Autorka textu: Dominika Chrastová / Foto: Archív spolku Light
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2021
Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vznikol študentský spolok Light (nielen) pre LGBTI+ ľudí, ktorý sa snaží šíriť osvetu o queer komunite a poskytovať bezpečný priestor na zdôverenie sa. Oficiálnu podporu má, hoci univerzita sa ako celok ku queer témam nezvykne vyjadrovať. Čo by na svojej alma mater preto zlepšili a ako sa zatiaľ spolku Light darí, nám prezradil Julián Vrábel spolu s ďalšími členkami a členmi spolku.
Ako vznikol nápad založiť queer spolok Light?
Musím povedať, že nepochádza od súčasných členov spolku, ale od dvoch doktorandov, ktorí práve končili a jeden z nich nás učil. Počas diskusií o založení spolku sme si uvedomili, že aj my, ako súčasť komunity, chceme mať nejakú reprezentáciu na akademickej pôde.
Zároveň neexistovalo žiadne miesto ani priestor, kde by sa ľudia z našej komunity mohli cítiť bezpečne alebo kam by sa jednoducho mohli prísť len porozprávať, spoznať sa či povedať si o problémoch, s ktorými sa počas štúdia stretli. Už len samotná existencia spolku zároveň posiela pozitívny odkaz spoločnosti, že práve filozofická fakulta je proti diskriminácii a váži si rozmanitosť všetkých, čo v nej študujú a pracujú.
Prečo práve názov Light?
Chceli sme niečo jednoduché, zvučné, príznačné, a možno aj graficky zaujímavé. Grafička v našom tíme prišla s nápadom, ktorý zachoval skratku LGBT. Keď si totiž pozriete naše logo, všimnete si, že malé písmeno „h“ sa dá veľmi jednoducho, doplnením jedného oblúčika, zmeniť na „b“. Ďalej pridaním písmena „i“ vznikne slovo „Light“, ktoré môžeme veľmi metaforicky chápať v dvoch významoch. Keď sa svetlo láme, vzniká dúha, a tá je, ako vieme, symbolom pestrosti a rozmanitosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti. Zároveň to môže znamenať, že chceme akýmsi spôsobom „osvietiť“ život na fakulte, univerzite, a možno aj mimo nich.
Prvý príspevok ste zverejnili už na jeseň 2019, no aktívnejšie ste začali fungovať, keď študentská časť akademického senátu zintenzívnila podporu fakultným spolkom. V čom spočíva táto podpora?
Treba povedať, že si to vyžadovalo aj podporu celého senátu, samotného vedenia a tento návrh musel byť schválený, čo sa aj podarilo. Určite to však tiež súvisí s novou akreditáciou, ktorá presadzuje orientovanie sa univerzít na študentky a študentov.
Samotná podpora spočíva v tom, že sme sa mohli zaregistrovať do oficiálneho zoznamu spolkov filozofickej fakulty, čím sme sa v istom zmysle stali jej súčasťou aj bez toho, aby sme museli mať vytvorený akýkoľvek právny štatút. Tým sa náš spolok zviditeľnil a môžete nás nájsť aj na oficiálnej stránke fakulty. Zároveň sme týmto získali možnosť požiadať o finančný príspevok cez dotačný grant vytvorený práve pre všetky spolky, ktoré sa na fakulte nachádzajú. Ten plánujeme aj využiť, keď sa vrátime na univerzitu a budeme môcť organizovať prezenčné aktivity.
Akú máte členskú základňu, teda koľko vás je spomedzi študentstva a koľko spomedzi vyučujúcich či ďalších ľudí zamestnaných na fakulte?
Teraz sme prijali jednu študentku a dvoch študentov. Celkovo nás je teda v organizačnom tíme sedem a jeden z pôvodných doktorandov nás mentálne podporuje na diaľku. Do budúcnosti sa plánujeme ďalej rozrastať, a to najmä pri prívale nových študentiek a študentov na začiatku ďalšieho akademického roka, keď už budeme môcť ísť priamo za nimi a naopak. Zo zamestnaneckej časti nás zatiaľ nikto nekontaktoval.
Čo ponúkate queer študentom a študentkám a zamestnancom univerzity, prípadne takzvaným „straight allies“, ktorí by sa chceli pridať?
