Autor: Marek Moravčík / Foto: Jakub Kováč
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2026
Keď sa v tohtoročnej videopozvánke na Dúhový Pride Bratislava ozve veta „Slovensko ide zlým smerom“, nejde len o dramatizáciu. Nová riaditeľka združenia Lucia Horváthová hovorí, že organizátori tak reagujú na atmosféru v krajine, kde sa z kvír ľudí opäť stáva téma politických kampaní. Pride preto tento rok podľa nej nebude iba festivalom, ale výraznejšie aj protestom.
„Snažíme sa mobilizovať širšiu verejnosť a zároveň reflektovať spoločenské nálady,“ hovorí pre QYS. Neznamená to však, že z podujatia má zmiznúť radosť. Práve naopak, v čase, keď politici LGBTI+ ľudí často vykresľujú ako problém, považuje oslavu kvír identít za jednu z foriem odporu.
V rozhovore opisuje, ako sa dostala do vedenia Pride Bratislava, prečo sa organizátori vo videu napokon rozhodli priamo nevracať k Teplárni, ako nastavujú spoluprácu s komerčnými partnermi a čo bude Pride žiadať od štátu.
Prvá veta vo videopozvánke na bratislavský Pride znie: Slovensko ide zlým smerom. Súbežne s tým ide všetko vo videu naspäť v čase. Ako dlho máte tento pocit?
Tie časy sa striedajú. Sú obdobia, keď kvír ľudia nie sú až tak v popredí politických tém, a potom sú obdobia, keď sa do popredia dostanú. Teraz sa nachádzame v období, keď sú kvír ľudia využívaní na lacné politické body, respektíve ako politický kapitál, a šíria sa o nich dezinformácie.
Nie sú vykresľovaní v najlepšom svetle a môžeme to cítiť aj v spoločenských náladách. Zároveň treba povedať, že stále nemáme rovnaké práva ako heteronormatívna časť spoločnosti. Nežije sa nám tu dobre.
Keď spomínate politický kapitál, tradične ho v tejto téme využívajú strany ako Smer, KDH či SNS. V poslednom čase však ani vyjadrenia lídra SaS nepôsobia dojmom, že by strana v prípadnej novej vláde kládla dôraz na zrovnoprávnenie menšiny. Máte nádej, že sa po voľbách niečo zmení?
Ťažko povedať, asi len čas ukáže. Nechcem sa k tomu teraz veľmi vyjadrovať, lebo nás možno prekvapí solidarita opozičných strán, a možno to pôjde úplne iným smerom. Neviem to teraz odhadnúť. Dúfam však v zlepšenie politickej atmosféry voči LGBTI+ ľuďom v prípade výmeny vlády.
Snažili sa s vami nadviazať spoluprácu politici, aby dostali priestor na sprievode?
Vôbec nedávame priestor politikom, ktorí chcú robiť kampane. Zároveň sme však zvykli dávať priestor verejne činným osobám, ktoré majú vplyv na tvorbu politík v oblasti kvír práv. Napríklad, ak ide o prezidentku, primátora, šéfa vyššieho územného celku, ombudsmana.
Pride by mal byť v prvom rade zameraný na kvír ľudí a príhovory by mali vychádzať z tejto komunity. Mali by byť o ich životoch a príbehoch. Práve to by si na Pride mali prísť vypočuť aj spojenci kvír ľudí a časť heteronormatívnej spoločnosti, aby pochopili, ako sa nám tu vlastne žije. Celkovo sa tento rok snažíme Pride zamerať viac na príhovory, práve preto. Ideme na to intersekcionálne, budeme tam mať zastúpenie palestínskej aj ukrajinskej kvír menšiny. Sú to kvír ľudia, ktorí žijú na Slovensku, a spoločenská klíma sa ich týka rovnako ako všetkých ostatných. Mali by dostať priestor.
Novela ústavy opäť posilnila predstavu, že štát má chrániť len jeden typ rodiny a jeden výklad rodu. Má Pride v takejto situácii možnosť niečo meniť?
Našou najväčšou ambíciou, ktorú komunikujeme aj spotom, je hneď jeho prvá veta: Slovensko ide zlým smerom. Snažíme sa tým mobilizovať aj ostatných ľudí a menšiny na Slovensku, pretože všetci pociťujeme, že Slovensko sa naozaj nemá dobre. Teraz tým nemyslím len kvír práva, ale aj to, čo zažíva napríklad kultúrna obec, či to, čo sa deje v ekonomickej oblasti. A potom aj zmenou rétoriky sa teda snažíme jednak mobilizovať širšiu verejnosť a zároveň nadviazať na kultúrne protesty, ktoré tu doteraz boli. Rovnako tak chceme reflektovať spoločenské nálady.
