Srdce srdcu – Rozhovor s tvorcom queer seriálu

Autorka textu: Tonie Thimble / Foto: Archív IR Bell-Webb

Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2021

Priblížime si miniseriál Srdce srdcu (Heart to Heart), v ktorom mladej kardiologickej pacientke začne srdce dohovárať, aby sa osmelila a spravila prvý krok k láske tým, že skúsi zbaliť peknú sestričku v nemocnici. Seriál pochádza z pera IR Bell-Webb, 42-ročného nebinárneho tvorcu zo škótskeho Edinburghu. IR získalo nomináciu na britskú televíznu cenu BAFTA a cez filmový festival BFI Flare spoznalo dúhového Russela T. Daviesa ako mentora, ktorého meno sa spája so známym BBC seriálom Doctor Who. Viac sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru s IR.

Čítala som, že tú show popisuješ ako príbeh „umierajúcej dievčiny, ktorej srdce chce, aby našla lásku.“

Nápad na Liddy a jej srdce menom Lump prišiel, keď som ešte bolo na filmovej škole. Začalo sa to tak, že s dievčinou hovorilo jej srdce, ale uvedomilo som si, že na to, aby srdce malo tento krajne asertívny a optimistický uhol pohľadu, dievčina musela byť na druhom konci spektra. Musela mať určité problémy.

Keď ste v takej hlbokej kríze, že si myslíte, že zomriete, veci sa vyjasnia – čo chcete a čo nie. Nie je čas na to, aby ste ignorovali skutočnosť a predstierali, že je lepšie. Poviete si: „Nie, toto je naozaj zlé“ a že váš čas je obmedzený.

V niektorých ohľadoch je to len dobrá mechanika príbehu. Časomiera sa spustí a prinúti vás niečo urobiť v tomto veľmi obmedzenom časovom rámci. Liddy si dlho v mnohom klamala, nielen o svojej sexualite, ale očividne aj o nej. Vyžadovalo si to veľký tlak, aby sa rozhýbala, až ten ju prinútil k zmene. V opačnom prípade by Liddina prirodzenosť zostala potlačená, pretože to bolo pre ňu pohodlné. Potrebovala oveľa viac stresu, aby začala premýšľať a prijala určité aspekty svojej osobnosti.

Prečo si si vybralo chlapa ako dabléra pre dievčenské srdce? Chcelo si to rámcovať heteronormatívne, ako keby sa mužovi páčila sexi žena, alebo tu existuje nejaký transrodový element?

Z pohľadu mechaniky príbehu má zmysel mať niekoho, kto je opakom Liddy. Ona je nerd a väčšinu svojho života je uväznená v posteli; jej skúsenosť so všetkým, čo opisuje Lump (nadržanosť, zvodnosť, temperament, nadávky), čiže jej skúsenosť so svetom – to všetko pochádza od mužov. Všetky príbehy a všetko, čo ju baví, čo chce, jej pripadá veľmi mužské. Nejakým spôsobom ich zosobnila do mužného hlasu; tam je ten celkom odlišný koniec spektra toho, kým si Liddy myslí, že je. V konečnom dôsledku je Lump súčasťou Liddy a pochádza z jej vnútra. Liddy sa musí od všetkého dištancovať, aby počula, čo jej srdce hovorí.

Táto metafora má aj osobný dôvod. V čase, keď som prvýkrát písalo Lumpa a Liddy, som bolo ešte na filmovej škole a začalo som sa zapodievať svojou rodovou identitou.

Nechcelo som v sebe úplne konfrontovať, že som nebinárne, ale stále to niekde vyskakovalo.

Myslím si, že Lump ako mužský hlas v tele lesby bol v skutočnosti odrazom mojej identity, ktorá sa takto prejavila. Našťastie som nikdy neriešilo takú vážnu chorobu ako Liddy, ale bolo som veľmi potlačené, a keby moje srdce začalo hovoriť, znelo by mužsky. Dôvodom je zrejme to, že som nebinárne. V priebehu siedmich rokov, odkedy som prišlo s myšlienkou Srdce srdcu, som sa oveľa viac zosúladilo s tým, kto som ako človek. Myslím si, že keby som dnes písalo Liddy a Lumpa, Liddy by bola nebinárna. A ak dokončíme zvyšok série, možno sa s tým vysporiadame. Môj plán pre seriál je, že nadhodíme nejaké záležitosti súvisiace s rodovou identitou. Určite chcem predstaviť nebinárnu postavu – je to naznačené v prvých dvoch epizódach. Videli sme, že Liddy si píše s ľuďmi online, že udržiavajú touto formou priateľstvo, ale nikdy sa nestretli. A najmenej niekoľko z nich bude v transrodovom spektre, keď sa s nimi stretneme – nakoniec sa ukážu v seriáli, ak sa tam dostaneme.

Úprimne povedané, samo som nebinárne. Liddy zo Srdce srdcu som chápalo ako niekoho, kto nemusí byť nevyhnutne buď jedno, alebo druhé, a možno sa pokúša nájsť uprostred.

Som veľmi rado, že to pochopil aj iný nebinárny človek.

Ako inšpiráciu si spomenulo kardiologickú zdravotnú sestru z Glasgowa. Aké to bolo, tvoriť reprezentáciu Škótska?

Srdce bolo vždy škótske, pretože som vyrastalo v Edinburghu a pôvodne som to celé chcelo zasadiť do nemocnice v Glasgowe. To však komplikovalo kasting a natáčanie. Z praktických dôvodov sme príbeh umiestnili do Londýna, ale srdce pre mňa muselo zostať škótske. Liddine priezvisko je Holligan, čo je škótske katolícke priezvisko. Jej katolícka mama pochádza zo Škótska, a ak sa nakoniec stretneme s Liddinmi starými rodičmi, budú Škóti. Glasgowský prízvuk môže znieť veľmi hrubo a drsne a pre ľudí, ktorí nie sú z Glasgowa, je ťažšie zrozumiteľný. Ja samo niekedy musím požiadať svojich priateľov z Glasgowa, aby spomalili, pretože nerozumiem, čo hovoria, a to som vyrastalo obďaleč.

Vzhľadom na to, že časť inšpirácie pre príbeh pochádza od mojej priateľky z Glasgowa, ktorá je kardiologická sestra, chcelo som ponechať jej prízvuk. Je to dôležitá súčasť jej identity. Glasgowčina sa spája predovšetkým s ľuďmi z robotníckej triedy. Som veľmi rado, že sme ponechali široký prízvuk glasgowčiny, pretože ním môžete povedať dôležité veci a to je dobré.

Slovensko také, aké je, je veľmi homofóbne. Máš odkaz pre ľudí, ktorí sú v situácii ako Liddy?

S homofóbiou sa to celkovo výrazne zlepšilo, ale transfóbia sa aktívne zhoršuje. Teraz je to horšie ako keď som bolo tínedžer. Je to naozaj zlé, naplno súcitím so Slovenskom aj tým, aké to musí byť v ostatných častiach sveta pre každého v LGBTI+ komunite.

Myslím, že to hlavné, čo chcem povedať a čo dúfam, že sprostredkujem seriálom Srdce srdcu, je to, že najdôležitejšie je nájsť radosť. Homofóbovia a transfóbovia, všetci tí fanatici okolo nás, chcú, aby ste boli nešťastní. Chcú, aby ste boli vystrašení, smutní a osamelí. Je skutočne dôležité nájsť si malé radosti a spôsoby, ako sa cítiť šťastne, pretože to vám nemôžu vziať. Nemusíte začať revolúciu, stačí zostať nažive a nájsť radosť. To vám nik nevezme.