Autor: Kristián Lazarčík / FOTO: Archív Chlorophyll vøn Needle
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2024.
Svoje publikum začala zvádzať v novembri roku 2017 a odvtedy s tým už neprestala. Etablovaná burlesque a fetish performerka Chlorophyll vøn Needle prešla z malých pražských priestorov k veľkým produkciám v Prague Fetish Weekend. Okrem množstva vystúpení s HellEvents vystupuje aj s Queeriety, platformou PinkBus či na pravidelných Burlesque nights v Bar and Books.
Kedy si si uvedomil, že sa chceš venovať burleske?
Od malička ma facinoval stage a vždy som si predstavoval, že raz budem vystupovať pre ľudí. Tým, že moje sebavedomie bolo na bode mrazu, som od tohto sna upustil pomerne skoro. Okolo roku 2016 som sa prihlásil na workshop k Angeline Angelic a Miss Cool Cat, kde som po prvýkrát v živote skúsil pár klasických pohybov. Dovtedy ma burleska zaujímala viac-menej len esteticky a ani vo sne mi nenapadlo, že budem niekedy reálne vystupovať a už vôbec nie sa tým živiť. Potom to chcelo už len nájsť odvahu.
Ako sa ti to podarilo? Boli to práve workshopy, ktoré ti pomohli nabrať sebavedomie?
Dalo by sa povedať, že odvahu naberám doteraz. Každý umelec dobre vie, čo tým myslím. U mňa konkrétne bola cesta dlhá. Ešte po tom spomínanom workshope mi trvalo rok alebo dva, kým som naozaj začal robiť niečo poriadne. Okrem performancie sa našťastie venujem ešte produkcii eventov – plus tetujem obočie, takže sa nenudím, aj keď mám menej bookingov.
Takže stále bojuješ s trémou.
Samozrejme. Niekedy viac, inokedy menej. Podľa mňa je tréma zdravá. Myslím si, že je dôkazom toho, že človeku na vystúpení záleží. Ak by ju nemal, pravdepodobne mu na ňom nezáleží.
Sú začiatky s burleskou ťažké? Spomínaš si na tvoje úplne prvé vystúpenie pred publikom?
Jasne. Úplne presne! November 2017, Ouch on the Couch! Celú dobu som krúžil v dlhých šatách, pozeral sa do zeme a ako bonus sa mi zasekol korzet! 🙂 Začiatky sú v performovaní všeobecne najťažšie, keďže sa musíš vymakať z nuly a spraviť si meno, ktoré si diváci budú spájať s kvalitou. To veruže trvá… Ja som do toho však od začiatku šiel naplno, občas až príliš. Netrúfam si ani povedať, ako dlho mi trvalo „vybudovať sa“. Stále vnímam, že je predo mnou ešte dlhá cesta.
Čo ťa na tvojej práci najviac baví a čo naopak vnímaš ako najťažšie?
Baví ma celková kreativita, ktorá je súčasťou procesu tvorenia každej šou, prekonávanie mojich limitov. Ako najťažšiu vec vnímam asi nestabilitu a večný stres – či už s predajom lístkov, alebo predajom seba. Sociálne siete nám to vôbec neuľahčujú, takže je to občas ťažké.
Ako sa vyrovnávaš s nestabilitou a stresom, ktoré prináša tvoja profesia?
Človek si v prvom rade musí zrátať, či mu ten stres za to stojí. A ak áno, tak poriadna masáž a pohár dobrého vínka s kamarátmi občas stačia.
Odkiaľ čerpáš inšpiráciu pre tvoje predstavenia?
Inšpiráciu čerpám asi úplne odvšadiaľ. Hudba, filmy, občas mi stačí uvidieť len nejakú farbu a napadne mi milión vecí, že ako ju spracujem v novej show. Rozdeľujem akty, ktoré sú viac klasické alebo viac fetish. Snažím sa vždy vymyslieť niečo nové a zaujímavé. Niektoré majú jasný koncept, no niektoré sú len čisto estetická záležitosť.
Takže máš aj svojich idolov.
