Autorka: Emma Vičanová / Ilustrácia Viktória Szabová
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2026
Záchody študentského baru, ľavičiarske ulice a izolované múriky pri rieke sa v texte Emmy Vičanovej stávajú tým najintímnejším miestom, na ktorom sa vymieňajú prvé pusy s dievčaťom a šeptom sa zdieľajú skúsenosti, ktoré sú vo svojej esencii také ženské. Autorka nám predstavuje Hanu, dievča, ktoré má po dlhom čase rande a musí napraviť karmický balans svojho sveta, aby dopadlo dobre, pričom sa v spomienkach vracia k nádherným dievčatám so škoricovými slimákmi a tiež k starým mužom, ktorí si zamieňajú študentky na svojich hodinách s randiacimi appkami. Vypočujte si Hanu, jej príbeh a dúfajte s ňou, že ju vesmír obdaruje láskou.
Emma Vičanová sa do nášho výberu dostala ako mladá, začínajúca autorka, ktorá všetok svoj čas venuje divadlu a literatúre. Ako členka organizačného tímu Medziriadkov sa pravidelne stretáva s novou generáciou autorstiev, pre ktoré organizuje aktivity, kde môžu ukázať svoj talent – a teraz je načase, aby ho ukázala ona.
Výber textu mala na starosti Sabrina Katonoff.
Hana pri prechádzke urobí dobrý skutok. V potoku uvidí kanister od oleja do auta, zachytený v naplavenom dreve. Zlatý plast hádže na hladinu odlesky, keby nemala okuliare, možno si ho zamení za vzácny druh ryby.
Mohla by pokrčiť ramenami, ísť ďalej, veď aj tak sa ponáhľa, nemala by sa zbytočne zdržiavať. Po dlhom čase má rande, musí si ešte umyť vlasy a nalakovať nechty. Potrebuje však spraviť dobrý skutok. Je to nutnosť, aby rande dopadlo dobre, urobiť niečo pekné, niečo pre planétu – a vesmír ju na oplátku obdaruje láskou.
V karmickej tabuľke má kvôli nemu aj tak množstvo mínusových bodov.
Pre nikoho to nerobí, pri potoku je sama. Vyzuje si tenisky, vyhrnie nohavice a vkročí do vody. Potok je hlbší, ako sa zdal z lávky. Ponorí sa po pás, rifľovina nasiakne špinavou vodou. Pre nikoho to nerobí, no v hlave počuje jej hlas.
Si odvážna! Loviť odpad z vody. Dnes je už všetkým všetko jedno.
Pod pätami slizké kamene. Medzi prstami bahno. Niekde rozvíri štrk. Pocitovo trvá hodiny, kým sa ku kanistru dostane.
Akási pani si ju odfotí. Kým sa neozve, nevie o nej.
To dám na facebookovú stránku mesta! Aká ste odvážna.
Pani nevie, že Hana robí dobrý skutok, aby si vylepšila bodové skóre. Myslí na tie mínusové čísla, ktoré vďaka nemu nazbierala. Je predurčená na storočia nevydarených rande. Ani kus zlatého plastu to nenapraví.
Kanister položí na breh. Upchá si nos, aby jej do mozgu nevliezla améba, a hodí sa do studenej vody.
Tesne predtým, ako jej uši zaľahne prúd, počuje výkrik tej ženy.
Na rande si oblečie obtiahnuté čierne šaty, ktoré mala na pohrebe starej mamy. Magda jej sľúbila Viechu pod hradom a ona nemá nič elegantnejšie. Keď si maľuje linky, takmer sa dovracia. Posledné rande zažila s ním. V septembri. Teraz je jún.
S Magdou sa spoznala ešte na výške, bola o ročník vyššie. Nikdy sa veľa nerozprávali, zblížil ich až spoločný podnet na mocenské praktiky pedagóga céčkového predmetu kreatívneho písania. Boli piati, pedagóg sa naučil ich mená a časom nenápadne prešiel z vykania na tykanie. Potom komentoval Hanin účes a Magdinu krátku sukňu. Zvyšní traja boli chlapci, citlivé dušičky, ako ich pedagóg nazýval.
Literatúra je čisto ženská záležitosť, no predsa ide tým mužom lepšie. Lebo muži, čo sa literatúre venujú, sú empatickí a krehkí, no aj hĺbaví. Ich jemné prstíky klepkajú do jemnej klávesničky a tvoria jemné básne a romány. A je ich málo! Ženské poviedočky a básničky sa strácajú v záplave iných ženských básničiek a poviedočiek. Ale keby Hana chcela, on pozná zopár vydavateľov, veď poviedky nemá úplne márne.
Položí jej ruku na stehno. Bola to individuálna hodina.
Podali podnet a uspeli. To nebýva zvykom. Určite zavážilo, že ich podržali aj spolužiaci.
Večer sa s Magdou opili a bozkávali na záchodoch študentského baru. Magda jej na správy neodpísala, o tri týždne prerušila štúdium a odišla do Španielska. Nie kvôli Hane. Na záchodoch študentských barov sa bozkával určite každý a len občas to niečo znamenalo.