Táto ráznosť prichádza s vaším nástupom do pozície riaditeľky Bratislava Pride. Je to z vašej strany pozvánka aj pre tú časť kvír menšiny, v ktorej frustrácia z politického tlaku narástla do takej miery, že vyhľadáva spôsoby, ako dávať odpor najavo hlasnejšie a radikálnejšie?
Určite. Celý projekt sa snažíme ladiť viac protestne. Samozrejme, sprievod je jeho neoddeliteľnou súčasťou a vždy ňou aj bude. Zároveň sa prostredníctvom programu, príhovorov a príbehov budeme snažiť dať priestor emóciám a takýmto spôsobom aj edukovať verejnosť o tom, čo tu vlastne zažívame.
Netreba však zabúdať ani na tú časť programu, keď si Pride chceme užiť. Vnímam to tak, že tak ako je protestnosť neoddeliteľnou súčasťou sprievodu, rovnako dôležitou súčasťou je aj oslava našich identít. Preto sa snažíme vytvoriť bezpečné miesto, kde budú všetci prijatí a v bezpečí. V súčasnej politickej atmosfére, keď politici kvír ľudí nevykresľujú v najlepšom svetle, je oslava a radosť jednou z najväčších foriem protestu.
Ako prebiehal proces tvorby videa?
Vymýšľali sme ho v spolupráci s kreatívnymi riaditeľmi, ktorí majú za sebou roky praxe a sympatizujú s našou témou. Názorovo sme na tom veľmi podobne. Konceptov bolo veľmi veľa, kým sme prišli k záverečnej podobe. Veľa sme sa vracali aj k Teplárni. Bol to náročný proces. Rozmýšľali sme nad tým, do akej miery túto tému znova otvárať. Je to niečo, na čo by sa rozhodne nemalo nikdy zabudnúť, lebo je to, bohužiaľ, už súčasť temnejšej stránky kvír dejín. A tak to bude navždy. Zároveň sme sa zamýšľali, či chceme tieto rany znova pripomínať. Nakoniec sme sa rozhodli, že Tepláreň vo videu priamo nespomenieme.
Ako ste sa dostali do pozície riaditeľky Dúhového Pride Bratislava?
Sme nezisková organizácia pozostávajúca z členov, ktorí štandardne hlasujú na valnom zhromaždení. Pride nemal ani minulý rok obsadenú pozíciu riaditeľstva, pretože Filoména skončila ešte rok predtým. Vlani sme teda fungovali v provizórnom, zaužívanom režime. Cítila som však, že riaditeľstvo tam chýba a že treba niekoho, kto bude viesť tím.
Niekoľko mesiacov som nad tým rozmýšľala, až som v marci dospela k záveru, že som na túto pozíciu pripravená, že som schopná organizáciu viesť a posúvať na vyššiu úroveň. Mám za sebou skúsenosti v produkčnej oblasti a v organizácii som dovtedy pôsobila štyri roky. Zastrešovala som gastro zónu a ďalšie čiastkové veci.
Čomu sa profesionálne venujete?
Primárne audiovizuálnej produkcii, hlavne spotom. Začínala som ako produkčná asistentka, neskôr som pôsobila ako produkčná manažérka a minulý rok som si spolu s kolegyňou založila audiovizuálnu produkčnú firmu. Vlastne aj vďaka tomu vznikol tohtoročný spot. Popritom robím produkciu aj nezávislému divadlu a rôznym nezávislým kultúrnym projektom. Spoluorganizujem aj párty pre kvír a sapfické ženy a FLINTA* osoby, teda ženy, lesby, intersexuálne, nebinárne, transrodové a agender osoby.
Spomeniete si aj na svoj prvý Pride?
Bolo to tuším pred siedmimi rokmi v Bratislave, ešte na Hviezdoslavovom námestí. Pamätám si komunitnejšiu atmosféru. Tu treba určite vzdať vďaku bývalej riaditeľke Filoméne, že sa jej za tie roky podarilo taký menší komunitný event pozdvihnúť na plnohodnotný mestský festival, aj v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom. V tomto chceme ďalej pokračovať, do budúcna sa zväčšovať a prinášať lepšiu kvalitu.
Pride existuje vo viacerých podobách. Môže byť rodinný, komerčnejší na štýl Prahy, ale aj radikálny, ktorý je najmä protestom. Ktorý z týchto prúdov bude počas vášho riaditeľovania najviac cítiť?
