
Autorka: Dominika Chrastová / FOTO: Square Enix, Dontnod
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2024.
Predstavte si nasledujúci scenár: máte superschopnosti, vďaka ktorým dokážete zachrániť priateľkin život, no zároveň ich použitím riskujete, že sa vaším rodným mestom preženie nemilosrdné tornádo. Čo urobíte? Budete sebeckí a uprednostníte osobu, na ktorej vám záleží zo všetkých najviac? Alebo ju necháte navždy odísť, aby sa ostatným nič nestalo?
Začínajúca fotografka Max Caulfield sa v záverečnej, piatej epizóde videohry Life Is Strange od vydavateľstva Square Enix ocitne pred srdcervúcou voľbou. Každé jej rozhodnutie má následky, no tieto sa môžu fatálne dotknúť aj iných. Povahou sa v niečom podobá na svojho menovca Holdena Caulfielda z knihy Kto chytá v žite. Ten sa tiež držal idealistických predstáv, ako by najradšej zachraňoval druhých pred rôznymi nástrahami. Lenže Holden je knižnou postavou, ktorú okrem Salingera nedokáže nikto navigovať. So študentkou Max však dokážeme „splynúť“ – jej rozhodnutia sú v skutočnosti našimi rozhodnutiami a za následky takisto zodpovedáme my.

Samozrejme, vývojársky tím zo spoločnosti Dontnod Entertainment zakomponoval do hry z roku 2015 len určitý počet možností, ako sa bude príbeh ďalej odvíjať. Na získanie si pozornosti a fanúšikovskej základne to však stačilo. Podiel na tom nesú aj zobrazené témy, ktoré k obdobiu strednej školy niekedy, žiaľ, patria – šikanovanie, duševná nepohoda, bezvýsledná snaha niekam zapadnúť… Kľúčová postava Chloe navyše ešte rieši nepochopenie v rodine aj stratu svojej prvej lásky.
Hoci sa o jej vzťahu s Rachel dozvedáme viac až v prequeli Life Is Strange: Before the Storm z roku 2017, niektoré podtóny už v hlavnej hre jasne naznačovali, že Chloe k nej neprechovávala iba jednoduché kamarátske city. Či sa napríklad pobozkajú, však závisí čisto len od našich preferencií. No po romantickom momente, ktorý prinesie ich účinkovanie v školskej adaptácii Shakespearovej hry, ide o najprirodzenejšiu voľbu.
Aké rozhodnutia, také vzťahy
Videohra Life Is Strange 2 z roku 2018 sa dejovo vybrala úplne iným smerom, aj keď v neskorších epizódach sa objaví pár známych postáv ako Chloin otec. Pozornosť sa sústredí na život dvoch bratov, pričom u mladšieho Daniela sa tiež začínajú prejavovať superschopnosti, konkrétne telekinéza. Starší Sean sa oňho snaží po tragickej udalosti postarať. Do akej miery je vo výchove úspešný, opäť vyplýva z našich rozhodnutí. Hra dokonca ponúka sedem rôznych zakončení, ktoré sa od seba značne líšia, a nevieme ich predvídať tak priamočiaro ako v prípade jednotky.
Dvojka zároveň oveľa intenzívnejšie skúma súrodenecké puto a romantické dejové línie nie sú v popredí, hoci Sean má niekoľko možností. Respektíve je na nás, kto ho osloví – napríklad buď zažije dobrodružnú noc s Cassidy, alebo sa sám o sebe dozvie viac vďaka rozhovoru s Finnom. Rovnaký princíp platí aj v treťom pokračovaní Life Is Strange: True Colors z roku 2021, kde hlavná postava Alex môže prostredníctvom našich rozhodnutí nadviazať vzťah s Ryanom, no rovnako tiež prichádza do úvahy dídžejka Steph.

Každý zo spomenutých dielov Life Is Strange teda obsahuje kvír reprezentáciu, obzvlášť pokiaľ sa na to pri hraní zameriavame. Kvalitatívne však zatiaľ zostáva najpútavejšia jednotka a spomínaný prequel Before the Storm. So stredoškolským prostredím a komplexnými osobnosťami viacerých postáv sa totiž dalo najjednoduchšie stotožniť. Záujem navyše vzbudila detektívna zápletka súvisiaca so zmiznutím Rachel. Pútavo tiež pôsobili superschopnosti Max, keďže sa prostredníctvom polaroidových fotografií dokázala premiestňovať do rôznych situácií. Chloe žiadny podobný nadprirodzený talent nemala, no vývojársky tím sa vynašiel a v jej role si môžeme aspoň vyskúšať, do akej miery dokážeme byť v slovných výmenách presvedčiví.
Pokračovanie s bratmi Danielom a Seanom zrejme zaujalo najmä americké publikum. Medzi hlavnými témami sa totiž vyskytovala aj migrácia spojená s deportáciou a hlavné postavy sa snažili prekročiť mexické hranice. Veľmi špecifickými boli tiež epizódy zamerané na náboženský fanatizmus či necitlivé zaobchádzanie zo strany polície. Niektoré pasáže hry teda pôsobili aj ako spoločenský komentár, ktorý mohol čiastočne súvisieť s vtedajším obdobím, keď bol Donald Trump prezidentom Spojených štátov.
Následky zrkadlia naše priority a hodnoty
Tretí diel vyvíjala na rozdiel od predošlých spoločnosť Deck Nine a z hľadiska hernej atmosféry išlo o veľký skok. Na prvý pohľad to vyzeralo, že Alex a jej príbeh sa naladia na úspešnú jednotku, no výsledok napokon pôsobil oveľa infantilnejšie. Prejavovalo sa to najmä v rozvláčnych úlohách, prázdnych dialógoch, v klišé prehováraní do duše iným postávam a tiež v spôsobe, akým posledná epizóda ignorovala fyzikálne zákony. Grafické spracovanie však za ten čas pri konzole či počítači stálo.
Hra True Colors zanechala celkovo slabší dojem aj napriek tomu, že superschopnosti Alex mali azda najväčší potenciál. Stačilo, aby sa sústredila, a dokázala odhaliť emócie každej osoby vo svojej blízkosti. Tie najintenzívnejšie ju niekedy vedeli zaskočiť nepripravenú, z čoho mohlo prameniť oveľa viac dramatických scén. Trojka si ale až na pár pasáží ponechala monotónnejší tón, čo je škoda, veď ústrednou témou bola opäť strata jednej z postáv a snaha odhaliť, kto stál za celou tragédiou.
Inak to nebude ani v pokračovaní Life Is Strange: Double Exposure, ktoré vychádza už túto jeseň. Fanúšikovskú základňu má prilákať fakt, že ústrednou protagonistkou sa stáva opäť Max Caulfied s rozšírenými superschopnosťami. Ešte nie je jasné, či sa aj v tejto hre objavia kvír motívy alebo do akej miery sa v nej spomenie postava Chloe. Spoločnosť Deck Nine však nesie od začiatku vývoja na pleciach veľkú zodpovednosť, aby povesti ikonického dua nespravila hanbu.
Nech už výsledok dopadne akokoľvek, séria hier Life Is Strange urobila pre LGBTI+ komunitu aj všetkých ďalších dospievajúcich ľudí veľa. Ukázala nám, že je v poriadku odlišovať sa od kolektívu a každá náročná situácia má napokon svoje riešenie. Niekedy len treba požiadať blízkych o pomoc a nebáť sa robiť rozhodnutia. Musíme však byť pripravení, že ich následky nám môžu veľa prezradiť o tom, do akej miery sme naozaj empatickí voči okoliu alebo čo sú naše ozajstné priority a hodnoty.