Bola to prvá Hanina pusa s dievčaťom.
Odpíše až teraz. Sedem rokov po promócii.
Hana je magisterka umenia, vyštudovala divadelnú vedu a je sociálne neschopná. Tieto faktory sa odrážajú za stolom, keď sa opálená Magda rozkrikuje na celú terasu. Šaty si neobliekla, sedí tam v rifľových kraťasoch a bielom tielku, ktoré jej ledva zakrýva prsia.
Chodíš s niekým?
Hana nevie, ako niekomu vysvetliť, že nerandí. Je sama a vyhovuje jej to. Raz nebola sama a odvtedy má mínusové body.
Rozhliadne sa okolo seba. Nevedela by tu spraviť nejaký dobrý skutok? Nepotrebuje niekto s niečím pomôcť? Žene pri dverách sa pomaly kĺže ramienko kabelky po hrane stoličky. O minútu by k nej vedela priskočiť a podať jej ju. Bude sa to rátať?
Magda teraz žije sama v Španielsku. Na Slovensko sa vrátila, lebo jej umiera otec.
Hana vypije veľa vína. Nie však toľko, aby prestala myslieť na dobré skutky. Rande je plné trápneho ticha a jej sociálnej neschopnosti. Je nesústredená a pripitá – opak slova očarujúca.
Magda sa načiahne cez stôl a chytí ju za ruku. Bola mladá a sprostá. Prvé mesiace mimo republiky neustále refrešovala Hanin Instagram. Pre istotu však nič nelajkovala.
Hane zatrasie vnútrom, jej orgány sa úplne prevrátia. Žalúdočné šťavy pretečú do mozgu a začnú ho pomaly rozkladať. Nerandila večnosť. Je sama a vyhovuje jej to. Namiesto Magdiných pier sa sústredí na mínusové čísla. Nezaslúži si, aby ju ktokoľvek držal za ruku s takou jemnosťou.
Vystrašene sa jej vytrhne. Umýva si tvár na záchodoch, ktoré voňajú levanduľou.
Keď Hana cestovala po Nemecku, asi dva roky po škole, spoznala Dāvisa z Estónska. Na veľkej konferencii dramaturgov vyzeral medzi všetkými prispievateľmi až príliš mlado, tvár natiahnutá, úzka. Šedá mikina a široké rifle. Splietla si ho so študentom, počas prestávky sa ho spýta na párty, či by sa s ňou nechcel opiť, najlepšie do rána šotovať zlaté tekily, škorica rozsypaná po stole a prsty lepkavé od pomaranča. Možno aj oni budú lepkaví od pomaranča. Niekto sa na nej zasmeje v inom jazyku, takto sa mladé dievčatá rozprávajú s profesormi?
Dāvis s tromi estónskymi deťmi, estónskou manželkou a americkým úsmevom.
Považoval za veľmi osviežujúce, že vedie konverzácie s takou ľahkosťou. To je vkuse nejaká proforma, nejaký akademický výraz, v jeho veku ho už nikto nepozýva na párty.
Starý muž a mladé dievča. Literárny tróp, ktorého sa Hana nezbaví. Možno raz bude baliť o toľko mladších chlapcov, keď ju neustále balia o toľko starší muži.
Dāvis robil školiteľa Anete. S nakrivo ostrihanou ofinou a ostrými črtami. Je bledá, bledšia ako Hana. Pleť má hladkú, Hanin prudší pohyb rukou, taký, pri ktorom ju omylom škrabne, by jej rozrezal kožu, pretrhol žily a ona vykrváca pri termoskách s hnusnou kávou. Anete sa na ňu usmieva a vtipkuje v rámci ich vzájomných znalostí angličtiny.
Hana ju zavolá do jednej pekárne pri hoteli. Bývajú na ľavičiarskej ulici, pre ňu je ľavičiarska, keďže mentálne nikdy neopustí východný blok, hoci sa v ňom už nenarodila. Je to jej obľúbená ulica v meste, plná niche obchodíkov, eko zero waste bezobalových potravín a kaviarní s výberovou kyslou kávou, ktorú ale aj tak Nemci nevedia správne pripraviť.
V pekárni si dajú škoricové slimáky. Anete jej rozpráva o Estónsku a spoločnom výskume s Dāvisom. Riešia ekologickú udržateľnosť v divadlách, pravdepodobne si na tom Anete spraví doktorandúru a Hana jej nadšene prikyvuje, no chce sa spýtať, či je ich vzťah mocensky vyrovnaný.
Je im dobre, preto tieto témy nebude otvárať.
Dāvis sa k nim pripojí. Anete má všetku ich hotovosť a on potrebuje peniaze na obed. Hanu zaskočia. Neskôr sa dozvie, že spolu bývajú na izbe.
Otázka mocensky vyrovnaných vzťahov bola očividne potrebná. Zvyšok konferencie strávi v ich prítomnosti, sleduje ich správanie.
