Autor: Andrej Kuruc / FOTO: Archív Nomantinels
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2025.
Nový prieskum združenia Nomantinels v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva (Porozumenie: LGBTI+ prieskum) odhaľuje rozšírenú diskrimináciu, neakceptáciu a obavy o bezpečie. Prieskum prebiehal od 23. novembra 2024 do 20. marca 2025 a zúčastnilo sa ho 649 osôb, ktoré spĺňali podmienky účasti, teda vek nad 15 rokov a LGBTI+ identifikácia.
Najväčšiu časť tvorili mladí ľudia. Až 81 percent účastníctva malo menej ako 34 rokov, čo poukazuje na generačný pohľad, ale aj zraniteľnosť mladších LGBTI+ ľudí.
Cieľom výskumu bolo hlbšie porozumieť identitám, potrebám a životnej realite kvír ľudí žijúcich na Slovensku. Získané odpovede predstavujú rozsiahly dátový súbor, ktorý zachytáva rozmanitosť rodových identít, sexuálnych orientácií, životných situácií aj skúseností s diskrimináciou, násilím a bezpečnosťou.
Prieskum sa zameral aj na skúsenosti s coming-outom, prijatím v rodine, práci, škole, na partnerské vzťahy, duševné zdravie a dôvody uvažovania o odchode zo Slovenska.
Mnohí opisujú zvýšenú mieru stresu, depresie, strachu z otvoreného prejavenia identity či potrebu neustále sa prispôsobovať okoliu. Skúsenosti s diskrimináciou vedú k sebazapieraniu, osamelosti, vyhýbaniu sa verejným priestorom, v extrémnych prípadoch až k sebapoškodzovaniu alebo samovražedným myšlienkam.
Veľká časť z nich pre pocit ohrozenia zvažuje odchod do zahraničia. Tieto dôsledky sú nielen osobnou tragédiou, ale aj stratou pre celú spoločnosť v oblasti kreativity, diverzity, ľudských práv i duševného zdravia.
Autorstvo prieskumu preto vyzýva na zastavenie nenávistných prejavov a legislatívy namierenej proti LGBTI+ ľuďom, prijatie legislatívnych zmien, zviditeľňovanie pozitívnych vzorov, podporu duševného zdravia a vytváranie bezpečného prostredia pre všetkých, bez ohľadu na rodovú identitu alebo sexuálnu orientáciu.
Väčšina cíti strach a ohrozenie
Dva roky po teroristickom útoku na podnik Tepláreň, pri ktorom boli z nenávisti zavraždení Matúš Horváth a Juraj Vankulič, sa veľká časť LGBTI+ komunity na Slovensku cíti stále ohrozená. Prieskum odhaľuje alarmujúce zistenia o pretrvávajúcom strachu, nedôvere k politikom a každodenných obavách z násilia.
Až 76,1 percent kvír ľudí uvádza, že vnímajú nebezpečenstvo alebo sa cítia ohrozene. Iba 6,3 percent opýtaných sa cíti aspoň trochu bezpečne. Tieto čísla naznačujú, že útok na Tepláreň nebol izolovaným incidentom, ale zhmotnením dlhodobého pocitu ohrozenia.
V otázke prístupu politických predstaviteľov po útoku je situácia rovnako vážna. Viac ako polovica respondentov verí, že postoj politikov k dúhovej menšine sa zhoršil. Takmer rovnaký podiel z nich tvrdí, že sa nezmenil, čo samo osebe odhaľuje dlhodobý nedostatok dôvery a podpory. Len 3,7 percent ľudí zaznamenalo pozitívny posun. Viaceré účastníctvo hovorilo o zneužití tragédie na politické účely a o absencii reálnej solidarity.
Bežné prejavy náklonnosti ako držanie partnera či partnerky za ruku na verejnosti sú pre mnohých LGBTI+ ľudí stále spojené s rizikom. Až 68 percent z nich sa tomu preto vyhýba. Takmer tri štvrtiny obchádza určité miesta či lokality, ktoré považuje za rizikové.
Najnebezpečnejšími sa pre komunitu javia verejné priestory ako ulice, čo uviedli dve tretiny respondentstva, vidiecke oblasti uviedla polovica, potom nasledovala MHD a parky. Pocit ohrozenia však zasahuje aj školy, zdravotníctvo, pracoviská a domácnosti.
