Milan Ondrík ako „mačo gej“ sa síce nevie bozkávať, no inak pôsobí v seriáli Iveta autenticky

Autorka: Dominika Chrastová / FOTO: Stana Topoľská / TV JOJ

Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2023.

O seriáli Iveta, ktorý televízia Joj predstavila začiatkom roka, sa nedalo nepočuť. Novinka od českej dvojice Honzu Hřebejka a Petra Kolečka sa dostala do povedomia nielen pre sťažnosti z Trebišova, ale najmä pre reprezentáciu viacerých dôležitých tém na Slovensku. V hlavnej úlohe sa predstavila dovtedy menej známa herečka Alžbeta Ferencová, ktorá svojimi rómskymi koreňmi dodala Ivete ešte väčšiu uveriteľnosť. Milan Ondrík tento „základ“ pri stvárňovaní módneho návrhára a otvoreného geja Adriána nemal, no v konečnom výsledku sa to ako prekážka nejaví.

„Ja nie som žiadna buzna, ja som mačo gej,“ uvedie svoju identitu na pravú mieru módny návrhár Adrián v tretej epizóde. Na otázku jednej z modeliek, čo je to mačo gej, odpovie, že má permanentku na futbal, kde si pokojne vypije aj štyri pivá a zje klobásu.

Herec Milan Ondrík v rozhovoroch po premiére opisoval, aké problémy mu robilo najmä chodenie v podpätkoch, ktoré mal na sebe práve v tejto epizóde. Ďalej svoju postavu dotvoril výraznými okuliarmi a hlbokým hlasom. Ten však možno nebol najlepšou voľbou, pretože niektoré slová mu tak občas nebolo rozumieť.

Do seriálu Iveta pritiahol Ondríka priamo režisér Honza Hřebejk, s ktorým už herec predtým spolupracoval na filme Veterán. Keď sa dozvedel, že bude stvárňovať geja, nezaváhal, bral to ako príležitosť opäť si vyskúšať úplne novú rolu. Pre Denník N dodal, že podľa neho by nebolo dobrým prístupom, keby sa úlohy vždy zadeľovali podľa sexuálnej orientácie herca. Ako spomenul, mnohí jeho kamaráti a kolegovia gejovia hrávajú „statočných a mužných chlapov“.

Minimálne v tomto rozhovore sa Ondrík nevyjadroval úplne korektne a zaznelo v ňom aj niekoľko stereotypov, ako znázorňuje napríklad predošlá veta. No môžeme mu dať za pravdu, že zatiaľ by rozdeľovanie úloh prísne podľa osobných charakteristík umelcov a umelkýň nemusela byť správna cesta. Verejne vyoutovaných hercov nie je na Slovensku až tak veľa a tí, ktorí o svojej orientácii nechcú hovoriť, queer rolu pravdepodobne nikdy neprijmú, aby sa neocitli pod tlakom vyjsť s farbou von. Preto by sme sa zrejme dostali do situácie, že gejov by hrali stále tie isté osoby, pre ktoré by herectvo ako povolanie mohlo stratiť kreatívny zmysel. Navyše sa masové publikum možno viac zamyslí nad životom queer ľudí práve, keď uvidí, ako ich dokážu prijať a stvárniť heterosexuálne celebrity.

Ondrík si dokonca v seriáli Iveta vyskúšal aj dva latentné bozky s Ottom Culkom a Dominikom Györgym. Síce ide o veľmi zdráhavé sekundové momenty, zvláštnejšie by bolo, keby sa im herci vyhli. Prvý bozk nastane, keď Adrián leží v nemocnici a bývalý partner mu donesie banán a dva pomaranče. Módny návrhár sa však nepoteší a na záver mu povie: „Choď do riti, ale nie do mojej.“

Môže byť gej sexistický?

Tvorcovia sa aj mnohé ďalšie scény snažili odľahčiť humorom. Vtipnosť niektorých závisí od vkusu. „Ako môžem byť sexistický, keď som gej?“ reaguje Adrián na poznámku, že sa správa k modelkám ako ku kusom mäsa. „Myslím si, že sexizmus funguje transgendrovo,“ odpovie jedna z nich s vážnou tvárou.

