Autorka: Kaja Priehradná / FOTO: Archív Teodora Vladára
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2025.
Teodor Vladár je študentom scenáristiky, venuje sa písaniu prózy aj podcastovej tvorbe. 25. októbra bude mať v rámci festivalu Jeden svet premiéru jeho režijný debut Ceasefire, krátky dokumentárny film o Nawras, jordánsko-palestínskej queer umelkyni žijúcej na Slovensku. Rozprávali sme sa o tom, aký vplyv má na jeho tvorbu queer identita, skúsenosť s politickým aktivizmom či potreba komunity, ale aj o jeho novom filme a o potrebe solidarity medzi marginalizovanými skupinami.
Študuješ scenáristiku, ale v Ceasefire si figuroval v pozícii režiséra.
Písať ma bavilo vždy, ale pri písaní scenárov som si postupne uvedomil, že ma baví skôr to literárne písanie, poviedky a tak ďalej. Myslím, že mi to aj viac ide, som spokojnejší s výsledkami. Dokumentárny film je zase veľakrát viac angažovaný než hraný, viac politický, aktívnejšie sleduje svet okolo a vyjadruje sa k nemu. Nehovorím, že hrané filmy nebývajú politické, ale mám pocit, že dokumentárna tvorba lepšie napĺňa ten aktivistický popud vo mne. Nejaký čas som sa už angažoval v propalestínskom aktivizme a premýšľal som, čo by som mohol spraviť, akým spôsobom by som mohol na túto tému ľudí upozorniť. Spraviť film sa mi zdalo cestou, keďže to študujem, robím, baví ma to a môže to mať dosah na ľudí.
Čo pre teba znamená aktivizmus, angažované umenie? V čom napĺňa jeho požiadavky forma dokumentárneho filmu?
Aktivizmus a angažované umenie idú podľa mňa ruka v ruke. Angažované umenie je aktivizmus. Znamená to sledovať svet okolo seba, vnímať ho, zaujímať sa oň. To je najdôležitejšie, mať záujem o to, čo sa deje, a keď sa mi niečo nepáči alebo páči, vyjadriť sa k tomu. Keď s niečím bytostne nesúhlasím, tak sa to snažiť zmeniť a niečo proti tomu urobiť. Napríklad v prípade takého veľkého problému, akým je genocída v Palestíne, alebo aj ohrozovanie queer práv na Slovensku. Dokumentárny film tieto požiadavky spĺňa práve z toho hľadiska, že v ňom môžem dávať niekomu hlas. Amplifikovať hlasy ľudí, ktorých v mainstreame nepočuť, ukázať niečiu autentickú skúsenosť – to je to angažované.
Máš predstavu cieľovej skupiny, ktorá by si mala tieto hlasy vypočuť?
Konkrétne tento dokument má humanizovať tému Palestíny. Cieľovkou sú ľudia, ktorí nie sú angažovaní, nepočúvajú, nedotýka sa ich to, prípadne naopak nesúhlasia s propalestínskou rétorikou. Nemyslia si, že to, čo sa deje, je genocída. Zámerom je ukázať im príbeh osoby, ktorej sa problém Palestíny dotýka. Je to podobné ako to, čo sa deje v queernegatívnej rétorike – väčšina ľudí si pod nálepkou nevie predstaviť človeka. Keď si to uvedomia, spoznajú, že ten človek existuje, môže sa to stať podnetom, aby sa o tému začali viac zaujímať.
Hlavnou postavou Ceasefire je Nawras. Ako ste sa spoznali?
