Autorka textu: Kristína Aschenbrennerová / Foto: Kid, r. G. Valentovič, Výlet, r. Daniel Rihák, Len plasty a diamanty sú večné, r. Štefánia Lovasová
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2021
Hoci aktuálna televízna tvorba občas prekvapí, neskratkovité LGBT+ postavy či svety sú v slovenskom filme zriedkavosťou. Ich absenciu zmierňuje krátkometrážna tvorba, no aj vzhľadom na obmedzené možnosti distribúcie krátkych filmov je to – bez ohľadu na všeobecne vysokú kvalitu týchto príspevkov – prosto málo. Tento rok rezidenčný program Pop Up Film Residency, určený pre filmárov a filmárky s dielami vo vývoji, konzultoval dva slovenské projekty, ktoré by mohli pozmeniť štatistiky: film s názvom 27, pripravovaný Gregorom Valentovičom, a Miškov svet scenáristu Jána Štiffela a režiséra Daniela Riháka. Neprekvapivo, oba majú základ v osobných skúsenostiach. Hlavné postavy sú inšpirované autobiograficky, respektíve spomienkami a pozorovaniami Gregora Valentoviča a Jána Štiffela.
Je zaujímavé tiež pozerať sa na oba filmy z hľadiska narastajúceho počtu nerozprávkových filmov pre deti a dospievajúcich, kde však opäť nachádzame pomerne málo majoritne slovenských koprodukcií (ako prezradí pohľad do databázy pripravovaných slovenských filmov). Film 27 Gregora Valentoviča hovorí o dospievaní ako uvedomení si určitého momentu, ktorý rozhodne neprichádza s maturitným vysvedčením – a v prípade jeho hlavnej postavy ani s coming-outom. Miškov svet pracuje s heterosexuálnou optikou. Predstavuje Miška a jeho kamarátov ešte ako deti s rešpektom k autoritám, ale aj talentom chápať – či nechápať – ich „múdra“ po svojom: „Milé detské postavy sa kvôli naučenému strachu z LGBT ľudí či pod vplyvom fráz homofóbnych ‚influencerov‘, ktoré detská predstavivosť pozmení a dovedie do nečakaných záverov, ocitnú v absurdných situáciách,“ priblížil nám film G. Valentovič.
Dráma pre starších dospievajúcich s komediálnymi prvkami a voľne autobiograficky písanou hlavnou postavou, 27, nadväzuje na Valentovičov magisterský krátky film Kid (2019). Ešte pred pár rokmi tu bol plán rozohrať témy a motívy krátkeho filmu na pôdoryse televízneho seriálu. Keďže to sa ukázalo ako príliš náročné – z viacerých, nielen finančných dôvodov – scenárista a režisér v jednej osobe sa ocitol pred rozhodnutím, či projekt skartovať, alebo prerobiť na celovečerný film.
„Vo filme Kid som chcel zachytiť niečo, čo mi bolo, a vlastne aj je, blízke a zažil som to – strácanie kontaktu s priateľmi. 27 – berte to ako pracovný názov – ďalej rozvíja idey krátkeho filmu, ale zároveň mi umožňuje rozvinúť viaceré motívy a témy. Túto definitívu dospievania predstavujem cez postavu jedného zo štvorice kamarátov, geja,“ priblížil filmy G. Valentovič.
Centrom rozprávania je 27-ročný David. Rozpad priateľstva na život a na smrť medzi ním, Majou, Hanou a Bažom ho zasiahne ako krutá „definitíva dospievania“. Zrazu osamie a musí sa vysporiadať s tým, že veci – a možno ani on sám – celkom nezodpovedajú jeho očakávaniam.
Premisa mládežníckej komédie Miškov svet tak trochu pripomína Twainovho Princa a bedára. Hlavný hrdina si na istý čas – nedobrovoľne – vyskúša, aké to je, keď sa k nemu jeho najbližšie okolie správa ako k niekomu „z druhej strany“. Miško je milý 12-ročný chlapec, miništrant, ktorý podobne ako jeho kamaráti, vníma „tradičnú“ anti-LGBT rétoriku po svojom a horlivým napĺňaním jej prikázaní sa dostáva do komplikovaných situácií. Práve vlastnou horlivou snahou zistiť, ako to vlastne s gejmi je, vyvolá v konzervatívnej dedine podozrenie, že sám je gej. Zisťuje, že medzi „blížnymi svojimi“, ktorých by mal milovať, je pomerne veľa výnimiek. „Vďaka tejto skúsenosti je schopný zmeniť svoj pohľad na svet a do frázy ‚miluj blížneho svojho‘ zahrnúť aj ľudí, ktorí sa v konzervatívnom dedinskom svete vymykajú normám,“ dodávajú Štiffel a Rihák.
Inšpirovaný postrehmi z detstva v malej dedinke na východnom Slovensku a pri písaní konzultovaný s LGBT poradcami – kamarátmi z radov filmových profesionálov aj iných, Miškov svet sa zameriava na absurdnosť anti-LGBT diskurzu, ale i na to, že ani konzervatívne prostredie nie je dôvodom na obmedzený pohľad na svet. „Prostredníctvom Miška chceme ukázať, že aj keď človek pochádza z konzervatívneho, xenofóbneho prostredia, stále má možnosť pomocou ľudského zážitku precitnúť, pozrieť sa na veci z druhej strany a naučiť sa tolerancii. Chceme ukázať, že je to možné.“
Oba filmy sú zatiaľ vo veľmi ranom štádiu prípravy scenárov, takže ich dej i názvy sa môžu meniť, dolaďovať, a na výsledné diela si počkáme zhruba dva roky. Ak sa však v súvislosti s nimi niečo javí ako pevne dané, je to presvedčenie filmárov, že je dôležité o homofóbii nemlčať a nakrúcať o LGBT+ ľuďoch, či už priamo ich príbehy, alebo ich nenútene zahŕňať do iných bežných naratívov, jednoducho preto, lebo na tom záleží. Slovami Gregora Valentoviča: „Chcem pripomínať, aby aspoň desatina zobrazovaných párov zahŕňala LGBT+ ľudí, a nielen v umení, ale aj v komerčnej tvorbe či reklamách. Pretože tak to proporčne zodpovedá skutočnosti, a zároveň filmy majú veľký potenciál ovplyvniť, ako to ľudia vezmú za svoje, za prirodzené, a prestanú to riešiť.“
