Queer maskulinity. Slovenská literatúra písaná otvorene queer mužmi

Autor: Šimon Čižmár* / FOTO: Archív NOMANTINELS

Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2025.

Napriek dlhodobému a kontinuálnemu patriarchálnemu usporiadaniu mocenských, sociálnych, pracovných… (prakticky akýchkoľvek) vzťahov treba brať do úvahy, že aj mužská rodová identita a zastávanie jej rol čelili (a stále čelia) vonkajším tlakom. Dobrým príkladom sú muži s queer identitou. Muži, ktorí tak úplne nespĺňajú štandardizovanú predstavu o tom, ako by mužskosť mala vyzerať. Austrálska sociologička Raewyn Connell rozširuje štyri základné typy maskulinity. Dominantnú normatívnu formu nazýva hegemonická maskulinita – je spojená s atribútmi ako moc, vplyv a autorita a v súčasnej západnej spoločnosti aj s heterosexualitou. Tá sa tak stáva nadriadenou normou a nenecháva priestor pre iné formy maskulinity. Queer maskulinita sa stáva subordinovanou, podlieha nielen kultúrnej stigmatizácii, ale aj celému radu veľmi konkrétnych praktík (napr. útoky náboženskej pravice na queer ľudí a podobne). Na Slovensku bol hegemonický model maskulinity dlho ovplyvnený politikou z čias socializmu. Štátom protežovaný ideál predstavoval muž zo strednej triedy, ktorého ideológia vykresľovala ako poctivého robotníka oddaného systému. Ide o typ maskulinity, ktorý vo svojich porevolučne publikovaných, ironicky ladených prózach verne zachytávajú Peter Pišťanek a Dušan Taragel; napríklad v poviedkovej knihe Sekerou a nožom (1999), ktorej ústrednými postavami sú spravidla agresívni opití muži z robotníckej triedy.
           

Queer deväťdesiatky?

V prvom románe Petra Pišťanka Rivers of Babylon (1991) nájdeme aj jednu z mála explicitných queer reprezentácií v slovenskej literatúre konca 20. storočia – postavu Gunnara Hurenssona, Švéda, ktorý navštevuje Slovensko ako sexuálny turista. Vykreslený je primárne cez dva aspekty: bohatstvo Západoeurópana (vďaka ktorému si môže bezstarostne užívať v chudobnej východoeurópskej krajine) a cez svoju bisexualitu. Iným známym prípadom queer reprezentácie v kánonickom diele slovenskej literatúry je postava nadriadeného dôstojníka, tajného agenta v knihe Pavla Vilikovského Večne je zelený, publikovanej v roku 1989, napísanej však v 70. rokoch. Príznačné je, že v prípade oboch kníh je queer identita spájaná so zahraničnou postavou. Západná Európa tu môže figurovať ako symbol slobody – aj tej sexuálnej (jej dekadentne zvrátenú podobu nevynímajúc). Zároveň sa tým queer muži vytesňujú zo slovenského prostredia, čo tlačí ich miesto na spodok rodovej hierarchie.

V prípade oboch kníh však ide o queer reprezentácie v dielach heterosexuálnych cisgenderových mužov. Prečo ich teda spomínam, ak je mojím zámerom písať o tvorbe otvorene queer mužov, ktorí reflektujú queer skúsenosť vo svojej tvorbe? Keď ma pred časom redakcia QYS oslovila s návrhom napísať text o queer literatúre 90. rokov na Slovensku, začal som nad touto témou hlbšie uvažovať a uvedomil si, že nič také ako queer literatúra 90. rokov v oficiálnom kánone slovenskej literatúry neexistuje – stretávame sa iba s rôznymi reprezentáciami. Vzbudzuje to otázku, nateraz z mojej strany nezodpovedanú, či takáto literatúra naozaj neexistovala, alebo sa len dostala do výraznej periférie, mimo oficiálnej línie či záujem kritikov a historikov. Faktom však ostáva, že slovenské literárne prostredie vygenerovalo otvorene queer autorov či autorky neskôr nielen v porovnaní so svetovou literatúrou, ale aj v porovnaní s inými druhmi umenia na Slovensku.

