Vlasta má cez 50 a takmer celý život prežila vo vzťahu s mužom, ktorého nemilovala. Predtým ako stihla doštudovať strednú školu otehotnela a neostávalo jej nič iné len sa vydať. Keď sa jej narodilo dieťa, mala problémy s popôrodnou depresiou, ale nikto jej nepomohol. A tak len varila a starala sa, zatiaľ čo jej muž nerobil skoro vôbec nič, okrem toho, že chodil do krčmy. Nakoniec skončila s ťažkou psychózou na psychiatrickej liečebni, kde ju nikdy neboli pozrieť ani jej muž, ani syn. Má ešte šancu prežiť svoj život zmysluplne?
Lujza je doktorandkou biológie, napriek tomu, že si to rodičia nepriali. Lujza je slobodná, napriek tomu, že rodičia chceli, aby sa už vydala. Lujza chce byť dobrá a chce želanie rodičov splniť, a tak neskúsená hľadá muža svojich snov. A nejaký sa na ňu aj nalepí. Ibaže po čase sa z muža snov vykľuje klamár a násilník. A tak končí na psychiatrickej liečebni s postraumatickou stresovou poruchou. Ako zaplatí za tlaky rodičov?
Petra bola kedysi Petrom. Peter sa necítil byť mužom, ale ženou. A tak napriek obrovskému riziku sa začal ako žena správať a obliekať a žiť. Petra navštívila množstvo kurzov, aby bola dokonalou ženou, ale stále to tým druhým nestačilo. Vytrvala v tom, aj keď sa jej rodičia vzdali, aj keď ju vyhodili z práce, aj keď ju všade odmietali, pretože tak to cítila a okrem toho mala Egona. A Egon mal drogy. A neváhal ich ponúknuť aj Petre, ktorá nesmierne trpela. A tak skončila dobrovoľne v psychiatrickej liečebni, pretože nemala kde bývať a bola závislá od lásky. Prijmú Petru takú aká je?
Psychiatria v inscenácii je metaforou dôsledkov patriarchálnej spoločnosti, ktorá prostredníctvom kazajok, klietok, spútavania do rodových stereotypov ovláda životy mnohých ľudí. Muži vystupujúci v hre predstavujú skôr jeden prototyp muža, ktorý sa nachádza v rôznych prostrediach, muža, ktorý chce mať druhých pod kontrolou, chce ich ovládať, mať moc, a to len preto, že nevlastní seba.
Inscenácia vznikala na podklade skúseností a rozhovorov členov a členiek divadla, ako aj mladých ľudí v okolí. Nejde o úplné verné zobrazenie ich osobných príbehov, ale jednotlivé situácie sa snažia zachytiť štruktúru vzťahov a rodovo stereotypných správ, ktoré nás v každodenných situáciách vháňajú do pasce.
Réžia: Lea Vitkovská
Dramaturgia: Katarína Janošová Lessayová
Scéna a kostýmy: Katarína Žgančíková
Hudobná dramaturgia: Milan Koyš
Účinkujú: Martina Zemancová, Martina Karasová, Milan Spodniak, Marek Perička/Róbert Pakan, Andrej Kuruc