Jeden večer pijú s Anete – len ony dve – biele víno na múriku pri rieke. Je teplý večer a Hana vysvetľuje úskalia slovenského divadla. A ako nemá rada Bratislavu. Kde býva, kde študovala, povie niečo aj o tom pedagógovi, ktorý jej položil ruky na stehná. Ako ju pobozkal na krk a keď sa rozplakala, hlasno si vzdychol. Anete o Dāvisovi nehovorí, nepozerá sa jej do očí, ale to možno súvisí s jej pobaltskou povahou.
Fľašu v opitosti prevrátia do rieky. Opitá Hana zbehne po schodoch k brehu, vyzuje si topánky a skočí do vody. Je ľadová, ale chvalabohu nie hlboká. Fľašu víťazoslávne zdvihne nad hlavu.
Aká si odvážna!
Bozkáva sa s Anete a strávia spolu zvyšok večera. Ráno si cestou na posledný deň konferencie vezmú škoricového slimáka a hnusnú kávu.
Aká je v Estónsku káva? Lepšia.
Vymení si s ňou WhatsApp. Vždy ju balili o toľko starší muži. Ale dievčatá boli rovesníčky. To ju tešilo.
Rozlúčkový večer strávia divadelníci v bare. Anete sedí o tri stoly ďalej. Hana s ňou čas tiež netrávi. Rozpráva sa s dramaturgami o financovaní umeleckého sektoru v ich krajinách. Dāvisa to zaujíma, celý večer fajčia pred barom a horlivo diskutujú.
Potom ju pobozká. Najprv len tak zľahka, chcel skúsiť, čo to ponúkne. Strčí jej jazyk do úst, hlbšie ako jej ho strčila Anete. Chutili si ako cigarety.
Anete ich preruší, potrebuje ísť na hotel. Dāvis s ňou odchádza, objíme ju okolo pása a Hana vidí, ako mu ruka skĺzne trochu nižšie.
Ráno cestujú do Berlína a odtiaľ lietadlom do Talinu. Žena ho už roky podozrieva, či nemá s Anete pomer. Na letisku ho čaká, objímu sa a pýta sa, ako bolo. Anete sa nepýta nič. Zľahka si zamávajú, keď nastupuje so svojím mužom do auta. Odvoz jej neponúkne.
Hane sa v nočnom vlaku sníva o krásnej Anete. Bozkáva sa s ňou pri vešiakoch s kabátmi, zrazu jeden z nich, červený vlnený, natiahne svoje rukávy a pevne sa omotá Anete okolo krku. Zadusí ju, Hana jej dáva prvú pomoc, no ruky prerazia hrudník. Na dlaniach mazľavá krv. Dāvis kráča preč od mŕtvej Anete a Haniných krvavých rúk.
Zvyšok noci Hana presedí na hornom lôžku kupé. Špinavé závesy zopnuté suchým zipsom, kúrenie, ktoré sa nedá znížiť, lepkavá podlaha a ona uprostred, v pyžame s kvetinovým vzorom. Predstavuje si vášnivý sex Anete a Dāvisa.
Dāvis si mesiac po návrate na ňu vypýta číslo od Anete. Pozvali ho na stretnutie asociácie dramaturgov do Bratislavy. Dohodnú sa. A týždeň sexujú v luxusnej hotelovej izbe v Starom Meste.
Ich vzťah trvá rok. Volajú si, píšu, často cestuje na Slovensko, ona nikdy za ním. Jeho tajná uhlíková stopa diskredituje Anetin doktorandský projekt. A hodnota Haninej karmickej tabuľky klesá.
Musela by z potokov a riek vyloviť tisíce plastových fliaš, aby dorovnala jeho škodu na životnom prostredí.
Raz ju počas sexu omylom osloví menom Anete. Hana sa po polovičnom orgazme v hotelovej kúpeľni povracia, vyvracia jeho ženu a deti, aj Anetin jazyk, jej dizertačnú prácu, aj pedagógove pery na krku. Vyvracia mínusové body a s hlavou strčenou v záchode sa zmieri, že si nezaslúži, aby niekedy prestala vracať.
Medzi zubami sa jej zasekne malý kus zlatého plastu.
Magda odprevadí Hanu domov, cestou cez lávku. Mohli by ísť k nej, keby chcela, ale asi je to narýchlo. Žartuje. Hana sa ospravedlní. Je zo seba unavená, tragédka, čo všetko komplikuje. Ale chcela by sa stretnúť znova, len sa musí dať dokopy.
O mínusových bodoch zatiaľ nehovorí.
Objímu sa a Magda jej rozdrví rebrá. Poláme jej chrbticu, hlava zvesená, ruky vykrútené. Telo v prstoch trikrát preloží, nohy k hlave, ešte raz na polovicu, až na malý štvorec. Skôr ako ju stihne schovať do vrecka, Hanu odfúkne. Pozerá, ako klesá do potoka pod nimi.
Magda by mala spraviť dobrý skutok.