V druhej polovici 90. rokov sa začali objavovať prvé gej filmové festivaly, premiéry mali aj filmy, na ktorých sa autorsky podieľal Vladimír Adásek: Stopercentne čistá láska (1996) a Hana a jej bratia (2000). Na prelome milénia začal pôsobiť aj režisér Róbert Šveda. V obdobnom čase sa s narúšaním jednoznačne definovaných rodových rol mohlo diváctvo stretnúť v divadlách Stoka a DISK. Po roku 1991 začala na Slovensku pôsobiť aj vizuálna umelkyňa Anna Daučíková. Literatúra, ktorá v tomto období nedisponuje žiadnym všeobecne prijímaným queer autorstvom, tak potvrdzuje svoj charakter najkonzervatívnejšieho umenia.

Queer muži píšu knihy

Zlom v literatúre queer mužov prichádza až v roku 2010, debutom Dereka Rebra Okamih pred dopadom. Aj tu však možno badať, že hlásenie sa ku queer identite je v textoch ťažko čitateľné, akoby ich zahaľovala nejaká clona, zakrývanie samého seba. Básne Dereka Rebra sú natoľko dekonštruované a fragmentárne, až sa stávajú takmer nečitateľnými:

stopy

zanechané hmatom

pri páde

nájsť tak poslednú stenu
a zastaviť

spúšťa sa očko istoty

chumáč vlasov
v hrdle

sieť to nezachytí
(Okamih pred dopadom, s. 13)

Dekonštrukcia v Derekovej poézii je však prítomná nielen v rovine formy, ale aj toho, čo poézia tematizuje: často je to bolestná telesná skúsenosť. Na viacerých miestach možno hovoriť o vyslovene násilnej dekonštrukcii tela, čo možno dobre vidieť na rámcovaní ostatnej autorovej knihy Nežnosť rozkladu (2022). Úvodný verš predstavuje situáciu na operačnom stole: „na oltároch planuli vratké ružové pľúca“, pričom záverečný verš tento obraz uzatvára: „tvár pokojne čaká na stole na príchod chirurgov.“

Prínos Dereka Rebra okrem jeho autorskej činnosti spočíva aj v jeho redakčnej práci. Je vydavateľom rodovo orientovaného časopisu Glosolália – v súčasnosti jediného časopisu, ktorý programovo ponúka priestor pre ženské autorky a queer autorstvo a venuje sa aj reflexii ich diel. Druhým aktívnym queer časopisom s ambíciou pokrývať umelecké témy je práve magazín QYS, vydávaný občianskym združením NOMANTINELS. Nedá sa opomenúť zásadný vplyv tohto združenia pre slovenskú queer literatúru a umenie. NOMANTINELS sa podieľa nielen na vydávaní kníh slovenského queer autorstva (Marek Hudec, Andrej Kuruc, Jana Varcholová, Mia Žureková), ale aj – a to je možno ešte podstatnejšie – na vydávaní tematicky zameraných žánrovo pestrých zborníkov: Príbehy o coming-oute (2022), Príbehy o queer vzťahoch (2023) a Fantazijné queer svety (2024). Tým ponúka vstup do literatúry širšej skupine autorstva, pre ktorú by mohlo byť náročnejšie (aspoň nateraz) dostať sa k svojmu debutu. Občianske združenie NOMANTINELS však nepôsobí len na poli literatúry – prevádzkuje aj rovnomenné divadlo a organizuje medzinárodný divadelný festival Drama Queer. Nejde len o paralelné, nesúvisiace činnosti. V roku 2024 sa pod režijným vedením Elégie Štrbovej dočkal adaptácie debut Mie Žurekovej Tá bolesť ťa prejde (2022), v podobe komiksovej série zas od roku 2025 vychádza Socializmus s teplou tvárou, ktorý mal v roku 2020 premiéru ako divadelná inscenácia (réžia Marián Amsler).

