Autor: Marek Hudec / FOTO: Queer Museum, Qwien/Gregor Hofbauer, Lutzi Vutzi, Ilustrácia: Viktória Szabóová
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2026
Výskum našich západných susedov pripomína, že príbeh kvír dejín sa začína oveľa skôr než v 20. storočí. „Keďže v rakúsko-uhorskej monarchii už v roku 1852 prijali zákon, ktorý zakazoval styk s ľuďmi rovnakého pohlavia, musíme konštatovať, že už vtedy takéto vzťahy existovali, keďže vláda cítila potrebu ich potláčať,“ vraví Thomas Trabitsch, kurátor a jeden zo zakladateľov organizácie Queer Museum vo Viedni. Vznikla pred štyrmi rokmi a jej cieľom nebolo založiť klasickú múzejnú inštitúciu zameranú na dejiny.
Chceli koncept trochu ozvláštniť, „pokvíriť“. „Snažíme sa reagovať na očakávania ľudí, ktorí si pod pojmom múzeum najprv predstavia kamenný palác, v ktorom sa leskne mramor a kde nájdu množstvo portrétov v pozlátených rámoch,“ vysvetľuje Thomas. Queer Museum však funguje čiastočne ako komunitné centrum, čiastočne ako galéria súčasného kvír umenia a zároveň ako priestor na kontakt s dejinami.
Poznať rakúske kvír dejiny sa oplatí aj preto, že sme veľkú časť z nich zdieľali počas monarchie.
Najprv squat, neskôr komunitné centrum
Thomas návštevníkom približuje príbeh Ľudovíta Viktora, brata cisára Františka Jozefa, ktorý mal prezývku Lutzi Vutzi. Vo svojich palácoch organizoval okázalé večierky a bolo o ňom známe, že preferuje spoločnosť mužov. S milencami sa stretával vo viedenských kúpeľoch a po potýčke v jednej z nich ho brat vyhnal do Salzburgu. Ľudovít svoju inakosť veľmi neskrýval, zachovala sa aj jeho fotografia v dámskych šatách.
V uvádzacom letáku Queer Museum nájdete aj informácie o počiatkoch protestných hnutí v Rakúsku. Prvé podujatie podobné Pride sa vo Viedni odohralo už v roku 1977 pod názvom Pfingsttreffen, keď páry držiace sa za ruky pochodovali po Ringstraße.
Ďalšou významnou a inšpiratívnou kapitolou rakúskych kvír dejín je squat Türkis Rosa Lila Villa, ktorý existuje od 80. rokov minulého storočia. Po rokovaniach s mestom získali kvír aktivisti a aktivistky už v roku 1984 zmluvu na využívanie tohto objektu. Postupne ho zrekonštruovali a začali využívať ako poradenské centrum; dnes slúži aj ako prístrešie pre utečencov a utečenky.
V Rakúsku sa tejto oblasti výskumu venuje viacero organizácií, nielen pomerne nové Queer Museum. Rozsiahlu zbierku historických prameňov spravuje tematický archív Qwien, ktorý uchováva mnohé súkromné materiály aj dokumenty už zaniknutých organizácií. Nadväzuje pritom na prácu staršej organizácie Ecce Homo, ktorá organizovala kultúrne festivaly v 90. rokoch.
„Dlho sme túžili otvoriť kamenný archív, no ani sme nesnívali o tom, že by sa to skutočne mohlo podariť,“ vraví vedecký riaditeľ Qwien Andreas Brunner. „V roku 2005 sme pripravili výstavu Geheimsache: Leben o lesbách a gejoch vo Viedni počas 20. storočia. Projekt sa potom začal jasnejšie formovať a o dva roky neskôr sme vďaka grantu z mesta mohli otvoriť našu prvú pobočku.“
O predmetoch, ktoré neexistovali
Na výstavu Geheimsache: Leben má silnú spomienku aj Thomas. „Bola o spôsoboch, akými ľudia skrývali svoj život alebo sa stretávali v tajnosti. V tom čase, aj v globálnom kontexte, bola skutočne nevídaná a ešte dlhé roky po nej nevznikla podobná.“
Minulý rok, keď organizácia Qwien otvorila novú pobočku, uviedla ju veľmi vynaliezavou výstavou A Queer Millennium in 27 Incredible Objects. Výstava reagovala na skutočnosť, že väčšinu kvír dejín poznáme z kriminálnych spisov, vyšetrovaní a súdov a že nájsť pozitívne stopy je často ťažké. Qwien si preto chýbajúce objekty dotvoril, priniesol také, ktoré by mohli dokladovať skutočné príbehy.
