Seriál Halston: Tuctový príbeh, ktorý v sebe skrýva podnetné myšlienky

Autor textu: Matej Uhlár / Fotografia: Neftlix

Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2021

V januári 2019 spoločnosti Legendary Television a Killer Films oznámili, že pripravujú miniseriál Simply Halston založený na živote slávneho návrhára Halstona.  Príbeh vychádza z rovnomennej knihy Stevena Gainesa a v titulnej úlohe sa predstavil famózny Ewan McGregor. Keďže jesenné číslo nášho magazínu je venované móde, prinášame vám recenziu aj na tento seriál, ktorý mal premiéru v máji.

Priznám sa, že seriál ma spočiatku veľmi nelákal. Nemám totiž rád filmy z módneho prostredia. Berú mi aj tú najmenšiu ilúziu, že aj ja sa viem vkusne a štýlovo obliecť. Tento pocit sa vo mne ešte umocňuje, ak ide o módnych návrhárov, ktorí zároveň patria do LGBTI+ komunity.

Už po niekoľkých minútach mi však bolo jasné, že práve tento seriál si nevyžaduje, aby bol divák nóbl. Dej príbehu je zasadený do šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 20. storočia. Dobová krása a pompéznosť sa v ňom dosť často, občas až nepríjemne, bijú s LGBTI+ tematikou a vulgarizmami.

Počas sledovania päťdielneho seriálu som mal dojem, akoby sa celý svet točil iba okolo hlavnej postavy egocentrického módneho návrhára Roya Halstona Frowicka. Príbeh mal byť podľa jedného zo scenáristov Ryana Murphyho totiž aj sondou do jeho osobnosti a myslenia. Tento zámer sa  podľa mňa nepodarilo dostatočne naplniť. Na druhej strane, po skončení seriálu som si začal vyhľadávať informácie o tomto človeku. A možno práve to malo byť jeho cieľom.

O niečom inom

Hneď na úvod sa s hlavným hrdinom zoznamujeme skrz jeho spomienku z detstva. Malý chlapec prichádza domov a v ruke si nesie klobúk. Cez okno vidí, ako nejaký chlap bije jeho matku, zrejme je to jej manžel a jeho otec. Po hádke a bitke muž z domu odchádza a chlapec nájde svoju matku plakať.

Daruje jej klobúk, ktorý sám vyrobil, a nasadí jej ho na hlavu, aby jej urobil radosť. Hovoril som si: super, seriál bude o nejakom géniovi, ktorý je citlivý, ale zároveň aj trochu šialený, takže v ňom určite nebude núdza o humorné situácie.

A už som sa v duchu tešil, ako sa dobre zabavím a možno aj trochu rozcítim. No prešlo ďalších pár minút a mne začalo dochádzať, ako veľmi som sa v týchto očakávaniach mýlil. Príbeh sa mi zdal ľahko čitateľný a úplne predvídateľný. Halstonove ego, ktoré nemá hranice, musí predsa priniesť pád. Otázne pre mňa zostávalo, či pred pádom stihne prísť úspech.

Obrovskú sebastrednosť hlavného hrdinu zahral Ewan McGregor tak výborne, že ku mne prenikala aj cez obrazovku. A ja som sa nedokázal do Halstona vcítiť.

Moja myseľ vnímala podnety z príbehu, nad ktorými som sa však zamýšľal v úplne iných súvislostiach, než by seriál pravdepodobne chcel. Napríklad pri zábere, v ktorom sa módny návrhár v posteli dotýka pokožky svojho priateľa a následne dostáva inšpiráciu na vytvorenie dámskych šiat, som uvažoval nad tým, či by sa to dalo považovať za začiatok unisex módy.

Podobné myšlienky mi vírili hlavou aj vtedy, keď Halston navrhoval parfum a rozhodol sa doň pridať ešte vôňu pánskej spodnej bielizne.

Pri sledovaní hlavného hrdinu, ako pláva svojím životom, som neraz premýšľal nad tým, či pre geja nemôže byť ťažké tvoriť kolekcie dámskej módy. Dokáže dostatočne vnímať ženskú zmyselnosť a krásu? A najmä, môže byť preňho inšpiráciou? Zábery na často nešťastného hlavného hrdinu vo mne vyvolávali dojem, že by možno urobil lepšie, keby sa zameral výhradne na pánske kolekcie. Možno by ho to napĺňalo väčším šťastím.

Zmanipulovaný divák

Doslova tuctový príbeh hovorí o snoch, nenaplnených víziách, následne o nezvládnutí vlastnej slávy a neskôr o chorobe AIDS. Hoci ste podobný príbeh videli určite už niekoľkokrát, Halston má v sebe niečo, čo vás núti dopozerať tento seriál až do konca. Je to práve osobnosť módneho návrhára, ktorá je pre divákov a diváčky rébusom.

Vždy, keď som už mal Halstonovho správania plné zuby a chystal som sa seriál vypnúť, urobil niečo, čo bolo úplne mimo charakteru jeho vykreslenej osobnosti. Niečo citlivé a empatické. Ako napríklad vtedy, keď sa na toalete rozprával so svojím zamestnancom a presviedčal ho, aby nebral drogy.

Vcítiť sa do hlavného hrdinu bolo pre mňa naozaj ťažké. Chýbali mi totiž indície, ktoré by mi napovedali o jeho morálnych zásadách a príčinách jeho rozhodnutí. Porozumieť umelcovej duši sa mi podarilo až počas jeho prvého citového výlevu vo chvíli, keď ho chcel opustiť priateľ, ktorého miloval.

Vtedy som si asi po prvý raz uvedomil, že za tou maskou egoistického nafúkanca sa vlastne skrýva citlivý človek, ktorý zo všetkého najviac túži tvoriť, byť slobodný – a cítiť sa v bezpečí.

Stále je tu však jedna skutočnosť, ktorá ma na osobnosti módneho návrhára neprestáva miasť a ktorú si nedokážem dostatočne vysvetliť. Miloval mužov, hoci im to nikdy nepovedal. Oveľa lepšie vychádzal s kamarátkami, ktoré ho nikdy nepodrazili, v každej situácii stáli za ním a boli mu oporou.

Z hľadiska príbehovej schémy je seriál Halston klasickým životopisom o vzostupe a páde, ktorý s relatívne konvenčnou formou, ale zato so starostlivou dikciou, akcentuje signifikantné žánrové prvky, teda opojenie slávou či obsesiu úspechom.

Halstona môžeme vnímať ako akúsi extravagantnú alegóriu o zapredanosti a odvekom súboji medzi autonómiou umelcov a mašinériou biznisu. To sa neodmysliteľne spája s excelentným soundtrackom a subverzívnou estetikou, ktoré fantasticky lemujú magickú retro atmosféru rokov šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych.

Ewan McGregor predviedol jeden z najlepších hereckých koncertov svojej doterajšej kariéry – a nielen preto, že počas seriálu takmer nezmizne z obrazovky. Až po bližšom spoznaní skutočnej osobnosti Halstona som si uvedomil, ako dôveryhodne McGregor stvárnil jeho ambivalentnú egoistickú povahu, ako fenomenálne zachytil jeho maniere, distingvovanú intonáciu, afekt, ale aj eleganciu a kultivovanú reč tela, ktoré spoločne tvorili jeho špecifickú narcistickú charizmu.