Divadelný súbor NOMANTINELS pripravuje novú autorskú inscenáciu Tiene Lorcu, ktorú pripravuje Andrej Kuruc, autor hry Socializmus s teplou tvárou. Nový dramatický text prepája život a tvorbu Federica Garcíu Lorcu so súčasnou skúsenosťou queer ľudí na Slovensku.
Tiene Lorcu vznikajú ako viacvrstvová divadelná koláž, v ktorej sa historické obrazy zo Španielska 30. rokov prelínajú so skúšobňou dnešného kultúrneho domu, politickým tlakom, cenzúrou, rodinnými konfliktmi, hanbou, túžbou a zápasom o slobodu tela aj jazyka.
Inscenácia sleduje divadelný súbor, ktorý pripravuje predstavenie o Lorcovi. Skúšobný proces však postupne narúša príchod Marty, predstaviteľky lokálnej moci a kontroly, ktorá chce text „očistiť“ od nahoty, bozkov, queer túžby a politickej ostrosti. To, čo sa spočiatku javí ako spor o podobu umeleckého diela, sa mení na konflikt o pravdu, strach, rodinu, vieru a právo byť viditeľný.
V centre súčasnej línie stoja postavy Moona, Maxa, Hany, Tami a Marty. Moon hrá Lorcu a cez jeho texty odkrýva vlastné skúsenosti so šikanou, túžbou a násilím. Max je muž pred svadbou, ktorý sa snaží naplniť očakávania rodiny a obce, no skúšanie v ňom otvára potlačené spomienky, hanbu a otázku vlastnej identity. Hana ako režisérka zápasí s cenzúrou a strachom zo straty práce. Tami, zdanlivo vedľajšia a starostlivá postava, nesie vlastné vrstvy vyčerpania, traumy a mlčanlivého odporu. Marta sa stáva obrazom systému, ktorý pod zámienkou ochrany vytvára tlak, kontrolu a násilie.
Historická línia inscenácie sa dotýka Lorcovho detstva, jeho vzťahu k matke, priateľstvám, poézii, divadlu La Barraca, homoerotickým sonetom, španielskej katolíckej kultúre, fašizmu a násilnému umlčaniu básnika. Text pracuje s motívmi Lorcovej obraznosti: noc, krv, mesiac, telo, jazmín, hanba, výstrel, obscuro. Práve slovo obscuro sa stáva jedným z kľúčov inscenácie: označuje skryté, telesné, erotické a nevypovedané tajomstvá, ktoré spoločnosť nechce vidieť.
Tiene Lorcu nie sú životopisnou hrou v tradičnom zmysle. Sú skôr scénickou esejou, queer rituálom a politickou tragikomédiou o tom, čo sa stane, keď sa básnikova smrť začne ozývať v dnešnej skúšobni. Inscenácia sa pýta, kto má právo rozhodovať o tom, ktoré telá sú prijateľné, ktoré slová môžu zaznieť verejne a akú cenu platia ľudia za to, že sa celý život učia byť neviditeľný.
Pripravovaný text pracuje s princípom divadla v divadle, živou kamerou, zborovými hlasmi, dokumentárnymi fragmentmi, groteskou, intimitou a obrazmi kolektívnej hanby. V jednom priestore sa stretáva Lorcova Granada, slovenský kulturák, školské šatne, kostol, svadba, kaviareň, cruisingová noc aj javisko, na ktorom sa rozhoduje, či predstavenie bude „slušné“, alebo pravdivo autentické.
Príprava inscenácie je aktuálne vo fáze dramaturgického a textového vývoja.
Tiene Lorcu budú inscenáciou o básnikovi, ktorého nezabili iba preto, že písal. Zabili ho preto, že bol čitateľný. A o ľuďoch, ktorí aj dnes zápasia o možnosť prestať sa skrývať.
Dramatický text vznikol s verejnou podporou formou štipendia z Fondu na podporu umenia.