Literatúra + divadlo = ♡

Prepojenie medzi queer literatúrou a divadlom však možno sledovať aj v prípade iných autorov. Michal Belej, režisér a dramatik, debutoval knihou Smútok v srdci, falafel v placke (2017), pozostávajúcou zo zozbieraných blogov a statusov zo sociálnych sietí. V roku 2020 bola adaptovaná a inscenovaná v réžii Dáše Krištofovičovej. Kristián Lazarčík, absolvent scenáristiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, získal prémiu v 26. ročníku súťaže Poviedka so svojím textom Zrazenina (2021), na základe ktorého vznikla v bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava inscenácia pod názvom Noc v Istanbule (2025, réžia Alžbeta Vrzgula). V roku 2025 mu vyšiel prozaický debut Enfant Terrible si kupuje jednosmerný lístok. Filmovú scenáristiku vyštudoval aj spisovateľ, performer a programový riaditeľ festivalu animovaných filmov Fest Anča Jakub Spevák, autor novely Po funuse (2022) a knihy s autobiografickými prvkami Všetko, čo som ti nestihol povedať (2025). Na divadelný (konkrétne operný) svet odkazujú aj posledné dve zbierky Richarda L. Kramára Sukces Saisóny atto I. a Sukces Saisóny atto II. (2025). Sám autor je takisto divadelník, študoval réžiu a dramaturgiu, spoluzakladal Divadlo na ôsmom poschodí v Bratislave a jednu sezónu bol zamestnaný aj ako šepkár v Štátnej opere v Prahe. Síce nie priamo divadlu, ale recitácii (ktorú môžeme chápať tiež ako iný typ performancie literárneho textu) sa dlhodobo venuje aj Alfréd Tóth, ktorý debutoval zbierkou poézie Pohľadnice (2024).

Literatúra, tentoraz bez divadla

Žánrovo rozmanitá je tvorba Mareka Hudeca. Jeho debut Prosté rozprávky (2018) je špecifický nielen fantasy zameraním, ale aj zdrojom tejto fantastiky – sú ním tradičné slovenské rozprávky či povesti. Takisto je autorom prvého slovenského gej komiksu Veľká vzdialenosť (2024) či reportážnej knihy Spúšť (2024) reflektujúcej udalosti teroristického útoku z 12. októbra 2022 pred podnikom Tepláreň. Spomenúť treba aj Ladislava Lipcseia, ktorý má na konte dve knihy – Svätým mečom (2017) a Polaris (2021) – či Duša Martinčoka, ktorý debutoval románom Niekto sa nájde (2022). Dve knihy napísal a vydal aj Dávid Saleský – Znásilnený. Spoveď chlapca (2020) a Som gej (2023). Je však nutné podotknúť, že posledné spomínané knihy spadajú do žánru populárnej beletrie, vydávanej pre masový trh, a o autorovi nie je možné dohľadať žiadne informácie. Ide pravdepodobne o pseudonym, či možno až mystifikačnú identitu, a preto jeho diela nemožno radiť k tvorbe otvorene píšucich queer autorov.

Medzi jedných z najvýraznejších autorov súčasnej slovenskej literatúry patrí bezpochyby Michal Tallo. Je autorom troch básnických kníh Antimita (2016), Delta (2018), Kniha tmy (2022) a jednej poviedkovej knihy Všetko je v poriadku, všade je láska (2024). Napriek tomu, že poézia Michala Talla je diametrálne odlišná od poézie Dereka Rebra, majú spoločnú nenápadnosť vo vyjadrovaní queer identity. U Michala Talla je síce odčítateľná, ale jeho texty na nej nestavajú. Postavy v básňach často ani len nemajú mená, prezentujú sa len cez iniciálky. Prítomnosť vzťahu medzi dvoma mužmi tak možno rozpoznať len na základe gramatického rodu:
           