Ponúknuť toho veľa nemôžeme, pretože momentálne oficiálnou súčasťou nášho spolku môžu byť len ľudia, ktorí majú záujem aktívne sa podieľať na tvorbe obsahu a organizácie aktivít pre druhých ľudí. Ak však už takýto záujem existuje, môžeme ponúknuť aspoň nás, tím skvelých ľudí a podpornú priateľskú skupinu, ktorá si dôveruje a spolu sa učí rozvíjať nielen osobné a tímové organizačné zručnosti, ale nadobúda aj rozličné vedomostí o queer komunite.
Ste prvým queer študentským spolkom na Slovensku. Beriete si príklad z niektorých zahraničných spolkov?
Mohli by sme skôr hovoriť o prvom oficiálnom študentskom spolku s podporou akademickej inštitúcie, ktorou je Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Je to dlhý titul, ale nejaké študentské spolky, ak si ich tak môžem dovoliť nazvať, tu boli už dávno pred nami, aj keď určite neboli príliš známe. Napríklad Arcus v Nitre alebo Študentské centrum integrácie sexuálnych menšín v Trenčíne. Po spojení s niektorými ďalšími organizáciami, ako Ganymedes, vytvorili dnes veľmi známu Iniciatívu Inakosť. Dokonca sme objavili, že existuje klub GAYČA na gymnáziu GAMČA v Bratislave.
Tým chcem povedať, že nie sme jediným spolkom, len sa o ostatných možno nevedelo a naďalej nevie alebo fungujú v tajnosti, a preto je pre nás príznačnejší vyššie spomínaný rozpísaný „titul“. Čo sa týka príkladov zo zahraničia, samozrejme sledujeme činnosť queer spolku Charlie na Karlovej Univerzite v Prahe a v budúcnosti by sme sa s nimi chceli skontaktovať a porozprávať sa o ich „know-how“ a skúsenostiach.
Ako fungoval váš spolok počas pandémie?
Aktívnejšie sme začali fungovať práve v období, keď druhá vlna pandémie naberala na sile a študentská časť akademického senátu nás predstavila ako nový fakultný spolok. Vtedy sme zároveň prijali organizačne zdatnú členku s ambíciami v oblasti rozvíjania komunity, vďaka ktorej sme spustili aj náš instagramový účet. A tak sme postupne zvyšovali povedomie o našej existencii, čo dokazuje aj súčasných takmer tristo sledovateliek a sledovateľov.
Vo februári, čo bol mesiac LGBTI+ histórie, sme vytvárali rôzne príspevky, na ktorých sme sa dohadovali počas pravidelných online stretnutí. Na iné aktivity sme si v tomto období netrúfali. Po marci sme oznámili menšiu prestávku, ktorá sa v dôsledku osobnej preťaženosti trošku natiahla, no ostávali sme v rámci tímu v kontakte cez náš interný facebookový čet a verbovali nové členky a členov. A môžem povedať, že to sa rozhodne podarilo.
Aká bola doposiaľ odozva na vašu prácu?
Zatiaľ sme sa nestretli so žiadnymi negatívnymi komentármi alebo narážkami, a to ani na Facebooku. Rátame však s tým, a aj sme zistili, že našu fanúšikovskú základňu v súčasnosti tvoria tiež „straight allies“. Práve od nich dostávame veľa inšpiratívnych komentárov, ktoré zároveň „hrejú pri srdiečku“, keď obsahujú informáciu, že sa vďaka našim príspevkom dozvedeli niečo nové veľmi jednoduchou, informatívnou a neinvazívnou formou.
Iným typom odozvy sú správy, ktoré nás opravia alebo upozornia, ak spravíme nejaký preklep alebo chybu v prezentovaných informáciách. Sme za ne veľmi vďační, pretože presne to je jedným z našich cieľov – rozprúdiť diskusiu.
Čo by ste zlepšili na Univerzite Komenského, aby sa tam queer študenti a študentky cítili čo najkomfortnejšie?
Už len to, že sme od vedenia dostali v súvislosti s našou činnosťou podporný e-mail, nám vytvorilo veľmi pozitívny pohľad na našu fakultu. My tento pozitívny signál môžeme vysielať ďalej verejnosti, konkrétne ľuďom z queer komunity, ktorí sa rozhodujú ísť k nám študovať.
Tento komfort by sme však chceli z fakulty preniesť aj ešte ďalej. Všímame si totiž, že univerzita ako celok sa momentálne k témam queer komunity vôbec nevyjadruje. Ako keby sa bála názoru nielen verejnosti, ale aj svojich vnútorných kruhov. Vieme, že na Slovensku je imidž dôležitý, hlavne imidž „najstaršej” univerzity. No spoločnosť sa neustále vyvíja a želali by sme si, aby si to všimla aj naša alma mater ako celok. Pretože kto iný dokáže mať silnejší hlas než najprestížnejšia univerzita na Slovensku?
