Autorka: Sofia Vetterová / FOTO: Canva.com
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2025.
Vysokoškolák Andrej, ktorý nechcel vystupovať pod celým menom, sa občas prezliekal do ženských šiat. Crossdressing vníma ako formu interpretácie svojej duše. „Je to skvelý spôsob, ako dať najavo aj túto stránku môjho života,“ hovorí s tým, že sa tomu momentálne aktívne nevenuje.
Začal s tým tri roky dozadu, trvalo to len pár mesiacov. „Chcel som skúsiť spoznať samého seba viac, skúšal som niečo nové. Dúfal som, že mi to pomôže s hľadaním svojho sebaobrazu,“ pokračuje Andrej. „Crossdressing som miestami ešte praktizoval znovu, napríklad ako minulý rok počas kostýmovej skúšky cosplayu. Nerobím to často, ale plánujem sa k tomu raz vrátiť.“
Tiež si spomína na odlišné reakcie priateľov a rodiny. Jeho mama a setra sa tým príliš nezaoberali. Iné to bolo medzi spolužiakmi, ktorí mu dali najavo svoj odmietavý postoj. Hovorili mu, že je „mentálne chorý“ a „nenormálny“. Aby si ich udržal, s crossdressingom prestal.
Crossdressing je aj v súčasnosti pomerne populárny, no napriek tomu naďalej neznámy, zle pochopený a spájaný s mylnými predstavami a predsudkami. Spoločnosť ho spája s fetišizmom, gejmi alebo transrodovými ľuďmi.
Z definície ide o nosenie oblečenia a prvkov asociovaných s opačným pohlavím, akým ste sa narodili. Crossdresseri teda nie sú automaticky transrodovými osobami. U trans ľudí sa nezlučuje ich rod s biologickým pohlavím.
Crossdressing je skôr o hľadaní komfortu, osobného štýlu a prejavovaní svojej identity na rozdiel od drag queens, pre ktoré ide o performatívne umenie. Môžeme povedať, že crossdressing je významnou súčasťou módy a zápasí so spoločenskými očakávaniami, ako by mali muži a ženy vyzerať.
Ak sa pozrieme stovky rokov dozadu, muži v starovekom divadle sa prezliekali za ženské postavy. Jana z Arku, ktorá nosila mužské oblečenie a viedla vojsko, by bola napríklad teraz označená ako crossdresser. Ďalším príkladom môže byť módna revolúcia Coco Chanel, ktorá narušila hranice ženského obliekania, keď propagovala nohavice ako módny štandard pre ženy. Crossdressing teda nie je žiadna novodobá výstrednosť, ale hlboká súčasť našej histórie.
Bowie a jeho mimozemský rockový mesiáš
Tento akt ponúka uvoľnenie pre tých, ktorý hľadajú oslobodenie od normatívnych rodových očakávaní. Ukazuje, že kravata nepatrí len do mužskej sekcie alebo sukňa automaticky neprilieha len ženám. Stáva sa silným kritikom vnímania pohlavia cez módu, podľa ktorého mužnosť a ženskosť prestávajú byť pevne dané kategórie. Dáva nám slobodu rozhodnutia určiť, čo je pre nás vhodné nosiť.
Poukazuje na to, že oblečenie by nemalo byť o pohlaví, ale o osobe, ktorá ho nosí. A práve tým pomáha niekomu znížiť vnútorné napätie alebo stres z potláčania seba samého.
Napriek tomu, že ide o osobnú a neškodnú voľbu, reakcie spoločnosti naň bývajú často plné predsudkov, výsmechu, či dokonca agresie. Pre mnohých je naozaj náročné pozerať sa ponad zaužívané normy, ktoré pravidelne vidia v médiách a v okolí, bez toho, aby odchýlky neboli považované za „divné“ alebo „zvrátené“. Takýto postoj však skôr odráža strach z inakosti, a nie strach z toho, že si muž oblečie šaty.
David Bowie nebol len legendárnym hudobníkom, ale aj kultúrnou ikonou, ktorá zásadne ovplyvnila vnímanie rodovej identity a výzoru v populárnej kultúre. V 70. rokoch, keď bola spoločnosť mnohonásobne konzervatívnejšia v téme rodových rolí, sa Bowie nebál otvorene experimentovať s crossdressingom, androgýnnym vzhľadom a hrou s pohlavím.
V roku 1972 vytvoril jednu zo svojich najslávnejších postáv – Ziggyho Stardusta, mimozemského rockového mesiáša. Jeho vizáž bola šokujúca: výrazný make-up, ženské oblečenie, trblietky, vysoké opätky a farebné vlasy. Ziggy bol jednou z prvých mainstreamových postáv, ktoré takto otvorene spochybňovali hranice medzi mužským a ženským.
Bowie často spolupracoval s módnymi návrhármi ako Kansai Yamamoto, ktorý mu vytvoril ikonické, ženské aj unisex kostýmy. Oblečenie nebolo len doplnkom, ale nástrojom na vyjadrenie identity. Bowie sa neraz objavil na verejnosti v šatách, či už v rámci vystúpení, fotení alebo rozhovorov.
Všetko oblečenie je drag
RuPaul Andre Charles je americká drag queen, spevák a herec, ktorý sa stal najznámejšou tvárou drag kultúry na svete. Vďaka svojej charizme, unikátnemu štýlu a podnikateľskému duchu sa mu podarilo posunúť drag a crossdressing z undergroundovej scény do mainstreamu.
RuPaulovou filozofiou je, že všetko oblečenie, ktoré nosíme, je formou sebavyjadrenia, teda akýsi „drag“. Crossdressing a drag uňho nie sú len o parochni a make-upe – ide o umenie premeny a performácie, ktoré búra rodové stereotypy a slúži ako nástroj slobody.
V roku 2009 spustil RuPaul vlastnú reality šou RuPaul’s Drag Race, ktorá sa rýchlo stala kultovým fenoménom. Súťaž drag queens z rôznych kútov USA (a neskôr aj sveta) ukazuje ich kreativitu, odvahu a silu transformácie. Šou pomohla normalizovať hlavne crossdressing a queer identitu v médiách.
RuPaul sa mimo pódiovej identity identifikuje ako muž, ale zároveň otvorene spochybňuje binárne chápanie rodu. V dragu sa prezentuje ako ultrafeminínna „glamour queen“, no mimo dragu vystupuje ako muž. Tento kontrast pomáha ľuďom pochopiť, že rodová prezentácia a identita nemusia byť pevne dané.
