Autor textu: Ria Gehrerová / Archív Beaty Kováčikovej
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2021
Keď sa päťdesiatnička Mária Ščepková svojich priateľov a priateliek spýtala, či si spoločne nezaložia skupinu pre LGBTI ľudí nad 45 rokov, v miestnosti zostalo ticho, oči sklopené. Vtedy si uvedomila, že staršia generácia má pocit, že do komunity tak celkom nepatrí.
Povedala si, že je načase začať pracovať na tom, aby sa LGBTI ľudia vo vyššom veku necítili prehliadaní, menejcenní či zosmiešňovaní, povedala v rozhovore pre magazín Queer.sk. A preto na Facebooku založila skupinu.
Mária sa však časom rozhodla byť viac offline a „upratať si vo svojom živote,“ ako to ona sama pomenovala. Zo skupiny odišla a jej vedenie odovzdala Beáte Kováčikovej. Tá sa dnes snaží, aby sa v skupine každý a každá cítili dobre.
Dve manželstvá a dve deti
Beátin príbeh ukazuje, prečo sú dnes mnohí gejovia či lesby vo vyššom veku neviditeľnými. „V mladosti som bola hlboko veriaca a snažila som sa vtesnať do hraníc, ktoré mi viera určila,“ hovorí Beáta. „Vydala som sa, mala som dve deti a žila som heterosexuálnym životom. Ale nebola som šťastná.“
V súčasnosti má priateľku. „Dcéra nám fandí,“ hovorí. Syn má zdravotné znevýhodnenie a Beáta sa aj preto profesionálne venuje špeciálnej pedagogike. Učí na škole vo Veľkom Krtíši, kde pracuje aj s rómskymi deťmi.
Napriek tomu, že žije v malom meste, svoju LGBTI identitu ani priateľku netají. „Ale nie každý chce žiť takto otvorene,“ hovorí.
Aj preto je podľa nej uzavretá skupina pre starších LGBTI ľudí dobrým spôsobom, ako sa zoznámiť, nájsť si priateľov a vzájomne sa podporiť.
Transrodoví ľudia sú pre mňa nová inakosť
Keď sa k skupine pridáte, mali by ste sa predstaviť: meno, vek, mesto, odkiaľ ste. Počas pandémie sa noví členovia a členky vidia aspoň cez videohovor, ale po pandémii chcú organizovať reťazové stretnutia v rôznych mestách na Slovensku.
„Skupina je veľmi rôznorodá. Máme výsluhového vojaka, umelkyňu z Kanady,“ menuje Beáta. Má skúsenosť s tým, že gejovia a lesby s pribúdajúcim vekom zostávajú osamelí. „Nepoznajú nikoho, kto by žil ako oni.“
Aj preto mnohé a mnohí z nich vznik skupiny privítali. „Nasmejeme sa spolu, porozprávame si, čo má kto nové,“ hovorí. Spočiatku sa snažili na online stretnutiach venovať nejakej konkrétnej téme, ale takýto koncept sa neujal. „Tí ľudia oveľa viac túžili po priateľstvách. Niektorí sa na mňa obracajú aj v súkromných správach. Vždy, keď viem, snažím sa im pomôcť,“ hovorí Beáta.
V skupine sa stretla aj s témami, ktoré jej dovtedy boli pomerne cudzie. „Napríklad máme v skupine aj trans ľudí prechádzajúcich tranzíciou. To je pre mňa nová inakosť,“ priznáva. „Skúšam sa vžiť do toho, ako to vnímajú. Neviem im možno odborne poradiť, ale viem im byť nablízku.“
Čo zaznie v skupine, zostane v skupine
Aj keď je skupina určená pre ľudí od 45 rokov, občas urobia výnimku a prijmú aj mladších členov. Dokonca aj sama Beáta je tesne pod vekovým limitom skupiny. „O prijatie do skupiny nás žiadajú aj LGBTI ľudia na hranici štyridsiatky. Niekedy urobíme výnimku, lebo aj v tejto vekovej skupine majú občas pocit, že nikam nepatria,“ hovorí Beáta.
Jedným z dôvodov, prečo skupina pre queer ľudí v zrelom veku vznikla, bol aj fakt, že na online zoznamkách alebo v skupinách pre LGBTI ľudí dnes často figurujú najmä dvadsiatnici alebo tínedžeri. No starších otvorene žijúcich gejov alebo lesieb je stále pomerne málo. Mnohí sa boja, že by ich coming-out popretŕhal ich priateľské či rodinné väzby.
„Skupinu tvoria rôzni ľudia, časť z nich je bez vzťahu, iným zomrel partner alebo partnerka,“ hovorí Beáta.
Dnes je v skupine asi 170 LGBTI ľudí a ich podporovateľov. Riadia sa pravidlami, ktoré sa pri vstupe zaviažu dodržiavať. Je napríklad zakázané vynášať zo skupiny súkromné informácie, členovia by k sebe mali pristupovať s úctou, empatiou, počúvať sa navzájom a upozorňovať adminov na hanlivé komentáre.
Napriek tomu, že Beáta v súčasnosti skupinu moderuje, nepovažuje sa za aktivistku. Prečo? „Ak by som ňou bola, asi by som musela stále bojovať za určité témy a musela by som o nich viac vedieť. Zatiaľ mi stačí, že pomáham vytvárať skupinu, v ktorej si ľudia rozumejú.“