Ďalším bodom by mohlo byť aspoň minimálne vzdelávanie univerzitných vyučujúcich v tejto téme. Nemyslíme tým celú queer históriu, ale základy, ktoré by im mohli pomôcť v situáciách, keď budú konfrontovaní so študentom či študentkou patriacou ku queer komunite, alebo aby vedeli reagovať na nevyhovujúce správanie smerom ku komunite.
Pre mňa osobne, ako budúceho učiteľa, je dôležitý v tomto ohľade aj bod vzdelávania budúcich učiteľov a učiteliek stredných, základných a materských škôl, ich asistentov a psychológov a psychologičiek. Veľmi málo sa učíme o zvládnutí a vzdelávaní žiakov a žiačok s rôznymi výchovno-vzdelávacími poruchami, a už vôbec neberieme do úvahy queer identitu. Ako potom môžeme dosiahnuť zmenu v spoločnosti, keď samotní učitelia nie sú v týchto dôležitých veciach vzdelávaní? Aj toto môže byť veľmi pozitívny odkaz queer komunite, ktorý prispeje k jej väčšiemu komfortu.
Aké aktivity plánujete počas Pride-u a ďalšieho semestra?
Momentálne sa spolu s novými členmi a členkami pripravujeme na prezenčnú formu štúdia a preň vhodné aktivity, no určite chceme pokračovať aj v písaní informatívnych príspevkov na sociálne siete. Za vhodné aktivity považujeme neformálne komunitné stretnutia v priestoroch fakulty. Konkrétne takzvané „candle nights“, filmové večery, komunitné čítania a jednoduché posedenia, na ktoré sme už vopred dostali povolenie od vedenia, ale taktiež workshopy alebo prednášky známych osobností nielen z komunity. Takisto by sme mohli nadviazať spolupráce s ďalšími slovenskými organizáciami.
V súčasnosti sme práve na tieto aktivity požiadali o grant Európsky portál pre mládež. Sekcia Európsky zbor solidarity podporuje práve projekty, ktorých téma sa nejakým spôsobom viaže so solidaritou. Tak nám držte palce, nech to vyjde. V zjednodušenej verzii si to ale určite vieme predstaviť aj bez grantu.
Zatiaľ je o vás povedomie najmä na filozofickej fakulte. Budete sa v blízkej budúcnosti usilovať presadiť sa aj na ostatných fakultách?
Určite. Ja sám som oficiálne študentom prírodovedeckej fakulty a časť štúdia mám na filozofickej. Podporu queer komunity môžeme sledovať aj na fakulte sociálnych a ekonomických vied, ktorá, podobne ako filozofická fakulta, vyvesila počas Pride-u dúhovú vlajku a tiež o tom napísala príspevok.
Aj na základe toho vidíme veľký potenciál pre vznik napríklad bratských/sesterských klubov alebo to, že sa Light môže stať spolkom s celouniverzitným pôsobením, ako to majú v Prahe. Nechceme však predbiehať a dávať si na začiatok priveľké ciele. Potrebujeme zistiť, ako dokážeme organizovať akcie v rámci našej fakulty, aká na ne bude odozva pri prezenčnej forme štúdia a či sa nám podarí nábor nových členiek a členov, ktorí sa o fungovanie spolku postarajú v budúcnosti.
Čo by ste odkázali študentom a študentkám, ktorí sa boja vyjsť von so svojou sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou?
Spraviť akýkoľvek typ coming-outu nie je povinnosť ani nutnosť. Ľudia by mali byť sami schopní vycítiť, kedy je ten správny čas, a či vôbec sa rozhodnú to niekomu povedať. Ak nie, alebo ak to pre človeka nemá takmer žiadny význam, nevidíme zmysel v žiadnom type nátlaku, či už osobnom, spoločenskom alebo komunitnom.
Na druhej strane, ak je strach jediná vec, ktorá im v tom bráni, odkázali by sme im, že ten strach môže byť iracionálny. Mladí ľudia dnes bývajú často tolerantní. Problémom však môže byť rodina a v takom prípade opakujeme, že je v poriadku nechať si to pre seba, a chceme prízvukovať, že tak či onak tu pre nich budeme aj my.