Napriek týmto situáciám sa Adrián spriatelí aspoň s Ivetou a postupne z ich interakcií zistíme, aký je citlivý a krehký. Svoju orientáciu síce dáva veľmi často najavo, no ani zďaleka nejde o jedinú vlastnosť, ktorá charakterizuje túto postavu. V niektorých momentoch mohli tvorcovia kľúčové témy lepšie prepojiť, no napokon nevyužili šancu. Napríklad práve pri Adriánovom pobyte v nemocnici sa dalo poukázať na problém, ktorý majú rovnakopohlavné páry, keď sa chcú informovať o stave svojej polovičky. V seriálovej nemocnici však pacientov zjavne môže navštevovať hocikto aj po návštevných hodinách a zdravotné informácie nie sú žiadnym tajomstvom. Na druhej strane je skvelé, že postava Adriána rozšírila povedomie o roztrúsenej skleróze, a teda sa tvorcovia vyhli prvoplánovému siahaniu po ochorení AIDS.

Vzťah s Dominikom alias Kurtom mohol dostať v seriáli tiež väčší priestor, ale rozumieme, že išlo iba o jednu z vedľajších dejových línií. Vypätá situácia pri kostole a intímnejšia scéna v poslednej epizóde sa však dali využiť na doplnenie aspoň niekoľkých informácií o páre, napríklad by bolo zaujímavé počuť príbeh, ako sa spoznali a dali dokopy. Kurtova drogová závislosť zas vyvoláva otázku, či to už tvorcovia náhodou neprehnali s počtom vážnych tém v osemdielnom seriáli, keď ešte nebolo známe, či vznikne aj druhá séria. No ani ďalšie epizódy nezaručujú dostatočný čas na hlbšie načrtnutie každej témy.

Výraz „buzna“ na slovenské obrazovky nepatrí

Zároveň je na debatu, aký expresívny slovník sa hodí na televízne obrazovky v krajine, ktorá LGBTI+ ľuďom nepriznáva ani základné ľudské práva. V Česku, odkiaľ pochádzajú režisér aj scenárista Ivety, už majú aspoň registrované partnerstvá. No tu zrejme nebolo prospešné, keď Adrián viackrát začal sám o sebe hovoriť ako o „buzne“ (čo je v rozpore ešte aj s jeho prvotným poopravením, že je „mačo gej“). Na jednej strane pôsobia niektoré jeho vlastnosti ako otvorenosť a bezprostrednosť divácky osviežujúco, na druhej strane normalizácia slova „buzna“ v slovenskej televízii k ničomu dobrému nepovedie. Zároveň by sa mal aj herec Ondrík všeobecne vyhýbať používaniu výrazu „buzerant“ v rozhovoroch, aby sa postupne vytratil zo slovníka majority.

Diskusiu tiež vyvolalo hercovo prirovnanie: „Veľa ľudí sa ma pýta, prečo som zobral takú úlohu. (…) Prečo sa neopýtali, prečo hrám vraha?“ Na mysli mal pritom Macbetha. Dávať do súvisu vraha, hoci len imaginárneho, s gejmi môže pôsobiť absolútne cez čiaru, no v tomto prípade to azda vystihuje podstatu bizarných spoločenských konverzácií na Slovensku. Vrahovia pôsobia zrejme ako prirodzená súčasť populácie, pretože sa o nich informuje už od nepamäti a na obrazovkách ich vidieť každodenne. Rôzne sexuálne orientácie či rodové identity sú však dodnes pre mnohých kontroverzné, pretože veľmi dlho išlo o tabuizované témy, ktoré naďalej nemajú v slovenských televíziách stále miesto, a teda často vyvolávajú oveľa viac otázok. Ondríkova skúsenosť nám tak možno aspoň načrtla, ako na tom Slovensko stále reálne je, a tiež dokázala, že sa musí odvysielať ešte veľa filmových stvárnení queer postáv, aby sa to aspoň trochu zmenilo.

Našťastie na ďalšiu postavu, tentoraz ženskú, nemusíme čakať dlho. Podľa vyjadrení herečky Sarah Arató sa tvorcovia pri adaptovaní seriálu Klamstvo verne držali britskej predlohy, a tak sa v druhej polovici seriálu predstaví partnerka policajtky Eriky v podaní Aleny Ďuránovej. Snáď budú minimálne televízie Joj a Markíza pokračovať v týchto rozhodnutiach aj naďalej.