M. si tiež chcel vydýchnuť, no realisticky vyhodnocuje situáciu
m na pozdrav ešte stále reaguje únikom, zrýchlením chôdze,

jasnými a ľahko interpretovateľnými úkonmi
M. sa zákonite domnieva, že problém neprešiel vývojom
a doteraz vyvoláva rozpaky, predstavuje si, že
m si nechce predstavovať, čo by sa stalo, ak by reči dovolil vrátiť sa
m si nechce predstavovať, čo by sa stalo, ak by reči dovolil zaujať

svoje miesto
(Delta, s. 42)

Práve v súvislosti so zobrazením gej postáv v Delte autor v rozhovore s Andrejom Kurucom reagoval na niektoré dobové kritiky. Tie podľa neho často Deltu, v ktorej zobrazuje vzťah dvoch mužoch, automaticky označovali za knihu tematizujúcu homosexualitu. „Vidím rozdiel v téme lásky a téme homosexuality. V istej štúdii som si raz prečítal vetu, ktorú si doteraz pamätám presne: ,Tému homosexuality vo svojej debutovej zbierke kvalitne spracoval Michal Tallo.‘ Akoby kvôli tomuto špecifiku nemohli napísať, že ide o tému lásky.“ Na otázku Andreja Kuruca, či si myslí, že by boli recenzie iné, ak by boli jeho básne o vzťahu so ženou, odpovedal: „Určite by nenapísali, že riešim tému heterosexuality. To je absurdná predstava.“ Zdá sa, že pre slovenskú spoločnosť, literárnu kritiku nevynímajúc, je téma neheterosexuálnej lásky stále natoľko nezvyčajnou, že na ňu nevie reagovať bez toho, aby sa neuchýlila ku klišé.

Vo svojom článku pre český časopis Tvar o slovenskej queer literatúre sa Michal Tallo vyjadril aj k recenziám na druhú knihu Richarda L. Kramára Úchopový inštinkt (2021). Vyčítal v ňom kritike, že ani jedna z recenzií nedokázala identifikovať transrodovú skúsenosť, ktorá je ústrednou témou knihy. Ako Tallo píše, Richard L. Kramár je v priestore slovenskej poézie „doposiaľ jediným autorom, ktorý kvalitne literárne spracoval autentickú životnú skúsenosť transrodového človeka.“ Špecifikom autora je, že dlhodobo žije v Českej republike a s českou literárnou scénou je aj prepojený. Svoj debut Štuchanie do medúz (2017) vydal ako prílohu českého časopisu Psí víno. V Česku publikoval aj svoje tri ďalšie básnické zbierky: v spolupráci s autorkou Kino Peklo vydal Borderline (2020) a v roku 2025 aj už spomínané Sukces Saisóny atto I. a atto II. Posledné tri knihy vydal vo vydavateľstve Adolescent. Ide o české DIY vydavateľstvo queer poézie, ktoré v roku 2022 v reakcii na teroristický útok na queer bar v Bratislave vydalo antológiu básní českých a slovenských queer autorov Toto je môj coming out, ktorú ilustroval Andrej Dúbravský, jeden z najúspešnejších súčasných slovenských výtvarníkov, ktorý je otvorený queer umelec. Pri príležitosti vydania nových dvoch zbierok sa Richard L. Kramár objavil aj v rozhlasovej relácii Nedeľná chvíľka poézie_FM, kde na otázku Mirky Ábelovej, prečo ako slovenský autor publikuje v Česku, odpovedal: „Čo sa týka môjho autorského domicilu (smiech), už sa dlhšie cítim byť aktívnou súčasťou skôr českej literárnej scény ako slovenskej. Zo slovenskej literatúry som nijako demonštratívne nevystúpil, ale moje kontakty, vzťahy a publikačná prax sú skrátka situované mimo Slovenska. V Adolescente ale nevydávam primárne preto, že by sa jednalo o vydavateľstvo české, ale preto, že komunitu okolo tohto vydavateľstva považujem skrátka za svoju domácu komunitu. Je to queer vydavateľstvo, je to poctivé vydavateľstvo a môžem sa spoľahnúť na to, že si to ,uděláme hezký‘.“