Idolov mám toľko, že by som ich tu menoval do zajtra. Spomeniem preto radšej osobnosť, ktorá mi radikálne zmenila život. Bola to Amy Winehouse. A tiež Madonna. Ona nám otvorila dvere v mnohých sférach. Veď otvorene prezentovať svoju sexualitu v umení bolo hlavne v čase, keď začínala, veľké tabu. Madonna rozhodne zmenila pohľad spoločnosti na túto tému.
Prečo práve fetish art? Bolo pre teba náročné vystúpiť s prvou takou performanciou?
Nebolo. To rozdelenie bolo myslené viac esteticky a feelingovo, samozrejme každé je vhodné pre bežné publikum. Do oboch dávam maximum. Fetish art je súčasť môjho pôsobenia. Predtým zmienená produkcia eventov je zameraná práve na fetish a sado maso. Veľa ľudí má k tejto téme ešte isté predsudky, ale sú úplne zbytočné. Ak by niekoho zaujímalo viac, mrknite na stránku HellEvents a budeme sa na vás tešiť.
Existuje akýsi pomyselný vrchol, ktorý by ste vo vašej kariére chceli dosiahnuť?
Myslím si, že nikdy nedosiahnem niečo ako vrchol. Vždy keď si nastavím nejaký cieľ a podarí sa mi ho dosiahnuť, tak okamžite príde nový.
Nechávaš si od niekoho poradiť pri výbere kostýmov na performance?
Väčšinu mojich kostýmov mi šije Riwaa Nerona. Od nej si vždy rád nechám poradiť, pretože jej absolútne dôverujem v predvedení a funkčnosti. Ostatné je na mne.
Takže Nerone nechávaš voľnú ruku…
Je to tak pol na pol. Samozrejme, snažím sa jej nechať čo najväčšiu voľnosť, ale konzultácie a skúšky musíme podstúpiť. Riwaa je najlepšia korzetiérka a návrhárka vintage bielizne široko-ďaleko. Má neskutočný cit pre detail a precíznosť, čo je vidno na jej modeloch aj z kilometrovej vzdialenosti. Plus máme dosť podobné estetické cítenie, takže absolútny match. Okrem Riwi spolupracujem s viacerými dizajnérmi. Danny Worm a jeho brand Born in Porn je tiež bežnou súčasťou môjho šatníka. A tiež nesmierne obdivujem @dario_princiotta. Vlastniť od neho nejaký kúsok je tak trochu môj sen.
Zažil si vo svojom živote neúspech, ktorý ťa nakoniec niekam posunul?
Snažím sa každú chybu zúročiť v prospech, zbytočne ju veľmi nedramatizovať a hlavne ju nezopakovať. Našťastie burleska nemusí byť perfektná a občas jej nejaká tá menšia chyba naopak dodá šťavu. Overthinking je zlozvyk, s ktorým bojujem asi najdlhšie, ale dovolím si povedať, že sa to zlepšuje. Snažím sa nebyť až tak delulu a všetko brať s nadhľadom.
Čím ťa tvoja profesia obohatila?
Boli časy, keď mi robilo problém si vyzliecť tričko pred niekým, vlastne veľakrát aj pred sebou samým. Bude to znieť ako najväčšie klišé, ale ono je to pre mňa čiastočne terapia, ktorá mi zmenila život k lepšiemu. Veľa rokov som sa nenávidel. Pripadal som si úplne zbytočný a stratený. Ale potom, keď vidíš spätnú väzbu od diváka, dokonca keď niekomu pomôžeš, prípadne ho inšpiruješ, to je na nezaplatenie.
Chýba ti niekedy niečo z obdobia, než si sa stal Chlorophyll vøn Needle? Čo by si odkázal tvojmu ja z toho obdobia?
Absolútne nie. Bolo to smutné obdobie hľadania sa. Skúšal som robiť veľa vecí, ale nič ma nenaplňovalo. Samozrejme, že začiatok bol ťažký, ale myslím, že to stálo zato. A čo by som odkázal? Asi že to, že ťa nikto v tvojom blízkom okolí teraz nechápe, neznamená, že robíš niečo zle. A neodfarbuj si vlasy dvakrát po sebe v jeden večer!
