Autor textu: Marek Hudec / Foto: Archív Moniky Prikkelovej
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2021
Vznikol v komunite černošských transrodových žien v osemdesiatych rokoch v New Yorku. Tanečný a kultúrny štýl vogue sa v posledných rokoch presadil aj v Európe. Priekopníčkou tohto žánru na Slovensku je choreografka Monika Prikkelová, ktorá síce nie je queer, ale záleží jej na tom, aby komunite pomáhala. Spoluzaložila vogue zoskupenie House of Velvet a taktiež bratislavský Ball of Shame.
Tanečníci a tanečníčky pózujú, predvádzajú zložité „akrobatické“ polohy a majú výrazné oblečenie. Porota ich hodnotí a tie najlepšie a najlepší získavajú trofeje. Pojem vogue môžete poznať zo slávneho seriálu Pose alebo z dokumentu Paris Is Burning.
Tanečný a kultúrny štýl vznikol koncom osemdesiatych rokov v chudobnej štvrti New Yorku v komunite černošských transrodových žien a neskôr ho celosvetovo preslávila Madonna v pesničke s rovnakým menom. Vogue sa tradične predvádza na báloch a prenikol už aj na Slovensko. Jeho priekopníčkou je u nás Monika Prikkelová, choreografka a tanečníčka, ktorá vystupovala s viacerými hudobnými hviezdami.
Začínala v tanečnej škole Laciho Strikea, dnes má vlastnú tanečnú skupinu, agentúru mondance a so svojím tanečným kolektívom je už niekoľko rokov súčasťou programu Dúhového PRIDE-u. Atmosféru vogue zažijete aj v júli.
„Pri viacerých štýloch som sa snažila naučiť viac o ich koreňoch. Zaujímalo ma, odkiaľ pochádzajú napríklad pohyby prisudzované ženám. Zrazu mi dali korzetík a sukničky a nedostávala som veľa odpovedí, tak som si robila vlastný výskum. Zistila som, že za mnohými hviezdami ako Beyoncé stáli choreografi, často gejovia, a inšpiráciou im boli dva druhy tancov: waacking, ktorý pochádza z Los Angeles, a vogue z New Yorku,“ vysvetľuje Monika. Zatiaľ čo prvému sa na Slovensku venovalo už viacero umelcov a umelkýň, vogue bol u nás pred pár rokmi takmer neznámy.
Chcem vidieť Paríž v plameňoch
Vogue sa v tunajších kluboch vyskytol už aj v deväťdesiatych rokoch, no aktívneho vogue tanečníka alebo tanečníčku sme dlho nemali. O tejto kultúre sa Monika dozvedela viac na kurze Michala Černého, ktorý žije v Prahe, ale bol viackrát v New Yorku, kde sa stal súčasťou známeho vogue kolektívu House of Ninja. „Učila som sa aj waacking, ale úplne mi nesadol. Vnímala som, že vogue začal viac prenikať do Európy okolo roku 2010.“
V dokumente Paris Is Burning sa objavil aj zakladateľ spomínaného kolektívu Willi Ninja, ktorý hovoril o svojom sne dostať vogue do sveta. „Chcem vidieť celý Paríž v plameňoch,“ hovoril. House of Ninja boli vôbec prvou skupinou tohto žánru, ktorá vystupovala v zahraničí. Vogue kultúra sa dostala najprv do Švédska a neskôr do ďalších európskych krajín, podľa Moniky aj vďaka tomu, že domáci tanečníci a tanečníčky môžu bežne žiadať o granty na cestu do zahraničia, keď sa chcú zlepšiť v tancovaní.
Monika sa postupne vypracovala a stala sa súčasťou iného medzinárodného kolektívu, House of Tisci. Kultúru vogue bálov môžete vidieť aj v reality šou Legendary z dielne HBO Max, kde v druhej sérii súťaží aj táto skupina. Monika sa síce do tohto kastingu prihlásila, no kvôli pandemickej situácii nemohla vycestovať do Ameriky, takže ju táto príležitosť nakoniec minula.
Na druhej strane, počas pandémie ponúkala slovenským nadšenkyniam a nadšencom tanečné lekcie cez internet a venovala sa vlastnej skupine House of Velvet (názvom odkazuje na Nežnú revolúciu – po anglicky The Velvet Revolution), ktorú založila v roku 2016.
Upozorňuje, že vogue bály sa delia na dve kategórie: hlavnú (major) scénu a takzvanú kiki scénu. „Pôvodne sa tieto podujatia v Spojených štátoch konali v noci, a boli určené len pre osoby staršie ako 21 rokov. A tak si mladší postupne založili novú, takzvanú kiki scénu, kde sa mohli pripravovať na major scénu. Slovo kiki znamená zábavu,“ hovorí ďalej Monika.