Najohrozenejšou skupinou sú transrodoví ľudia
V prieskume sa objavuje sedem hlavných obáv, od strachu o život, psychických následkov (PTSD, úzkosti, depresie) až po hnev, aktivizmus a silnejúce komunitné väzby. Útok na Zámockej sa pre mnohých stal kolektívnym zranením, ktoré sa doteraz nezahojilo.
Výsledky naznačujú, že spoločenské prostredie na Slovensku považuje trištvrtina LGBTI+ ľudí za výrazne neprijímajúce. Viac ako tretina z nich ho označila za veľkú neakceptáciu a ďalšia tretina za miernu neakceptáciu. Len osem percent respondentstva vníma určitú formu akceptácie, čo podčiarkuje nízku mieru spoločenskej inklúzie. Tento pocit neprijatia sa podľa autorstva prieskumu premieta do ďalších oblastí života, najmä do rozhodovania o zotrvaní v krajine.
Až 69 percent respondentov a respondentiek zvažuje odchod do zahraničia. Len 12 percent deklaruje, že o odchode neuvažuje, a ďalších 18 percent si nie je istých. Medzi hlavné dôvody, ktoré vedú kvír ľudí k tejto úvahe, patria: nepriateľská atmosféra v spoločnosti, obavy o budúcnosť, nízka akceptácia, nedostatok právneho uznania párov rovnakého pohlavia či pocit ohrozenia. Dôležitým faktorom je nedostupnosť služieb pre trans a nebinárne osoby.
Diskrimináciu pre svoju identitu zažila viac než polovica respondentov. Za posledných 12 mesiacov ju zažil každý štvrtý kvír človek.
Najohrozenejšími skupinami sú transrodoví a nebinárni ľudia. Často ide o situácie, v ktorých sú títo ľudia znevýhodňovaní pre svoj výzor, meno, hlas alebo dokumenty nezodpovedajúce ich identite. Pre porovnanie, medzi cisrodovými ženami a mužmi (teda ľuďmi, ktorých rodová identita sa zhoduje s rodom určeným pri narodení) zažila diskrimináciu približne polovica opýtaných.
Aj sexuálna orientácia hrá dôležitú úlohu. S diskrimináciou sa najčastejšie stretávajú bisexuálni muži, asexuálni ľudia a pansexuálni ľudia. Ich identita je v spoločnosti často nepochopená, znevažovaná alebo zosmiešňovaná, a to nielen v bežných medziľudských situáciách, ale aj v zdravotníctve, školách a na pracoviskách.
Prieskum poukázal na alarmujúci fakt, že až takmer tretina respondentov zažila diskrimináciu zo strany pracovníkov a pracovníčok škôl alebo univerzít. Tieto situácie zahŕňali napríklad odmietnutie rešpektovať preferované oslovenie, ignorovanie šikany zo strany spolužiactva či zosmiešňovanie identity. Vzdelávacie prostredie, ktoré by malo byť bezpečným priestorom na rast a sebarozvoj, sa tak pre mnohých LGBTI+ ľudí stáva zdrojom stresu a traumy.
Až 67 percent respondentov uviedlo, že niekedy zažili formu násilia, psychické obťažovanie, fyzické útoky alebo sexuálne násilie. V poslednom roku sa s obťažovaním a útokmi stretol každý štvrtý človek.
Psychické násilie, ako nadávky, zosmiešňovanie, izoláciu alebo vyhrážky, zažil takmer každý z tých, ktorí mali skúsenosť s násilím. Viac než polovica bola sexuálne obťažovaná a väčšia tretina z nich čelila kyberšikane. Fyzické násilie, ako facky, štuchance či bitky, zažilo 25 percent opýtaných. Sexuálne násilie alebo znásilnenie zažilo až 13 percent, ide o mimoriadne vážny problém s potenciálne celoživotnými následkami.
Najohrozenejšou skupinou sú transrodové ženy. Takmer 90 percent z nich sa stretlo s nejakou formou násilia, pričom takmer polovica v posledných 12 mesiacoch. Podobne dopadli aj nebinárni a asexuálni ľudia, ktorí čelia často neviditeľným formám násilia a odmietania.
