Queer filmový svet kráča správnym smerom

Autor: David Benedek / FOTO: Outnow.ch

Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2023.

Queer kinematografia zvykla byť v minulosti undergroundom a nezávislou tvorbou. Vnímanie queer postáv a tém sa ale rokmi zmenilo a v súčasnosti sa dajú nájsť na každom kroku.

Keď som pred približne pätnástimi rokmi začal ako mladá osoba objavovať svoju sexualitu, veľkou pomocou mi boli filmy. Prvý gej film, ktorý som kedy videl, bola Skrotená hora (2005, réžia: Ang Lee). Vysielala sa na televízii Markíza v neskorších hodinách a musel som si ju nahrať na videokazetu, aby som si ju mohol pozrieť na druhý deň po škole. Filmom som bol unesený a netrvalo dlho, kým som prejavil záujem o ďalšie queer filmy. Problém bol v tom, že som o žiadnych nevedel a takisto som nevedel, ako sa k nim dostať. Trvalo mi dlhý čas, kým som sa odvážil nájsť na internete ďalšie tituly, ktoré som si so záujmom pozrel. Väčšinou to boli filmy o sebaobjavovaní a coming oute, keďže to boli veci, ktorými som si v tom momente sám prechádzal. Išlo o nesmierne formovacie obdobie, ktorým si predpokladám prechádza väčšina queer ľudí. Filmy ako Get Real (1998, réžia: Simon Shore), Beautiful Thing (1996, réžia: Hettie MacDonald) či Sommersturm (2004, réžia: Marco Kreuzpaintner) mi ukázali rôzne možnosti, akými sa môže moja mladosť uberať, čo môžem zažiť, alebo ako bude moje okolie reagovať na moju inakosť. Tieto filmy pre mňa dodnes znamenajú veľa.

Okrem toho, že mi pomohli objaviť samého seba, rozpálili vo mne túžbu po filmovej tvorbe. Dodnes sledujem hlavne queer filmy, čo ale nebolo vždy jednoduché, pretože ich nie vždy bolo dosť. Každý rok som sa väčšinou dočkal jedného alebo dvoch komerčných filmov s queer témou, ktorými hlavným účelom bolo vyhrať Oscara za ich neuveriteľnú odvahu spracovať kontroverzné queer témy a postavy. Queer filmová tvorba sa ale stala komerčnou a ľahko dostupnou až s príchodom streamovacích služieb. V súčasnosti sa dá veľa starších queer titulov nájsť na Netflixe, HBO Max či ďalších milión službách v pohodlí domova. A to je fakt, ktorý ma veľmi teší. Súčasná mládež nemusí tieto filmy hľadať v útrobách internetu, stačí keď si zapne aplikáciu na počítači alebo na mobile. Nemusí hľadať, aké queer filmy existujú, pretože tieto služby majú doslova sekcie s LGBTI+ filmami.

Zatiaľ čo sa zdá, že svet sa vracia do neveľmi pozitívnej minulosti, filmy sa posúvajú dopredu. A to sa týka aj queer kinematografie. Len tak zľahka si viem spomenúť na viacero romantických queer filmov z minulého roka. Filmy ako Bros (2022, réžia: Nicholas Stoller), Fire Island (2022, réžia: Andrew Ahn), My Fake Boyfriend (2022, réžia: Rose Troche), Crush (2022, réžia: Sammi Cohen) alebo Anything’s Possible (2022, réžia: Billy Porter) ukazujú romantické príbehy nielen bielych gejov, ale aj lesieb, transrodových ľudí či ľudí inej ako bielej pleti. V týchto filmoch sa dokáže nájsť každý, jednoducho a bez obťažného hľadania. Queer témy a postavy sa dostávajú do všetkých žánrov, dokonca aj animovaných filmov. Iba minulý rok sme sa dočkali troch veľkých celovečerných animákov, ktoré obsahovali queer postavy, a to Strange World (2022, réžia: Don Hall), Trick or Treat Scooby-Doo! (2022, réžia: Audie Harrison) či Lightyear (2022, réžia: Angus MacLane). Queer témy prestávajú byť tabu aj vo filmoch, ktoré sú bežne mierené na detského diváka, čo otvára nové dvere pre reprezentáciu. Neviem si ani predstaviť, ako by mne samému v detstve pomohlo, keby som videl queer postavu v mojom obľúbenom animovanom filme, a som nesmierne rád, že pre súčasné deti to je realita.

Queer témy a postavy sú v súčasnosti natoľko bežnou témou, že v tohtoročných nomináciách na Oscara sa dajú nájsť rovno tri queer filmy! Dráma z hudobného prostredia Tár (2022, réžia: Todd Field) je nominovaná na šesť Oscarov, z toho jedna nominácia patrí hlavnej herečka Cate Blanchett za stvárnenie lesbickej dirigentky. Komorná dráma Veľryba (2022, réžia: Darren Aronofsky) je nominovaná na troch Oscarov, medzi nimi je nominovaný aj herec Brendan Fraser za hlavnú postavu, ktorou je gej. A nedá sa opomenúť veľkolepý film Všetko všade naraz (2022, réžia: Dan Kwan a Daniel Scheinert), ktorý posledné mesiace vyhráva všetky filmové ceny, ktoré sa len dá, a má neskutočných jedenásť nominácií na Oscara.

Progresívne vnímanie queer filmov nezostáva len pri amerických oceneniach, svetové filmové festivaly majú dokonca vlastné queer ocenenia. Na festivale Cannes sa od roku 2010 odovzdáva cena Queer Palm, Berlinale odovzdáva od roku 1987 cenu Teddy Award a medzinárodný filmový festival v Benátkach odovzdáva od roku 2007 cenu Queer Lion. Každý rok tiež vznikajú nové queer filmové festivaly po celom svete. Na Slovensku máme Filmový festival inakosti, na ktorom mám česť pracovať ako programový dramaturg. Aj zo zákulisných informácií viem povedať, že množstvo filmov, ktoré môžeme vidieť pri zostavovaní programu, sa každým rokom zväčšuje a výber je o to ťažší.

Queer filmy sa začínajú vyznačovať kvalitou, skvelou filmovou rečou, talentovanými umelcami a umelkyňami a navyše ukazujú dôležitú reprezentáciu. Dovolím si ale povedať, že stále platí, že najviac vznikajú filmy o gejoch a lesbách. Transrodoví ľudia a ich príbehy sú stále nedostatočne reprezentované a to nehovorím o ostatných písmenkách z LGBTI+ komunity. Veľkým problémom minulosti bolo hlavne to, že transrodové témy a postavy spracovávali najmä cisrodoví tvorcovia a herci, čo podľa môjho názoru nie je autentická reprezentácia. A tú si transrodová komunita zaslúži rovnako. Viditeľnosť v médiách a hlavne vo filmoch je kľúčová na to, aby bola komunita braná seriózne a aby ich široká verejnosť vnímala ako skutočných ľudí so skutočnými životmi.

Stále sa dá čo zlepšovať. Stále sa dá z čoho poučiť. Mojou nádejou do budúcnosti je teda to, že queer filmy nebudú pre divákov raritou. Dúfam, že sa v nich nájdu tí, ktorí to potrebujú, a dúfam, že im pomôžu na ich životnej ceste.