Vogue tanec môže byť niekedy až gymnastikou
Vogue zoskupenia majú prísne pravidlá, tradične ich vedie „matka“ a často pripomínajú rodinu. Monika si prešla viacerými skupinami, okrem House of Tisci bola v minulosti aj v House of Milan. Na pozíciu matky sa však v hlavnej kategórii dostať nemohla. Vypočula si, že ju ako bielu heterosexuálku nebudú na scéne rešpektovať. V kultúre bálov kladú dôraz na zachovanie príležitostí najmä pre černošskú queer komunitu. Kiki scéna má pravidlá uvoľnenejšie.
Keď Monika začala na Slovensku organizovať vlastný Ball of Shame, vyčítali jej napríklad, že na scéne nemá dosť gejov čiernej farby pleti. Na Slovensku však nikoho takého nepoznala. „Spočiatku sa bálov zúčastňovali len transrodové Afroameričanky a gejovia im pomáhali spoza scény. Neskôr sa v rámci vogue vytvorili súťažné kategórie aj pre nich a trans ženy postupne priviedli do komunity aj svoje cis a hetero kamošky.“
Príbeh Kiki House of Velvet začal, keď sa Monika zoznámila s ďalšou dnešnou vedúcou osobnosťou skupiny, Viktorom Bukovým. Spolu boli súčasťou House of Milan a očarilo ich, ako ľahko a veselo ich prijali do nového kolektívu. Tento pocit družnosti chceli vytvoriť aj v československých podmienkach. Koncept predstavili svojim žiakom a žiačkam, a hoci sa postupne rozpŕchli po rôznych mestách i krajinách – dnes sú v Bratislave, Brne, Čadci, Trnave, ale aj vo Veľkej Británii či Švédsku – stále sa členovia a členky House of Velvet snažia stretávať osobne aspoň raz do roka a uvažujú, ako kiki scénu ďalej rozvinúť.
Je vogue náročný? Pri balete sa mnohí tanečníci a tanečníčky sťažujú, že im zložitý pohyb môže časom telo poškodiť. „To záleží na viacerých veciach, vogue má štyri okruhy súťažných kategórií, a len jeden je zameraný na tanec. Ostatné sa sústredia na predvádzanie, prejav a módu. Tieto kategórie nie sú fyzicky náročné, môžeš ich robiť aj do osemdesiatky. Tanec však môže byť ťažký. Člení sa do niekoľkých kategórií. Napríklad kategória new way je mimoriadne zložitá. Niektoré prvky prevzala z bojových umení, niekedy je to skoro gymnastika, založená na extrémnom natiahnutí tela.“
S mamou hľadali v Hornbachu správne reťaze na postroje
Vogue môže ísť aj do peňazí. Ak sledujete Pose alebo Legendary, vystupujúci sa na báloch predháňajú v ohurujúcej móde. „Je to veľmi drahé. Samotná jedna cesta do Paríža ma stojí päťsto eur, a to šaty ani nerátam. A v súťaži málokedy získavaš peňažné odmeny.“ Monike pomáha šiť kostýmy mama – a to nielen pekné sukničky, spomína si, ako raz išli spolu do Hornbachu hľadať správne reťaze na kožené postroje.
„Zaplatím veľa a potom ma niekedy vyruší otázka, prečo neučím vogue zadarmo. Na druhej strane, za tieto kurzy si pýtam menej než za iné tanečné štýly. Ak chceš robiť vogue, uživíš sa len vtedy, ak máš aj inú prácu.“ Aby vogue sprístupnila, začala organizovať spomínaný Ball of Shame. Najbližšie sa uskutoční v septembri.
Pre Moniku je dôležité, aby svojimi činnosťami pomohla aj queer komunite. V máji spustila vlastnú značku Identities Brand, pod ktorou bude predávať oblečenie a doplnky, napríklad so zvučným nápisom „Pussy is a feeling“ a podobne. Z každého predaja venuje euro domácim projektom ako PRIZMA alebo Iniciatíva Inakosť.
Súťaž na Ball of Shame má niekoľko kategórií, okrem tanca tam nájdete aj módne kategórie, ako napríklad Runway, kde súťažíte, kto má lepšiu chôdzu ako model, modelka, Sex Siren, kde súťažíte v tom, kto je zvodnejší, a tiež hravá „challenge“ s názvom Realness, kde sa snažíte prezentovať v nejakom konkrétnom štýle. Napríklad sa tvárite ako cisrodový heterosexuál, keď ste gej alebo transrodový muž, resp. ako cisrodová žena, keď ste transrodová žena, teda femme queen.
Každá kategória má aj vlastný dress code, takže ak napríklad vyhlásia Military Realness, môžeš vyhrať salutujúc vo vojenskom mundúre v bagančiach. Na báloch sú vítaní aj diváci a diváčky, a keď sa osmelia, môžu sa občas predviesť na pódiu.
