Text: Marek Hudec / Foto: HBO GO
Seriál Bol by to hriech najprv veľké britské televízie nechceli vysielať.
„Je to len kopa klamstiev. Chcete vedieť pravdu? AIDS je len konšpirácia na to, aby zbohatli farmaceutické spoločnosti. Myslíte si, že skutočne existuje choroba, ktorá zabíja len gejov? A čo bisexuáli a bisexuálky? Ich to zabije len raz za čas? Chcú nás len vystrašiť a odradiť od sexu, aby sa z nás stali totálne nudní ľudia,“ uvažuje Richie, hlavná postava skvelého britského seriálu Bol by to hriech.
Hrozba nového vírusu, o ktorom sa už začalo písať v novinách, ho nedesí. V skupine kamarátov a kamarátok o chorobe žartuje. Seriál Bol by to hriech sa odohráva vo Veľkej Británii osemdesiatych rokov, no príliš pripomína súčasnosť. Vedci zaznamenali prvé indície o smrteľnom víruse, ale verejnosť sa zdráha pripustiť si varovania – informácie sú skreslené a šíria sa len v podobe mýtov a povier v nočných kluboch. A tak sa začala epidémia, ktorá dodnes zabila už viac, ako 33 miliónov ľudí. Zdá sa, že každú nebezpečnú chorobu vyživuje zľahčovanie a dezinformácie.
A hoci najprv sa dotkne len jeho vzdialenejších známych, HIV postupne preniká aj do okruhu Richieho blízkych.
Hovorí o smrti, ale aj o každodenných hrdinstvách a priateľstve
S filmami o chorobe sa spája predsudok, že sú vždy depresívne a moralizujúce. Veď konkrétne aj veľké diela o HIV, ako divadelná hra a jej skvelá televízna adaptácia Anjeli v Amerike alebo francúzska snímka 120 tepov za minútu poukazujú na to, ako sú queer ľudia v spoločnosti diskriminovaní a že práve v osemdesiatych rokoch im väčšinová spoločnosť potvrdila, že na ich životoch nezáleží. A, samozrejme, mnohé z nich končia smrťou.
Seriál Bol by to hriech je tiež obžalobou a tiež nekončí veselo, a je to v poriadku, ale ide hlbšie než väčšina doterajších filmových spracovaní témy. Zaostruje nielen na tragédiu stratených životov, ale aj širšiu skutočnosť, v ktorej epidémia prebiehala. Rovnako ako o smrti, útlaku, klamstvách či vyčlenení hovorí aj o každodenných hrdinstvách, snahe vybudovať si dobrý život napriek sťažujúcim podmienkam a o sile priateľstva. Séria piatich epizód, ktoré si viete pozrieť na HBO GO, je v rovnakej miere smutná, ako aj dojemná a často vtipná, podfarbená suchým britským humorom.
Scenárista seriálu Russell T. Davis, ktorý stvoril tiež kultový seriál Queer as Folk, spracoval aj problematickú časť témy. Dnes, keď mnohí mladí ľudia zostávajú počas pandémie koronavírusu doma, aby nemohli nakaziť svojich starších blízkych, Davis v Bol by to hriech otvára aj otázku individuálnej zodpovednosti pri HIV. Je zložité o tom hovoriť, pretože queer komunita stále čelí stereotypom o promiskuite a je príliš sexualizovaná, no Davis naznačuje, že ani jeho hrdinovia a hrdinky nerobia vždy len správne rozhodnutia, hoci zdôrazňuje, že rozhodne nie sú zloduchmi tohto príbehu.
Bez dobrých hercov by postavy neožili tak uveriteľne
Autor sa zároveň pýta, akú rolu v tejto zodpovednosti zohráva rodina, do ktorej sa narodíme. Bez toho, aby som priveľa prezradil o deji, vrcholom seriálu je rozhodne jeho záverečná epizóda a brilantná niekoľkominútová scéna v nemocnici, ktorá pôsobí zároveň komicky, mrazivo a bolestivo.
Práve v nej sa ukazuje, ako skvele dokáže Davis každým ďalším dialógom, ba každým ďalším záberom, meniť atmosféru príbehu a taktiež uhol pohľadu. Tempo rozprávania je rovnako majstrovské a svižné, Davis nenapísal ani jednu scénu nazvyš a vidno, že od prvého okamihu vie, kam sa seriál osudovo uberá, čo ním chce povedať a aké témy otvoriť. Hoci je Davis výborným pozorovateľom charakterov, bez dobrých hercov by jeho postavy neožili tak uveriteľne.
Prekvapí hlavne spevák Olly Alexander zo skupiny Years & Years, ktorý doteraz nemal veľa hereckých príležitostí a stvárnil hlavnú postavu Richieho. Spolu s herečkou Keeley Hawes v roli jeho mamy sa im podarilo vytvoriť mnohovrstevnaté, plastické osobnosti.
Bol by to hriech patrí k tomu najlepšiemu, čo o HIV kedy vzniklo, pritom je šťastie, že sa ho vôbec podarilo nakrútiť. Davis v rozhovore pre denník Huffington Post spomína, že od roku 2015 mu seriál odmietli všetky veľké britské televízne spoločnosti vrátane BBC. Aj na Channel 4 príbeh prijali až potom, ako sa zmenilo vedenie televízie. Na druhej strane, dodáva, že odklad realizácie seriálu pomohol textu dozrieť a aj vďaka tomu je zaujímavejší a hlbší.
