Autorstvo: Tonie Thimble / Foto: archívne titulky časopisu Vogue, prvé číslo v USA a UK
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2024.
Časopis Vogue má povesť módnej biblie u svojho čitateľstva a vyše 130 rokov publikačnej histórie. Vogue pritom začínal ako týždenník o spoločenskej elite pre danú elitu. Názov dostal podľa slova francúzskeho pôvodu s významom „niečo, čo je teraz populárne“. Čo však bolo skôr – móda, či úspech?
Čo je vogue? Poďme konzultovať s Oxfordským slovníkom. Pôvodom zo stredovekého talianskeho vogare/voga slovo najprv znamenalo veslovanie, cestovanie a úspech. Vo Francúzsku sa zhruba o storočie neskôr dodal ku slovku vogue aj význam hýbania sa na vlne popularity alebo módy.
Podľa článku magazínu The Bubble v roku 1892 založil Arthur Baldwin Turnure v New Yorku periodikum pre smotánku o tom, čo sa aktuálne deje v najvyšších spoločenských kruhoch. Tento týždenník dostal názov VOGUE a opisoval aktuálne dianie. Až keď Condé Montrose Nast odkúpil Vogue v roku 1909, začal sa tento časopis špecializovať na jednu tému. Dovtedy sa magazíny zameriavali len na všeobecné témy. Nast chce však zúžiť fokus svojho periodika a získať si tak dedikované čitateľstvo. Vogue po svojom prvom prerode začal vychádzať raz za dva týždne a prinášal informácie pre bohaté dámy. Od roku 1973 sa frekvencia opäť zmenila na raz mesačne, ako vychádza až dodnes. Namiesto spravodajstva a klebiet sa magazín preorientoval na módu (viď archív Vogue). Smotánka ho čítala, aby dámy vedeli, aké šaty, klobúky a doplnky si objednať u svojej modistky. Dnešný Vogue prezentuje životy celebrít, odkedy sa šéfredaktorkou stala Anna Wintour, ktorá bola inšpiráciou pre film Diabol nosí Pradu (2006).
Slovo móda a nemalá časť módneho a krajčírskeho slovníka pochádza z Francúzska. Modiste opisuje ženu, ktorá navrhovala, zošila a predávala svoje módne kúsky. V slovenčine existuje málo známy ekvivalent modistka, ktorý je podľa Slovníka cudzích slov synonymom klobučníčky. Význam krajčírka sa vytratil. V tomto kontexte používame ženský rod, pretože historicky povolania boli v cechoch a šitie ženských a mužských odevov patrili aspoň v Anglicku ku dvom rôznym cechom. Strihy na šaty a obleky boli tvorené inou technikou.
Úspešné modiste mali zamestnankyne. Menej úspešné krajčírky šili šaty pre strednú vrstvu. Chudobné vrstvy mali možno dvoje šiat na človeka a keď sa vydrali švy, ale látka bola ešte použiteľná, prerobili sa na šaty pre mladšie dieťa v rodine. Čo sa nedalo zachrániť alebo bolo malé, bolo priradené k handrám.
Urážka z čias Shakespeara opisuje nízku kvalitu šiat ako ľanové doma spradené (hempen homespun). Tento človek má byť taký chudobný, že si ľan musel sám spriasť na vlákno a utkať a jeho odev vyzeral zle. Kto nemal peniaze na krajčírstvo, kúpil si látku a niekto v rodine z tej látky ušil oblečenie. Pradenie je pritom náročné a vyžaduje si veľa tréningu, aby vlákno bolo tenké, tkanie bez stroja je vidno na nepravidelnosti a riedkej hustote vlákien. Výsledná látka je škrabľavá.
Šička, modistka či priadka boli povolania, ktorými si slobodná žena vedela zabezpečiť živobytie. Vlákna sa dajú spriasť aj bez kolovrátku, čo bol drevený stroj na šliapací pohon a uľahčoval stočenie vlny či ľanu na vlákno, ale na pradenie stačí aj drevený kužeľovitý nástroj menom vreteno. Lingvistickým vývojom, ktorý si zaslúži vlastný článok, sa anglický výraz pre priadku – spinster stal ľahko pejoratívnym pojmom pre staršiu nevydatú ženu = starú dievku, ktorá ostala na ocot.
Textilná priemyselná revolúcia bola naštartovaná vynálezom strojov na pradenie, tkanie a štrikovanie. Aj drahšie textílie ako brokát či čipka boli dostupnejšie a rýchlejšie na výrobu. Kde boli predtým symbolom prestíže čipkované odevy s volánikmi a veľkou spotrebou látky, teraz bola otázka, či bola vaša čipka privezená z Benátok, Francúzska alebo ju utkali na stroji niekde o dve mestá ďalej.
Vogue bol magazín, ktorý priniesli bohaté dámy svojej modiste na ušitie šiat, ale existovali aj časopisy s návodmi, ako si ušiť módne kúsky doma. Najznámejším takýmto časopisom u nás bola Burda. Dnes si fashionistas prezerajú skôr zákutia internetu ako tlač. Látka je dostupná a prestíž už nie je o tom, koľko látky si viete dovoliť vyplytvať na jednu sukňu, ale skôr naopak, koľko ručnej práce viete zaplatiť talentovaným šičkám.
V minulosti si šľachta porovnávala krásne perie na dvore, dnes sa všetci pretekajú na Oscaroch, kto ukáže viac kože,* diamantov alebo rozpúta väčší škandál. Naše šaty a odev píšu históriu zhruba od predposlednej doby ľadovej, kedy podľa viacerých výskumov naši predkovia pravdepodobne začali nosiť pokrývku svojho bezsrstého tela. Sukne sa začali skracovať ako protest a neskôr reakcia na Veľkú hospodársku krízu 20. až 30. rokov 20. storočia a druhú svetovú vojnu. Silon bol potrebný na padáky a silonky ostali na príležitostné nosenie. V 50. rokoch sa ženy začali obliekať s dôrazom na ženskosť ako reakciu na zmenu spoločenskej dynamiky. Muži sa vrátili z frontu a ženy odišli z tovární späť do domácnosti. Zrodil sa mýtus manželky – matky, ktorá je doma s deťmi.
Z dejín textílií sa nám zachovalo pramálo. Súvisí to s tým, že textil neprežije tak dlho ako kosti či hlina. Zároveň je to aj tým, že veci na bežné nosenie sa používali do rozpadnutia. Súčasná móda má opačný problém. Veci sa nosia raz, dvakrát, niekedy ani to nie. Do sekáčov sa občas dostávajú aj kúsky s pôvodnou visačkou. Bežne sa každý učil základy, ako si prišiť gombík alebo opraviť dieru, ľudia boli bližšie výrobe oblečenia a viac si ho cenili. Nie nadarmo sa v roku 2018 modrotlač zapísala na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Náš svet je taký uponáhľaný, že ani stálice ako Vogue už nemusia byť aktuálne, keď sa dostanú do novinových stánkov. Kto chcel, mohol Oscarov sledovať naživo cez internet. Čo bolo kedysi bežné, je dnes vzácne. Ja ostávam opatrne optimistické a dúfam, že módne trendy medzi mladými, ako sú secondhand obchody alebo slow fashion s prízvukom na udržateľnosť, sa stanú znamením úspechu. Dúfam, že v budúcnosti budeme hrdo odpovedať na komplimenty slovami: „Ďakujem. Je to moja vlastná výroba.“
*Vyhral to John Cena, ktorý nemal ani len topánky.