Autorka: Laura Lišková / Ilustrácia: Viktória Szabová
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2026
Keď vyšiel seriál Heated Rivalry, s frajerkou sme ho doslova hltali. Prežívali sme každý pohľad medzi Rozanovom a Hollanderom, každý dotyk, každú sarkastickú poznámku aj momenty ticha. Doma nám celé dni hralo All the Things She Said, v baroch som si začala objednávať ginger beer a robenie tuna melt bolo takmer na spadnutie. Heated Rivalry však nebol len príbehom o láske, ale aj príbehom o dvoch mužov, ktorí sa snažili prežiť vo svete s príliš jasnou predstavou toho, čo znamená byť hokejistom.
Prvý raz som mala pocit, že sledujem niečo, čo prepája dva mne blízke svety, ktoré sa dovtedy nestretávali. Život kvír ľudí a hokej. Preto ma tento seriál hlboko zasiahol.
Nešlo len o chémiu medzi postavami, ale aj o ich strachy. Strach z coming outu. Strach z následnej reakcie spoluhráčov, médií, fanúšikov či rodiny.
Počas vysielania seriálu sa objavila nádej aj očakávanie, že by sa mohlo niečo zmeniť aj v reálnom svete National Hockey League. Niekoľko hokejistov sa začalo opatrne vyjadrovať podporne a dokonca aj niektoré kluby reagovali na jeho popularitu. Boston Bruins zverejnili príspevok odkazujúci na seriál a Montreal Canadiens počas zápasu vo svojej aréne pustili jeho trailer. Na chvíľu sa zdalo, že kvír svet už nie je od toho hokejového úplne oddelený. Veľa sa však odvtedy v skutočnosti nezmenilo. Žiaden aktívny hráč NHL neurobil coming out. Liga neposunula diskusiu výraznejšie dopredu. A otázka tak zostáva rovnaká: prečo?
Čo sa deje v kabíne
Jedným z najväčších dôvodov je zrejme takzvaná locker room culture – kultúra kabíny. Kabína nie je len priestor pred zápasom, ale aj miesto, kde hráči trávia väčšinu času so spoluhráčmi, trénermi a realizačným tímom, kde sa socializujú a budujú tímovú identitu.
Súčasťou tejto kultúry je aj locker room talk. Homofóbne poznámky, nadávky či vtipy sú v mnohých hokejových prostrediach stále normalizované. Slová ako faggot či queer sa často používajú medzi hráčmi aj zo strany trénerov. Takýto jazyk pomáha udržiavať hranice „správnej“ maskulinity a určuje, kto do kabíny patrí, a kto nie. Na tento problém dlhodobo upozorňuje napríklad bývalý profesionálny hokejista Brock McGillis, ktorý po svojom coming oute hovorí o pretrvávajúcej homofóbii v hokejových kabínach a o tom, ako sa urážky spojené so sexualitou stali súčasťou každodenného jazyka.
Pre kvír hráča to vytvára jasný odkaz: toto nie je priestor, kde je bezpečné byť sám sebou. Mnohí sa obávajú reakcie spoluhráčov, ktorí vyrastali v prostredí, kde sa heterosexualita považovala za prirodzenú súčasť hokejovej identity a kvír ako niečo, čo „naruší chémiu v kabíne“. V športe, kde sa tímová súdržnosť často považuje za kľúčovú hodnotu, sa odlišnosť môže veľmi rýchlo stať dôvodom vylúčenia.
Strach z odmietnutia či zmeny atmosféry v tíme vedie mnohých športovcov k tomu, že svoju sexualitu radšej skrývajú alebo ju oddeľujú od svojej hokejovej identity. V prostredí, kde hráči trávia väčšinu života spolu, môže mať pocit neprijatia väčšiu váhu než oficiálne kampane National Hockey League o inklúzii.
Podobná situácia sa ukazuje aj v slovenskom hokejovom prostredí. V slovenskej hokejovej extralige ani v nižších súťažiach doteraz nepôsobil žiaden hráč, ktorý by na verejnosti otovrene vystupoval ako kvír osoba. Rovnako sa však v tomto prostredí doteraz neobjavili ani systematické diskusie či iniciatívy zo strany ligy alebo hokejových zväzov, ktoré by sa tejto téme otvorene venovali. Aj tu sa pritom objavujú podobné bariéry ako v NHL – najmä tlak na tradičnú predstavu maskulinity a obavy z prijatia v tíme. Nejde pritom len o jednotlivé prípady, ale aj o širšie nastavenie športového prostredia, ktoré určuje, kto je vnímaný ako „skutočný“ hokejista a kto do tohto obrazu nezapadá.
Predstava „skutočného“ hokejistu
Viaceré štúdie o hokejovej kultúre ukazujú, že mužský hokej je dlhodobo postavený na veľmi špecifickej predstave maskulinity. Od hráčov sa očakáva fyzická tvrdosť, agresivita, dominancia a emocionálna uzavretosť. Práve tieto vlastnosti sú v hokejovom prostredí odmeňované a spájané s predstavou „správneho“ hokejistu. Pre mnohých kvír športovcov tak coming out neznamená len odhalenie identity, ale aj strach, že prestanú zapadať do obrazu, ktorý je s hokejovou identitou tradične spájaný. Byť hokejistom totiž často neznamená len hrať hokej, ale aj napĺňať veľmi konkrétnu predstavu o tom, akým mužom hokejista má byť.