S Nawras sme sa spoznali na jednom z protestov, ktorý som pomáhal spoluorganizovať. Keďže bol v Košiciach, vracali sme sa spolu naspäť vlakom. Sedeli sme v jedálenskom vozni, rozprávali sme sa a vtedy sme zistili, že sme si vlastne veľmi podobní. Že zdieľame podobné názory, hodnoty. Ďalej sme sa stretávali na protestoch, akciách. Pôvodne som dokument nezačínal robiť s tým, že bude o nej. Chcel som jednoducho spraviť niečo pre Palestínu, zvýšiť povedomie, a zvažoval som, aké mám možnosti – môže to byť o konkrétnych ľuďoch, nemusí… Až v priebehu kreatívneho procesu vysvitlo, že to chcem spraviť o Nawras, stretnúť sa s ňou a porozprávať sa, či by mala záujem. Na prvom stretnutí ohľadom filmu som si uvedomil, že keďže je tiež umelkyňa, veľmi dobre sa s ňou pracuje. Dokument sa čiastočne tvoril s ňou. Nebola len postavou.
Takže bola finálna podoba filmu ovplyvnená vašou spoluprácou?
Myslím si, že filmový jazyk bol určite ovplyvnený aj kameramanom a co-režisérom Kristófom Lovasim, on tiež určite priniesol nejaký svoj pohľad. Ja som na začiatku úprimne nemal úplne čistú vizuálnu predstavu. Mal som pocit, ktorý som chcel priniesť, ale on do toho tiež vniesol niečo svoje. A Nawras vždy hovorila o veciach, o ktorých hovoriť chcela, alebo nám varila čaj a povedala: Takto varíme čaj v Jordánsku, môžeme to natočiť. Keďže sme sa poznali už pred natáčaním, tak to nebolo také, že by som jej podsúval, o čom má hovoriť. Rozprávali sme sa, kameraman to točil a bolo to bezpečné a prirodzené. To je jeden z dôvodov, prečo to vzniklo, chceli sme vytvoriť pocit bezpečného miesta.
Pre mňa bol vo filme dominantným pocit, že niekde tam ďaleko sa niečo deje, ale ja som tu a neviem, čo s tým.
Keď sme film zostrihali takmer do konečnej podoby, uvedomili sme si, že to je vlastne návod, čo robiť, ak chceš podporiť Palestínu aj odtiaľto. Áno, presne túto tému sme tam videli a videli sme tam odpovede. Toto robí Nawras, toto môžete robiť vy, toto robí komunita, ktorej je súčasťou. Aj to je niečo, čo nám dáva silu nebyť ticho. Mať komunitu, zázemie.
Vravel si, že si do procesu vchádzal s nejakým pocitom. Vedel by si ten pocit pomenovať? Podarilo sa ti preniesť ho do filmu?
Nedávno sme mali testovací screening v kine, predtým, ako pôjde film na festivaly. Naša produkčná ho videla prvýkrát celý a následne povedala, že to bolo ako teplé objatie. Nemá to byť celé len o tom, ale to je asi ten pocit, s ktorým som do toho šiel. Pozeral som sa na to pohľadom queer človeka. Zamýšľali sme sa s Nawras nad tým, prečo sa často práve queer ľudia angažujú v propalestínskom aktivizme. Je to asi tým, že sme na vlastnej koži zažili nepochopenie. Napriek tomu, že sú to dve neporovnateľné veci, toto nás spája. Z toho vyplynula téma komunity, to teplé objatie.
Ako ovplyvňuje tvoju tvorbu trans identita?
Mám zažitú nejakú skúsenosť, ktorú môžeme nazvať nepochopením väčšinovou spoločnosťou, a vďaka tomu som citlivý k iným nespravodlivostiam.
Na čom teraz pracuješ?
Pracujem na queer podcaste Nami o nás. Prvé dva diely sú už vonku. Podcast poskytuje platformu queer ľuďom, ktorí hovoria skrz filmy o svojej identite a zároveň dávajú odporúčania na filmy s dobrou queer reprezentáciou. Vychádza zhruba každé tri týždne na Spotify. Ceasefire má premiéru na festivale Jeden svet. Bude to dvojprojekcia, premietať sa bude aj ďalší film s palestínskou tematikou a následne sa bude konať diskusia so mnou, Nawras a Kristófom.
