Autor textu: Matej Somr / Foto: Euronews
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2021
Po neplánovanej minuloročnej prestávke sa vrátila najväčšia medzinárodná hudobná súťaž Eurovision Song Contest – u nás známa jednoducho pod názvom Eurovízia. Celkovo sa v nej predstavili interpreti a interpretky z 39 krajín. V semifinálových kolách zabojovalo o divácku priazeň 33 z nich, a len 26 sa prebojovalo až do samotného finále, ktoré 22. mája odštartovali tradične vo veľkom štýle tento raz z holandského Rotterdamu. Do finále je vždy automaticky predkvalifikovaných šesť krajín, tzv. veľká päťka – Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a Španielsko –, ku ktorej sa pridáva hostiteľská krajina.
Duch tohtoročnej súťaže
Každý rok unikátne logo a slogan súťaže reprezentujú určité posolstvo a štýl, v akom sa ročník ponesie. Téma 65. ročníka Eurovízie bola známa dlhšie, keďže minulý rok sa súťaž kvôli pandémii COVID-19 neuskutočnila.
Podľa informácií z oficiálneho webu súťaže slogan „Open Up“ odráža ducha našej doby. Chceli prostredníctvom neho docieliť, aby sa ľudia otvorili iným ľuďom, iným názorom, príbehom a v neposlednom rade aj rôznorodej hudbe.
K logu tohto ročníka sa vyjadril samotný výkonný riaditeľ podujatia, Sietse Bakker. Podľa jeho slov logo spája Rotterdam s hlavnými mestami zúčastnených krajín a symbolizuje spojenie bez ohľadu na formu. S návrhom loga prišla agentúra Clever Franke, ktorá ho vyvinula za pomoci vlastného softvéru. Jednoduché, inteligentné, minimalistické a experimentálne prvky zaručili dizajnu loga pre tohtoročnú Eurovíziu ocenenia ako Európska cena za dizajn či Red Dot Design Award.
Moderátorské kvarteto v Rotterdame
Tohtoročný moderátorský tím tvorili Chantal Janzen, Jan Smit, Edsilia Rombley a Nikkie de Jager. Chantal Janzen je herečka, speváčka a televízna moderátorka, ktorá sa objavila vo filme Deuce Bigalow: Európsky gigolo. Jan Smit je všestranný spevák, televízny moderátor a herec. Edsilia Rombley je speváčka a televízna moderátorka, ktorá bola členkou holandskej dievčenskej skupiny Dignity. Nikkie de Jager je populárna holandská youtuberka (NikkieTutorials), vlogerka, vizážistka a kozmetička.
Zaujímavou, pôvabnou a zároveň veľmi energickou postavičkou tohto ročníka bola práve Nikkie. Do povedomia holandskej verejnosti sa dostala vďaka svojim líčidlám a kozmetickým videám. Od roku 2019 je zasnúbená so svojím partnerom Dylanom. Začiatkom roka 2020 oznámila na svojom youtubovom kanáli, že je transrodová žena. Vo videu sa fanúšikovia influencerky dozvedajú aj o tom, ako ju vydieral neznámy človek, ktorý sa vyhrážal, že zverejnení jej skutočnú identitu. Od toho okamihu sa Nikkie stala nielen idolom mnohých transrodových ľudí, ale zároveň aj inšpiráciou pre ďalších LGBTIQ ľudí, ktorí sa ešte len pripravujú na svoj coming-out. V rámci medzinárodnej hudobnej súťaže mala možnosť preukázať nielen svoj youtuberský talent, ale taktiež získala priestor v podobe miniseriálu s názvom LOOKLAB, kde spovedala všetkých účastníkov a účastníčky Eurovízie 2021.
LGBTIQ vo svete Eurovízie
Medzinárodná hudobná súťaž Eurovízie prináša svetu nielen prezentáciu popkultúry z rôznych krajín, talentovaných interpretov a interpretky, veľkolepú šou a zábavu, ale aj prepája ľudí bez ohľadu na národnosť, vieru či sexuálnu orientáciu. Takúto pestrosť, respektíve ideu symbolického búrania neviditeľných hraníc medzi ľuďmi, môžeme vidieť aj na samotnej skladbe výberu súťažiacich. Nielenže každý a každá z nich pochádza z inej krajiny, ale aj ako individuálne osobnosti reprezentujú aj zastúpenie etnika či istej skupiny.
Tento rok na veľkom pódiu Európy vystúpili aj predstavitelia a predstaviteľky LGBTIQ komunity, ktorých predstavuje web aussievision.net nasledovne:
Lesle Roy z Írska je vydatá už viac ako desať rokov za svoju americkú manželku Lauren. Pár zvyčajne žije v New Yorku, ale minulý rok si užívali atmosféru Dublina.
27-ročný Jeangu Macrooy sa narodil a vyrastal v juhoamerickom Suriname. Keď dovŕšil dvadsať rokov, rozhodol sa presťahovať kvôli štúdiu do Holandska. V súčasnosti tam trvalo žije so svojím partnerom Sebasom.
26-ročný Jendrik Sigwart reprezentoval na Eurovízii Nemecko, so skladbou I Don’t Feel Hate (Necítim nenávisť). Song nesie silný náboj proti homofóbii a diskriminácii. Videoklip ku skladbe zobrazuje rôzne formy nenávisti vrátane homofóbie, zahanbovanie za vzhľad (body-shaming) a náboženskej diskriminácie. Jendrik žije už štyri roky so svojím priateľom Janom v Hamburgu.
36-ročný interpret zo Severnej Macedónie len nedávno prehlásil na verejnosti, že je gej. Pre magazín Attitude prezradil, že už viac nemohol skrývať, kým je. Zároveň sám tvrdí, že zo svojej pozície umelca cíti zodpovednosť a povinnosť vystupovať otvorene, najmä keď skúsil, čo znamená skutočná sloboda.
Zástupkyňa z Austrálie, Jessica Cerro alias Montaigne, sa sama označuje za queer a bisexuálnu osobu. „Identifikujem sa ako bi, ale mohol by ma priťahovať aj niekto, kto nespadá do tohto binárneho súboru. To, čo prichádza so sexualitou, je otvorenosť voči svetu,“ prezradila v jednom rozhovore.
Prekvapením na tohtoročnej Eurovízii bola speváčka Manizha Sangin z Ruska. Okrem toho, že do súťaže prišla s piesňou s feministickým textom, verejnosť z tejto krajiny sa rozhodla poslať do hudobného ringu aktivistku za LGBT práva.
Ktoré pesničky vám rozhodne odporúčame si vypočuť?
Måneskin – Zitti E Buoni – Taliansko (1. miesto)
Gjon’s Tears – Tout l’Univers – Švajčiarsko (3. miesto)
Destiny – Je Me Casse – Malta (7. miesto)
The Roop – Discoteque – Lotyšsko (8. miesto)
Stefania – Last Dance – Grécko (10. miesto)
Elena Tsagrinou – El Diablo – Cyprus (16. miesto)
Efendi – Mata Hari – Azerbajdžan (20. miesto)
Senhit – Adrenalina – San Marino (22. miesto)Blas Cantó – Voy A Quedarme – Španielsko (24. miesto)
