Autor: Marek Hudec / FOTO: Archív Matúša Krajňáka
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2023.
Hoci seriál Sexfluencing ešte nie je zverejnený, vyhral už ceny na festivaloch v Londýne aj v Mníchove. Hovorí o intimite, queer identite a vzťahoch. Jeho autor, slovenský filmár Matúš Krajňák, pôsobí v Anglicku, kde je síce ťažké sa presadiť, no zároveň je tam ľahšie hovoriť o menšinových témach. Kedy jeho zaujímavý a zábavný seriál uvidia aj diváci a o čom bude jeho ďalší projekt, Other White?
Prečo si sa rozhodol ako mladý tvorca odsťahovať sa do Londýna?
Najskôr som si nevedel predstaviť, že by som v život v zahraničí aspoň nevyskúšal. A potom, keď sa mi to podarilo, som si už nedokázal predstaviť v zahraničí nežiť. Moja cesta do Londýna však nebola až taká priamočiara. Najprv som sa odsťahoval za štúdiom z Prešova do Bratislavy, potom som odišiel do Berlína, kde som žil a študoval 5 rokov, a až nakoniec som išiel do Londýna. Asi až teraz s odstupom času som však pochopil, že som nebol len zvedavý, ale vlastne som aj utekal, pretože som sa ani v jednom z týchto miest necítil komfortne. Nedokázal som byť sám sebou, slobodne tvoriť a vlastne som ani nevedel prísť na to, kto som. Sú to veľké existenciálne otázky a istým spôsobom som si na ne dokázal odpovedať až v Londýne. Možno to však nesúviselo ani tak s miestom, ako so životnými skúsenosťami a časom. Až v Londýne som napríklad pochopil, že som a vždy budem migrantom, istým outsiderom, a že napriek usilovnej snahe zapadnúť a integrovať sa moja hodnota, sila a jedinečnosť tkvie práve v tom, odkiaľ som, kým som a aj kým ešte nie som, ale chcel by som byť, a že sa nemusím identifikovať jedným slovom, jednou nálepkou, jednou identitou. Ani voči sebe, ani voči ostatným. A to bol moment, keď som aj v cudzine našiel pocit domova. Čiže, ak by som mal na otázku odpovedať čo najpresnejšie – išiel som sa hľadať.
Je v zahraničí záujem o umenie od imigrantov?
Určite zažívame vlnu diverzity v kultúre aj v rámci etnickým tém a multikultúrnych postáv, ale paradoxne si myslím, že záujem o naše etnikum ešte nie je dostatočne trendový. Práve sa úspešne dostávajú k slovu mnohé príbehy imigrantov z moslimských regiónov, z južnej Ázie, z Latinskej a Južnej Ameriky, a vznikajú úžasné filmy a seriály, ktoré zachytávajú ich komplikovaný život v západnom svete. Preto verím, že aj o naše príbehy a kultúru práve z nášho regiónu bude raz podobný záujem, a sám sa snažím prispieť k tejto vlne. Ale zrejme si ešte budeme musieť počkať, kým svet ocení aj slovanské a východoeurópske motívy v kontexte západného sveta.
Hoci je skúsenosť imigrácie ťažká, cítiš sa ako umelec v Anglicku slobodnejšie?
Omnoho, ale nechcem zatvárať oči pred tým, aké ťažké je žiť v cudzej krajine, koľkým stereotypom a predsudkom je človek – imigrant vystavený a koľko pochybností to prináša. Zároveň je však tento život zdrojom mojej inšpirácie, vnímam to občas dokonca ako životnú púť, ktorá ma učí vnímať seba v kontexte inej kultúry, iného jazyka a iného životného tempa. Určite sa mi slobodnejšie hovorí o témach identity, vzťahov, hlbokých pocitov práve v Londýne, hoci zaujať vlastnou tvorbou v takom súťaživom a tak trochu voči všetkému neanglickému ignorantskom prostredí je zase neustály šprint do kopca.
O problémoch imigrácie je aj tvoj pripravovaný seriál Other White. Uvažoval si, že ho ponúkneš aj slovenským televíziám?
Určite by som rád zapojil do spolupráce aj televíziu na Slovensku. Postavy tohto seriálu sú mladí stredoeurópski a východoeurópski imigranti, takže plánujeme osloviť niekoľko európskych televízií a spoločne tak vytvoriť mozaiku kultúr a vplyvov, podať obraz tejto doby, ktorá je plná ambicióznych a talentovaných ľudí migrujúcich na Západ, aby prerazili, hoci často iba tvrdo narazia.
Tvoj ďalší seriál Sexfluencing je už čiastočne vyrobený. Je o rôznych príchutiach sexu a otvorenosti. Kedy ho uvidia ľudia na Youtube?
Môj webseriál Sexfluencing pôvodne vznikol ako predloha k väčšiemu televíznemu formátu a na úplnom začiatku som ho plánoval hneď zverejniť a zistiť, do akej miery môže tento koncept fungovať. Lenže postupne som zisťoval, že existuje veľa festivalov, ktoré sa venujú seriálovej tvorbe, a tak som im môj projekt začal posielať. Niektoré sa rozhodli zaradiť ho do programu, a ja som tak mal možnosť otestovať si tento webseriál priamo pred živým publikom v rôznych kútoch sveta, čo považujem za veľkú výhodu a som rád, že som ho mohol niekoľkokrát odprezentovať aj na veľkom plátne. Zároveň sa mi podarilo vyhrať cenu na festivaloch v Mníchove aj v Londýne, získať veľa ďalších nominácií a pridať tým projektu istú kredibilitu aj v rámci profesionálnej televíznej obce. Teraz sa však už pomaly pripravujem sprístupniť ho všetkým. Dúfam, že si v tom veľkom množstve videí a multimediálneho obsahu nájde cestu k svojim divákom a diváčkam.