Hráči, značky a ekonomika coming outu
Ďalším faktorom je ekonomická realita profesionálneho športu. V NHL nie sú hráči len športovcami, ale aj značkami. Ich verejný obraz je súčasťou ich hodnoty pre kluby, médiá aj sponzorov. Na ekonomický rozmer coming outu upozorňujú aj viaceré médiá, podľa ktorých mnohí športovci zvažujú nielen osobné, ale aj možné dôsledky pre sponzorské zmluvy a svoj verejný obraz.
Mnohí športovci preto vnímajú coming out aj ako potenciálne riziko pre svoju kariéru mimo ľadu. Tieto obavy môžu byť ešte výraznejšie v súčasnej politickej klíme v Spojených štátoch. V posledných rokoch sa práva LGBTQ+ ľudí a iniciatívy zamerané na diverzitu a inklúziu stali terčom čoraz intenzívnejších politických útokov od terajšej Trumpovej administratívy
V reakcii na tento vývoj viaceré spoločnosti, ktoré v minulosti otvorene podporovali kvír komunitu, začali svoje kampane zamerané na inklúziu obmedzovať alebo od nich ustupovať. Pre hráča tak môže coming out znamenať nielen osobné odhalenie, ale aj ekonomické riziko.
Dúhové dresy nestačia
Postoj klubov a samotnej ligy môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje, ako bezpečne sa kvír hokejisti cítia pri predstave coming outu. National Hockey League aj jednotlivé tímy vyjadrili podporu inklúzie prostredníctvom Pride Nights, špeciálnych dresov či rôznych kampaní. Takáto viditeľná podpora má svoj význam a vysiela pozitívny signál. Zároveň však ide o formy podpory, ktoré sú relatívne bezpečné, marketingovo uchopiteľné a primárne smerované navonok, k fanúšikom. Ich úlohou je budovať inkluzívny obraz klubov, no nesmerujú k systematickej zmene prostredia, v ktorom samotní hráči fungujú.
Zároveň sa ukázalo, že aj tieto symbolické prejavy podpory majú svoje hranice. Po kontroverziách okolo Pride iniciatív a negatívnych reakciách niektorých hráčov či časti verejnosti NHL ustúpila od nosenia tematických dresov a na určitý čas zakázala aj používanie Pride pások na hokejkách. Rozhodnutie NHL vyvolalo kritiku zo strany hráčov, časti komentátorov a LGBTQ+ advokačných organizácií, ako uvádza ESPN.
Viditeľnosť a symbolické gestá, ktoré v NHL zostali zachované, sú dôležité. Samy osebe však ešte neznamenajú, že sa mení aj prostredie, v ktorom hráči každý deň fungujú. Predaj Pride dresov, tematické večery či dúhové kampane môžu vytvárať obraz inkluzívnej ligy, no neznamenajú, že kluby zároveň systematicky pracujú s kultúrou kabíny, homofóbiou alebo vytváraním bezpečného prostredia pre vlastných hráčov.
Výsledkom je, že kým sa liga navonok snaží pôsobiť inkluzívnejšie, hlbšie systémové zmeny zostávajú nedotknuté. Kultúra kabíny, predstavy o „správnej“ maskulinite či normalizované homofóbne správanie tak ostávajú do veľkej miery neriešené. Práve systematická práca s hráčmi, trénermi a klubovým prostredím by pritom mohla mať zásadný vplyv na to, či sa kvír hokejisti budú cítiť dostatočne bezpečne na to, aby spravili coming out.
Hokej, v ktorom sa netreba skrývať
Predstava ligy, kde coming out nie je kariérnym rizikom, ale prirodzenou súčasťou života športovca, dnes ešte stále pôsobí vzdialene. Práve preto sú však dôležité príbehy ako Heated Rivalry, otvárajú totiž otázky a verejnú diskusiu o tom, prečo sa hokejisti v NHL stále boja spraviť coming out a čo tento strach spôsobuje.
Ako veľká fanúšička hokeja chcem veriť, že NHL sa raz posunie ďalej než k symbolickým gestám a začne sa viac sústrediť na to, čo sa deje priamo v kluboch — v kabínach, vo vzťahoch medzi hráčmi a v každodennej kultúre tímov.
A možno raz nebude coming out v NHL výnimočným momentom, ale niečím úplne prirodzeným. Nebude to príbeh o strachu, ale o živote. O hokeji, v ktorom hráči nemusia čakať na koniec kariéry, aby mohli byť sami sebou – a kde láska nebude niečím, čo sa skrýva mimo ľadu, ale niečím, čo môže existovať aj priamo na ňom.
Zdroje:
- ESPN: NHL reverses new ban on Pride tape and warmups
- CBC Radio – As It Happens: Hockey Canada, discrimination and Brock McGillis
- You Can Play Project: When did homophobia first start in sports? Understanding the roots of exclusion
- ResearchGate: The Penalty That’s Never Called: Sexism in Men’s Hockey Culture
- Hockey Canada (scoping review): Scoping Review of Hockey Culture
- Los Angeles Times: LGBTQ+ athletes and sponsorship/endorsements
