Autorstvo: Victory Vargic / FOTO: Unsplash.com
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2026
Slovensko sa možno po rokoch konečne dočká manželstiev pre všetkých, no nikto nečakal, že sa to stane vďaka rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie. Ten rozhodol, že Poľsko musí zapísať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzatvorené v inom členskom štáte EÚ, a to aj napriek tomu, že poľský právny poriadok nepozná inštitút manželstva ani registrovaného partnerstva pre páry rovnakého pohlavia. Keďže právo Európskej únie vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ je pre členské štáty záväzné, toto rozhodnutie má značný význam pre Slovenskú republiku. V praxi by to znamenalo povinnosť uznať a zapísať takéto manželstvá na matrikách naprieč Slovenskom.
Špecifiká rozhodnutia
Na to, aby bolo manželstvo zapísané v našej matrike, musí byť uzatvorené v členskom štáte Európskej únie. Hoci existujú aj medzinárodné normy upravujúce uznávanie manželstiev uzatvorených mimo EÚ, predmetné rozhodnutie sa týkalo konkrétneho manželstva uzatvoreného v rámci Únie.
Rozhodnutie zároveň neviaže uznanie manželstva na dĺžku pobytu páru v členskom štáte, kde bolo manželstvo uzatvorené. Matrika by mala uznať manželstvo páru, ktorý žil v inom členskom štáte značný čas, ale aj páru, ktorý sa šiel do iného členského štátu len zosobášiť. Z praktického hľadiska je preto odporúčané uzatvoriť manželstvo v niektorom členskom štáte EÚ, ak sa pár chce vyhnúť možným komplikáciám pri jeho uznaní a zápise.
Postup manželov na Slovensku
Na základe tohto rozhodnutia môžu páry rovnakého pohlavia požiadať o zápis manželstva na osobitnej matrike. V prípade, že by matrika nesplnila svoju povinnosť zapísať manželstvá rovnakopohlavných párov alebo by neodpovedali v lehote stanovenej zákonom, môže sa jednotlivec obrátiť so žalobou na správny súd.
Žaloba by sa buď odvolávala na nečinnosť matriky, alebo na nezákonnosť rozhodnutia matriky. Alternatívne sa môže jednotlivec obrátiť na Európsku komisiu s podnetom, aby začala konanie o nesplnení povinnosti členského štátu. V takom konaní by však nešlo o priamu žalobu, ochranu jednotlivca a jeho subjektívnych práv, išlo by predovšetkým o mechanizmus kontroly dodržiavania práva Únie.
Reakcia slovenského politického spektra
Na Slovensku sa politická scéna stavia voči rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora kriticky. Zatiaľ čo z opozičného spektra Progresívneho Slovenska čaká Michal Sabo so svojím partnerom na odpoveď, ktorá sa týka usmernenia ministerstva vnútra, ako majú pri zápise manželstiev postupovať matriky, zvyšok politických aktérov sa k rozhodnutiu stavia negatívne.
V súvislosti s novelou Ústavy SR sa objavili úvahy o možnom konaní zo strany Európskej únie voči Slovensku. Takéto prípadné konanie by sa však s väčšou pravdepodobnosťou týkalo ustanovení o vzťahu vnútroštátneho a európskeho práva než samotnej definície manželstva, keďže najnovšia novela ústavy deklaruje svoju nadradenosť európskemu právu, čo je v rozpore s právom Európskej únie.
V čase písania textu Európska únia nemá ani ambíciu viesť voči Slovensku konanie pre ustanovenie o manželstve, už len z toho dôvodu, že samotné rozhodnutie Súdneho dvora nevyžaduje od členského štátu, aby si menil vnútroštátnu legislatívu.
Súdny dvor EÚ svoje rozhodnutie zdôvodnil nasledovne: „Táto povinnosť totiž neznamená, že by tento členský štát musel vo svojom vnútroštátnom práve upraviť inštitúciu manželstva osôb rovnakého pohlavia. Obmedzuje sa na povinnosť zabezpečiť uznanie takýchto manželstiev, uzavretých v hostiteľskom členskom štáte v súlade s jeho právom, a to na účely výkonu práv, ktoré týmto občanom vyplývajú z práva Únie. (…) Takáto povinnosť uznávania teda neporušuje národnú identitu ani neohrozuje verejný poriadok členského štátu pôvodu.“
Vo svojom príhovore predseda vlády Robert Fico vyzval svojich koaličných partnerov na prijatie vykonávacích predpisov a novely zákona o matrike, ktorými by gejským a lesbickým párom zabránil v zápise ich manželstiev na matriku. Argumentuje pritom už existujúcou právnou úpravou v zákone o matrikách a Ústavou, kde je výslovne zakázaný zápis manželstiev v rozpore s ústavnou definíciou manželstva, a to teda iba medzi mužom a ženou.
