamarátky. No okrem toho, že spája moje dve srdcové filmové témy – zdravotné znevýhodnenie a LGBT+ –, som vlastne nevedel, čo od neho čakať. Plánoval som pri ňom oddychovať. No už pri druhej časti prvej série som sa pristihol s očami plnými sĺz. To ma prinútilo premýšľať, prečo ma zdanlivo jednoduchý príbeh tak silno zasiahol. A rozhodol som sa, že túto recenziu skúsim napísať z pohľadu svojho vlastného životného príbehu a viac sa zameriam na pocity, ktoré vo mne hlavná línia príbehu vyvoláva.
Obyčajná ľudskosť
Dovolím si tvrdiť, že tieto dve slová v podstate vystihujú celý príbeh a posolstvo seriálu Special. Na rozdiel od iných seriálov, ktoré sa zaoberajú LGBT+ tematikou alebo tematikou ľudí so zdravotným znevýhodnením (či veľmi zriedka tieto tematiky spájajú), do tohto seriálu vstupujeme ako diváci a diváčky úplne od jeho začiatku.
Vieme s Ryanom prežívať a precítiť jeho prvé kroky k osamostatneniu sa i pohnútky pre vstup do LGBT+ komunity. Práve tieto momenty pridávajú seriálu, ktorý vychádza zo skutočného životného príbehu hlavného hrdinu, na autentickosti. Podieľa sa na tom aj kamera, ktorá nám obrazy z Ryanovho života sprostredkúva naozaj veľmi verne.
Byť výnimočný nie je výhrou
„You are special“, si výnimočný. To je veta, ktorú Ryan počúva naozaj často, a najčastejšie z úst svojej matky. No sám sa tak necíti. Oveľa radšej by bol úplne obyčajným človekom. A vlastne niekde vo svojom vnútri vie, že to tak je. To len spoločnosť a jeho okolie ho takého nechcú vidieť – pretože mu po narodení diagnostikovali detskú mozgovú obrnu a tá natrvalo poznačila hlavne jeho zovňajšok.
Príbeh Ryana sa mi vkradol do srdca, ani neviem ako. Možno aj preto, že jeho život je v seriáli spracovaný veľmi jednoducho – proste tak, ako plynie. Práve pre túto priamočiarosť som asi nemal dôvod zamýšľať sa, či je tu LGBT+ tematika spracovaná dobre, alebo zle. Jednoducho som sa s protagonistom hneď stotožnil. A to nielen kvôli tomu, že sám mám zdravotné znevýhodnenie, ale aj preto, že som zažil veľa podobného.
S Ryanom som sa identifikoval prakticky od prvej scény, v ktorej kráča po ulici a spadne, následne sa postaví a pokračuje v ceste. Celý výjav sleduje malé dievčatko, ktoré sa mu prihovorí, pýta sa ho, či nepotrebuje pomoc, pretože kráča akosi divne. Ryan jej vysvetlí, že to nie je následok pádu, ale detskej mozgovej obrny, ktorú má už od narodenia.
Nad reakciou dievčatka, ktoré začne pišťať a uteká preč, som sa najprv pousmial. Neskôr som sa však zarazil, keď som si uvedomil, že i mnohí dospelí ľudia, ktorých stretávam, reagujú podobne. A sotva si uvedomujú, ako takéto skúsenosti ovplyvňujú osobnosť človeka, pred ktorým ušli. Možno sa to neprejaví hneď, v danom okamihu, ale podobné zážitky ostávajú v jeho vnútri, zakoreňujú a vynoria sa vždy, keď stojíme pred nejakým životným rozhodnutím.
Slobodný osobný život, ktorý ťažko utkať a ťažko rozpliesť
Takéto situácie zasahujú a formujú aj Raynov osud. Veľmi dobre rozumiem, prečo sa vo svojom novom novinárskm zamestnaní rozhodol skrývať svoju diagnózu a radšej klame, že ho cestou do práce zrazilo auto. Nechcel, aby ho videli ako špeciálny prípad.
V Ryanovom živote je však jedna osoba, ktorá ho aj napriek jeho nevôli bude vždy vnímať ako výnimočného. Jeho mama. Za silnú stránku scenára považujem, že dôsledky Ryanových rozhodnutí vždy ovplyvňujú aj všetky ostatné postavy. I diváčkam a divákom, ktorí nepatria k menšinám, to uľahčuje pochopenie a prijatie celého príbehu – a vedie ich to aj k pochopeniu svojho vlastného miesta v príbehoch ľudí, ktorým sa možno usilujú vyhýbať. Takýto dominový efekt, či efekt motýlích krídel, sa prejaví aj v súvislosti s Ryanovým radikálnym rozhodnutím odsťahovať sa od mamy a vstúpiť do sveta, ktorý doposiaľ iba z odstupu sledoval.
Až keď má Ryan svoj vlastný byt, dovoľuje si rozvíjať ďalšiu stránku svojej osobnosti, a to, že je gej. Vie to o sebe už dlhší čas, no nechcel sa tým zaoberať, kým býval spolu s matkou. Hoci vedel, že šťastie a spokojnosť potrebuje hľadať medzi mužmi, takisto si uvedomoval, že vstup do tohto vytúženého sveta nebude bez tvrdých pádov, sklamaní a otáznikov. Ryan nechce mamu trápiť ďalšími obavami a starosťami, nechce, aby túto cestu podstupovala s ním. Cíti, že sa o to musí pokúsiť sám.
Seriál ukazuje aj druhú stranu mince. Po odchode syna z domu sa mama rozhodne konečne dať šancu novému vzťahu so svojím susedom, ktorý si dovtedy zakazovala. Mala tu predsa svojho výnimočného syna, ktorý potreboval a potrebuje jej pomoc a asistenciu, pretože to má v spoločnosti oveľa ťažšie ako ostatní. A ona ho nechcela vymeniť za iný vzťah. Chcela a musela tu byť pre neho. Je predsa jeho mama. A čo ak by si s mužom zo susedstva prestala rozumieť, ale Ryan by si ho obľúbil? To mu predsa nemohla spraviť.
Hoci obaja vedia, že ich navždy bude spájať najbližšie rodinné puto a že sa neprestanú navzájom potrebovať, teraz už každý žije inde. A môžu sa konečne, bez obáv z následkov na toho druhého, vybrať cestou vlastného srdca a vlastného šťastia.
LGBT+ tematika, ktorá nikomu neprekáža
Nezáleží na tom, s akými očakávaniami si seriál Special pustíte, verím, že si aj k vám nájde svoju cestu. Práve vďaka tomu, že Ryanov príbeh podáva veľmi jednoducho, ľudsky, ale zároveň vypovedá aj o mnohom, čo je na prvý pohľad skryté. A to seriálu dodáva nevšedný rozmer všednosti.