Otvorený záver

Nasledujúci vývoj slovenskej queer literatúry ostáva otázny. Aj keď v prípade queer literatúry písanej mužmi nastáva zlom v roku 2010, k výraznejšej kulminácii vydávaných titulov dochádza až po roku 2020. Z tohto hľadiska by sa dala očakávať kontinuita v pozitívne rozbehnutom trende. Generačnou výmenou prechádza aj kritika, ktorá hádam bude lepšie vybavená (teoreticky aj empaticky) na reflexiu diel queer autorstva.

Michal Tallo vo svojom článku píše, že sa zdá, akoby sa podmienky pre rozvoj queer literatúry na Slovensku zlepšovali, a veľa otvorene queer mladého autorstva sa úspešne zúčastňuje na prominentných literárnych súťažiach ako Poviedka, Básne SK/CZ či Medziriadky. V článku takisto argumentuje, že súčasná slovenská umelecká literatúra (a ešte špecifickejšie poézia) majú taký malý okruh čitateľov, že pre autorstvá coming out nepredstavuje zásadné riziko.

Aj keď mladí ľudia nemajú až taký problém s verejným prezentovaním svojich nenormatívnych identít, hlavne v umeleckom prostredí a v prostredí mladej a strednej generácie autorstva slovenskej literatúry, môj pohľad ostáva skeptickejší. Vychádzam pri tom z vlastného pozorovania ako mimoliterárnej (rastúce krajne pravicové tendencie), tak aj literárnej skutočnosti. Možnosti pre knižné publikovanie pre začínajúce autorstvo nie sú v súčasnosti ideálne, čo sa ešte zhoršuje vplyvom deštrukčných politických zásahov do Fondu na podporu umenia. Často pri tom padajú cielene za obeť organizácie, ktoré podporujú queer ľudí. Takisto sa v posledných rokoch stretávame s fenoménom neskorého debutovania. A v neposlednom rade treba počítať aj s tým, že nie každý z mladých autorov a autoriek sa nakoniec k svojmu debutu aj dopracuje. Výzvou pre slovenskú queer literatúru neraz ostáva aj úroveň jej kvality, ale to je téma na osobitnú diskusiu.

Aj napriek optimistickému vzhliadaniu k príchodu novej generácie queer autorstva nepredpokladám výrazné navýšenie jeho publikácií. Netrpezlivo ho však očakávam.

*Šimon Čižmár pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV, v. v. i.

___________________________________________________________

Literatúra:

CONNEL, R. W., 2005 [1995]. Masculinities. Abingdon – New York: Routledge.

HAVELKOVÁ, Hana – OATES-INDRUCHOVÁ, Libora, (ed.) 2014. The Politics of Gender Culture under State Socialism. An expropriated voice. London – New York: Routledge.

KRAMÁR, Richard L. – ÁBELOVÁ, Mirka, 2025. Nedeľná chvíľka poézie_FM [rozhlasová relácia]. 11. 5. 2025. [cit. 2025-10-05]. Dostupné na: https://www.stvr.sk/radio/archiv/11478/2547349.

MAŠLÁROVÁ, Martina, 2021. Queer v slovenskom divadle. In MIŠOVIC, Karol (ed.). Témy na okraji záujmu? Bratislava: Veda, s. 93 – 109.

TALLO, Michal – KURUC, Andrej, 2020. Queer básnik Michal Tallo: Vidím rozdiel v téme lásky a téme homosexuality. QYS, roč. 5, č. 2, s. 6 – 12.

TALLO, Michal, 2024. Rozmanité formy jinakosti. Opatrné i odvážné podoby slovenské LGBTQIA* literatury. Tvar. [cit. 2025-10-05]. Dostupné na: https://itvar.cz/rozmanite-formy-jinakosti-opatrne-i-odvazne-podoby-slovenske-lgbtqia-literatury.