„Rešpektujem, že sa to Európskej komisii nepáči a začína viesť voči nám konanie a chce nás presvedčiť, že to máme zmeniť,“ vyjadril sa premiér.
Minister práce Erik Tomáš avizoval, že poslanci strany Hlas podporia v parlamente vykonávací predpis. Podľa jeho vyjadrenia má tento predpis zabezpečiť, aby takéto manželstvá neboli zapisované do slovenských matrík.
V relácii Sobotné dialógy Tomáš uviedol, že Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Z tohto dôvodu podľa neho Slovensko nebude uznávať manželstvá osôb rovnakého pohlavia, pokiaľ bude táto definícia súčasťou ústavy.
Slovenská republika sa zaviazala vstupom do EÚ prijímať opatrenia, aby zabezpečila plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, vrátane neprijímania žiadnych opatrení, ktoré by išli proti samotnej Únii.
Krok prijatia normatívnych aktov vyhradených voči rozhodnutiu zo strany Slovenskej republiky, ktorá je povinná riadiť sa rozhodnutím SDEU a zároveň nie je nútená zmeniť žiadnu svoju legislatívu, by bol považovaný za úmyselné konanie voči EÚ a porušovanie svojich záväzkov, čím by Slovensko porušilo zásadu lojálnej spolupráce a za čo by mu hrozila žaloba buď zo strany Európskej komisie, alebo iného členského štátu.
„Vďaka nej (Ústave) majú naši ústavní sudcovia v rukách nástroj, vďaka ktorému môžu odmietnuť rozhodnutia európskeho súdu, ktoré sú v rozpore s naším ústavným zriadením – konkrétne v oblastiach, ktoré tvoria našu národnú identitu a patria do výlučnej kompetencie Slovenska,“ vyjadrilo sa Kresťanskodemokratické hnutie na svojej webstránke ešte v novembri minulého roka.
Princípom fungovania vzťahu medzi slovenským a európskym právom pritom je zásada subsidiarity. Slovenský právny systém je podradený úniovému, čo je výslovne napísané v zmluvách, ktoré Slovensko s Úniou podpísalo. Podobný konflikt prebehol v šesťdesiatych rokoch, keď Európska únia jasne ustanovila zásadu prednosti práva Európskej únie, vrátane rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie.
KDH sa odvoláva na článok 9 Charty základných práv Európskej únie, ktorý ustanovuje „právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu zaručené podľa vnútroštátnych zákonov, ktoré upravujú ich výkon.“ Toto ustanovenie by teda naznačovalo, že Slovensko by nebolo povinné riadiť sa týmto rozhodnutím.
Únia však nenúti Slovensko zmeniť svoju legislatívu, iba zapísať existujúce manželstvá. Taktiež je dôležité zdôrazniť fakt, že „otázky národnej identity“ sú vágnym a nejasným pojmom, pod ktorý si vie každý zaradiť, čo chce, a ktorý je preto zneužívaný konzervatívnymi politikmi a političkami špecificky pri LGBTQ+ právach.
Argument, že ide o výlučne „národnú otázku“, nie je v práve Európskej únie absolútny. Európska únia už viackrát prijala právne akty v oblastiach, ktoré boli tradične považované za súčasť vnútroštátnej spoločenskej alebo kultúrnej politiky členských štátov, pokiaľ existovala súvislosť s právomocami Únie a fungovaním vnútorného trhu alebo ochranou základných práv.
Príkladom je oblasť rodovej rovnosti. Prostredníctvom viacerých smerníc a ďalších právnych aktov EÚ postupne upravila zásadu rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v zamestnaní, odmeňovaní, sociálnom zabezpečení či prístupe k povolaniam. Členské štáty boli následne povinné prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu týmto požiadavkám.
Tak budú tie manželstvá alebo nie?
Podľa dostupnej legislatívy a záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd medzi Slovenskom a Európskou úniou sa zapisovanie manželstiev párov rovnakého pohlavia zdá ako nevyhnutný záver. Z vyjadrení súčasnej vlády je však jasné, že urobí všetko preto, aby nemusela tento zápis vykonať, vrátane súdneho sporu s Európskou úniou. Páry rovnakého pohlavia si teda na víťazný deň ešte počkajú.