V seriáli sa spomína kink shaming, bifóbia, pokrytectvo, zvláštne výrazy tváre počas orgazmu. Prečo treba o sexe viac hovoriť?
Myslím si, že sa viac zaoberám témou intimity, sebapoznania, vzťahmi a že tie sexuálne scény mi pomáhajú sa téme lepšie, jasnejšie a vtipnejšie venovať. Určite som nevymyslel nič nové. Seriálov, v ktorých sa sex rieši v rôznych podobách, je veľa. Čo je však možno nové, je snaha ponúknuť môj pohľad na rozmanitejšie vzťahy, snaha vytvárať komplexné queer postavy a odkrývať ich komplikovaný svet. Chcel by som vytvoriť seriál pre širšie publikum, ktorý bude otvárať rôzne témy bez predsudkov a zároveň s istou ľahkosťou.
Rozprávač príbehu sa volá Milan a prehovára na diváctvo priamo. Nakoľko je založený na tebe?
Myslím si, že postava influencera vychádza z mojej zvedavosti pochopiť tento lifestyle, pochopiť, v čom je tento životný trend taký populárny, prečo mnohí na takúto kariéru ašpirujú. Určite by som sa kladným aj záporným stránkam podobného života chcel venovať hlbšie, myslím, že je to istým spôsobom zrkadlo dnešnej doby a v niečom mu vlastne ani nerozumiem. Pripadá mi však vizuálne atraktívny, kreatívny, na druhej strane aj veľmi samotársky. Preto sa mi zdá vhodné, že sa Milan snaží nájsť spriaznenú dušu, ľudský kontakt, že vlastne hľadá ihlu v kope sena, čo považujem za dobrý základ pre seriálový formát. Čo sa týka jednotlivých milostných vzťahov, tak tieto historky sú odpozorované, vypočuté alebo domyslené, v tomto som sa trochu nechal inšpirovať Carrie Bradshawovou a tiež Pavlom Dobšinským, tí takisto zbierali korenisté príbehy, kde sa dalo.
Aké ťažké je presadiť svoj seriál v zahraničí?
Myslím si, že je potrebné veľké šťastie, najmä na to, aby človek stretol tých správnych ľudí, ktorí veria v konkrétny projekt a konkrétnych umelcov, chcú ich dlhodobo podporovať a aj vedia ako. Zároveň je v súčasnosti obrovské množstvo seriálov, ktoré sa nakrúcajú alebo sa práve píšu, alebo sa ešte len vymýšľajú, a v tej záplave scenárov, nápadov a konceptov je veľmi ťažké presadiť ten svoj, najmä preto, že ho je potrebné pretlačiť na mnohých miestach, od producentov, dramaturgov, až po riaditeľov televízií. Zároveň v ktoromkoľvek momente môže tento rozbehnutý vlak dostať stopku.
Navštevuješ viaceré fóra, kde sa nová tvorba ponúka. Ako také fórum vyzerá a čím sa vôbec dá zaujať zahraničných producentov a producentky?
Mám za sebou niekoľko vývojových programov, kde som pracoval na mojich seriálových konceptoch a pretváral ich do podoby scenárov, alebo kde som získaval skúsenosti v rámci showrunningu, čiže práce na seriáloch od úplného počiatku, cez vedenie scenáristov a štábu až po posledné štádiá výroby. Takéto fóra sú väčšinou o zdieľaní skúseností a vedomostí odborníkmi, ktorí v tomto prostredí pracujú dlhšie, a tiež o networkingu medzi účastníkmi z celého sveta. Zaujať sa dá rôzne, ale ja si myslím, že najmä originálnymi konceptmi, ktoré sľubujú dlhodobý záujem divákov, primeraný zisk a snáď aj hlbší spoločenský prínos, lebo verím, že obrazovka má diváka aj vzdelávať a obohacovať, nie iba zabávať a už vôbec nie cielene otupovať.
Zdá sa ti, že je v súčasnosti v zahraničí dopyt po tvorbe rozoberajúcej život queer postav?
Áno, záujem je určite väčší, súvisí to možno s tým, že ako spoločnosť chceme objavovať nové témy a zároveň sa dokážeme aj vďaka mnohým inovatívnym filmom, seriálom a iným umeleckým dielam o nás samých slobodnejšie, otvorenejšie rozprávať. A chceme takéhoto obsahu viac. Potrebujeme ako ľudstvo neustále prekonávať predsudky a rúcať tabu, aj keď mnohí pseudomoralisti sa ich snažia znovu vytvárať. Queer ľudia majú dnes omnoho viac možností vyjadriť sa, vymieňať si názory a vedomosti, uvedomujú si lepšie svoju hodnotu a samozrejme sa chcú vidieť častejšie a hodnovernejšie aj na plátne, v televízii, v príbehoch. Je to prirodzená evolúcia a teším sa, čo prinesie.