Išlo napríklad o venovanie pre milenca v historickej knihe, malú barokovú sošku anjela s tvárou partnera niekdajšieho riaditeľa viedenského Burgtheatra Raoula Aslana či fotoalbum z dnes už zbúraného kvír podniku. Pokračovať vo výskume je preto nesmierne dôležité. „Dejiny transrodových a intersex ľudí by si zaslúžili oveľa viac reprezentácie a zároveň máme mnoho nezodpovedaných otázok aj v gejskej a lesbickej histórii. Významnou témou je pre nás v súčasnosti aj obdobie HIV a AIDS,“ dodáva Andreas.
Okrem špecificky zameraných organizácií sa kvír dejinám čiastočne venovalo napríklad aj viedenské mestské múzeum. V roku 2017 otvorilo výstavu Sex in Vienna, ktorá sa zaoberala rôznymi prejavmi sexuality od čias habsburskej monarchie. „Máme skúsenosť, že mestské múzejné inštitúcie pred LGBTI+ históriou nezatvárajú oči. Je však pravda, že situácia môže byť komplikovanejšia v Dolnom Rakúsku alebo Tirolsku,“ vysvetľuje Andreas.
Ktovie, či prežijú ďalšie voľby
Obe organizácie, Qwien aj Queer Museum, závisia do veľkej miery od verejných prostriedkov. „Nemáme dlhodobo udržateľný model financovania a ani sa ho nedá jednoducho vytvoriť,“ vraví Thomas.
„Začali sme ako občianske združenie štyroch jednotlivcov. Robili sme výstavy a postupne získavali financie, aby sme si mohli prenajať priestor,” pokračuje. „Najviac prostriedkov sme dostali medzi rokmi 2023 a 2024 od mestskej samosprávy, čo nám veľmi pomohlo, dokázali sme vyplatiť honoráre pre umelcov, nájmy aj kurátorov. Okrem mesta sú našimi donormi rôzne fondy zamerané na boj proti diskriminácii aj niekoľko súkromných darcov. Dlhodobo však fungujeme najmä vďaka obrovskému množstvu dobrovoľnej práce.“
Spoločensko-politická situácia pritom nie je ideálna. Mesto Viedeň je zadlžené, pristupuje k škrtom v rozpočte a zrušilo podporu viacerým kreatívnym projektom. „Je skvelé, že existujeme, no nemôžeme sa spoliehať na to, že prežijeme ďalšie voľby,“ dodáva.
Viedeň má navyše oproti zvyšku krajiny špecifické postavenie. „Prakticky ju od čias druhej svetovej vojny vedú sociálni demokrati, zatiaľ čo väčšina Rakúska je konzervatívna, kresťanská a menej otvorená inakosti,” hovorí Thomas.
„A hoci má hlavné mesto mnoho kvalitných programov a výnimočný prístup k podpore umenia a kultúry, je často zamerané skôr stredovo a niektoré radikálnejšie kvír projekty môžu pôsobiť neprijateľne. Nehovoriac o tom, že posledné parlamentné voľby vyhrala extrémistická strana a bolo skôr šťastím, že sa nedostala do vlády. Budúcnosť tak zostáva veľmi neistá,“ hodnotí.
Napriek tomu majú obe organizácie veľa práce. Qwien pripravuje viacero výstav, napríklad o významnej ľudskoprávnej organizácii Austrian League of Human Rights, ktorá tento rok oslavuje storočnicu. V Queer Museum si ešte do leta môžete pozrieť výstavu Imagine Queer Utopia o tom, ako môže byť identita a sexualita fluidná a ako súvisí so spoločnosťou, v ktorej vzniká.
Ďalšia výstava s názvom Pills sa bude venovať otázkam prepojenia kvír skúsenosti s duševným zdravím, drogami či chemsexom a zároveň sa pýta, kto rozhoduje o tom, čo je v spoločnosti „normálne“.
Queer Museum nájdete vo Viedni v areáli Otto Wagner. Novú pobočku Qwien môžete navštíviť na adrese Ramperstorffergasse 39.