Myslím si, že jeden prúd nevylučuje druhý. Vo výsledku ide vo všetkých o to isté. Považujem ich za rovnako potrebné, pretože čím viac ich tu je, tým viac sa o nás hovorí. Teraz budeme reflektovať to, čo sa v spoločnosti deje. Keď budú uzákonené manželstvá aj s adopciami a ministerstvo zdravotníctva znova prijme odborný postup, ktorý zjednocoval proces tranzície, vtedy bude čo oslavovať a Pride bude pozitívnejšie ladený. Aktuálne však treba poukazovať na to, čo sa deje.
Aj tento ročník bratislavského Prideu bude podporený komerčnou sférou. Uchádzali ste sa aj o štátnu podporu?
Zažiadali sme o granty ministerstva kultúry a ministerstva spravodlivosti, ale od roku 2023, odkedy sa vymenila vláda, nedostávame nič. V minulosti sme sa o tieto granty mohli uchádzať, teraz sa spoliehame na finančnú pomoc firemného sektora. Treba však povedať, že aj v tejto oblasti pôsobia kvír ľudia a vnímame, že nám chcú aj takto pomáhať. Takúto pomoc určite nebudeme odmietať, pretože si chceme zachovať štandardy, napríklad vyplácanie umelcov. Okrem toho sa teraz zvyšujú ceny vo všetkých oblastiach, vrátane technického vybavenia, takže nie je možné platiť menej. To tvorí tiež štandard, ktorý si chceme udržať, aby si účastníctvo mohlo užiť Pride v takej podobe a kvalite, na akú si už zvyklo.
Ako je takáto spolupráca s firmami nastavená?
S firmami riešime skôr pokrytie marketingovej časti Pride a ony za to dostanú viditeľnosť. Nemáme skúsenosť, že by nám nejaká firma chcela zasahovať do dramaturgie, konkrétneho programu alebo našej komunikácie.
Momentálne pripravujeme aj etický kódex, v ktorom si stanovíme, od ktorých firiem budeme akceptovať finančnú podporu a od ktorých nie. Od takých, ktoré podporujú vojnové konflikty, peniaze prijímať nechceme.
Nastala s vaším príchodom aj generačná obmena v organizácii?
V rámci tímu nenastala, jadro tvoria stále tí istí ľudia. Toto gro sa podarilo stabilizovať ešte bývalej riaditeľke Filoméne. Zároveň sa však tím snažím rozširovať aj o mladších ľudí. Napríklad na pozíciu hovorkyne sme tento rok prijali Anetu Andraščíkovú z platformy Papule.sk. Do budúceho roka máme ambíciiu rozširovať tím o ďalších mladých ľudí, ktorí prinášajú súčasné hodnoty a nové príbehy. Do popredia by sme chceli klásť aj transrodových a nebinárnych ľudí.
Príde Pride aj s politickými požiadavkami?
Áno, máme ich spísané. Vychádzajú z veľkej časti z požiadaviek iniciatívy Ide nám o život, ktorá vznikla po útoku na Zámockej. Oproti ich požiadavkám však budeme namiesto registrovaných partnerstiev žiadať manželstvá pre páry rovnakého pohlavia aj s možnosťou adopcie. Okrem toho požadujeme aj efektívnejšie podchytávanie extrémizmu v online priestore.
Polícia to prisľúbila po teroristickom útoku na Zámockej. Zatiaľ bol však medializovaný len jeden prípad, keď v takejto veci konala a dotyčného dostala až pred súd.
O tomto nemám bližšie informácie. Zároveň však chceme aj prijatie odborných postupov v procese tranzície ministerstvom zdravotníctva a určite aj edukáciu o LGBTI+ témach na školách, teda aj vyvracanie dezinformácií o kvír ľuďoch.
Takto pred rokom sme v QYS magazíne uverejnili rozhovor s aktivistkou Hanou Fábry. Okrem iného apelovala na mladých ľudí, aby nevyhoreli a nerobili rovnakú chybu ako ona – že popri útokoch a spoločenskom tlaku zabúdala na seba. Čo robíte vy, aby ste sa v tomto celom nestratili?
Veľa cvičím. Takýmto spôsobom si aspoň trochu vyvetrám hlavu. Tiež trávim veľa času so svojím psom a obklopujem sa ľuďmi, ktorých mám rada a s ktorými sa vieme rozprávať, keď je toho na nás veľa.
A nebojím sa poprosiť o pomoc, keď ju potrebujem.
