Autor: David Benedek / FOTO: Zita Hosszúová, FFI
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2024.
Od 20. novembra sa v Kine Lumière bude konať už 18. ročník Filmového festivalu inakosti. Aj tento rok prinesie diváctvu dlhometrážne aj krátke kvír filmy z celého sveta. Prípravu na tohtoročnú edíciu popísala riaditeľka festivalu Zita Hosszúová.
Opíš mi tvoje začiatky na FFi a prečo si sa rozhodla na festivale pracovať?
Touto otázkou riskuješ, že sa zasekneme v spomienkach, minulosti, sentimente, keďže išlo o najkrajšie obdobie môjho dospelého života. Ale teda skúsim sa obzrieť vecne. Do príprav FFi som sa zapojila prvýkrát pred 16 rokmi. Ján Benec z Iniciatívy Inakosti vtedy hľadal ľudí – festivalový tím, ktorý by bol schopný v Bratislave realizovať plnohodnotný teplý filmový festival s vlastnou dramaturgiou. Počas prvých dvoch rokov (2007 – 2008) sa festival realizoval len v podobe ozvien českého festivalu Mezipatra. V tom období som pracovala v produkcii Art Film Festu a v programovom oddelení MFF Bratislava, študovala som filmovú vedu, takže cesta k FFi bolo veľmi prirodzeným vyústením týchto aktivít. Taktiež si spätne uvedomujem, že to bolo obdobie, keď som bola pripravená na širší, nazvime to verejný coming out. FFi mi v tomto smere veľmi pomohol, evidentne sa mi primotal do života v správnom čase. Dodnes ho vnímam ako veľký dar – bol a stále je príležitosťou venovať sa tomu, čo ma baví, dal mi odvahu k otvorenosti, bol a je cestou, na ktorej som stretla a stále stretávam výnimočných a pre môj život zásadných ľudí.
Ako sa príprava festivalu počas rokov mení?
Prípravy sa vo svojej podstate nemenia, a zároveň sa každým rokom menia výrazne. Pri organizácii festivalu musíte vždy absolvovať tie isté produkčné kroky, dodržať základné organizačné princípy. Získať financie, zabezpečiť ľudí, filmy, priestory, nastaviť propagáciu, zaangažovať komunitu, verejnosť, organizačne všetko prepojiť tak, aby počas festivalových dní fungovalo a podujatie dávalo zmysel. Rozsah festivalu a náročnosť jednotlivých krokov je v zásade podmienená ľudskými zdrojmi a disponibilnými finančnými prostriedkami. A potom je tu druhý zásadný aspekt, ktorý ovplyvňuje našu prácu – dianie v spoločnosti a našich súkromných životoch. Aj v rámci FFi sme sa za tých 17 rokov jeho existencie prežili všeličo. Počiatočnú eufóriu, že sme súčasťou výrazných spoločenských zmien vo vzťahu k zvyšovaniu kvality života LGBTI+ ľudí na Slovensku, frustráciu, že sa žiadna zmena nekoná, pani Laššákovú ako ministerku kultúry, ktorá zastavila dotácie pre dúhovú kultúru, smútky a radosti v osobných životoch, online verziu FFi počas covidu, nečakané zatvorenie Kina Lumière pár týždňov pred plánovaným konaním festivalu, až po súčasné obdobie temna, ktoré datujem od teroristického útoku 12. 10. 2022 a podčiarkujú ho rétorika a kroky súčasnej vlády. Úprimne som prekvapená, že sme v rámci FFi boli schopní pružne na všetky tieto udalosti a okolnosti reagovať, že sme sa nezlomili a udržali ročnú kontinuitu festivalu. Do značnej miery to bolo možné vďaka tomu, že FFi má vďaka Iniciatíve Inakosť výborné zázemie, ako aj personálnu oporu v základnej administratíve a organizačných veciach. A v neposlednom rade je to vďaka skvelým ľuďom, ktorí na FFi pracujú.
Čo ťa stále baví na príprave festivalu?
To, že začína prázdnym papierom a vrcholí reálnym návštevníctvom, ktoré sedí v kinosálach a díva sa na filmy o kvír ľuďoch (ktoré sme vybrali a chceme s ostatnými zdieľať). Ak jedinej osobe FFi pomôžeme skvalitniť deň, život, festival má zmysel a je pre mňa motiváciou sa na ňom podieľať.
Ako vyzerajú prípravy na festival tento rok? Zmenilo sa niečo kvôli súčasnej politickej situácii?
Myslím, že v podobnej situácii ako my je väčšina organizátorstva kvír podujatí. Čelíme diskriminačnému obmedzeniu dotácií z verejných zdrojov (to sa naplno prejaví na budúci rok), podujatia pripravujeme vo vnútornom nepokoji, vedomí si nenávistnej rétoriky a demagógie politikov a političiek, ktorá sa šíri celou spoločnosťou a podnecuje a legitimizuje ďalšie nenávistné prejavy. Možno až paranoidne zvažujeme, či môžu podniknuté kroky realizáciu festivalu znemožniť, uvažujeme nad bezpečnosťou návštevníctva… Toto je vlastne všetko od základov neprijateľné. O to viac si uvedomujeme, že tento rok musí byť festival hrdý a vo verejnom priestore viditeľný, aktívne prítomný. Je súčasťou mapy slovenských kultúrnych podujatí už 17 rokov, má dobrú divácku odozvu, preukázateľne prináša na Slovensko významné diela domácej a svetovej kinematografie… Prečo vlastne obhajujem existenciu FFi?
Na čo sa môže diváctvo tento rok tešiť?
To, čo sa v prístupe k programu za celý ten čas nemení, je snaha o rozmanitosť – tematickú, žánrovú, druhovú. Preto sa aj akosi vyhýbame tematickému ukotveniu jednotlivých ročníkov festivalu. Naše diváctvo sa môže nachádzať v rozmanitých životných situáciách a preferuje konfrontáciu s iným typom filmov – niekomu vyhovujú príbehy coming outu, inému rodinné vzťahy, témy rodičovstva, starnutia, aktivizmu atď. Takže aj tento rok sa snažíme namiešať čo najrôznorodejší mix. Je začiatok októbra a my sme v štádiu komunikácie o podmienkach za filmy, ktoré by sme chceli tento rok uviesť, takže je trošku predčasné hovoriť o konkrétnych tituloch, ale risknem to. Verím, že sa nám podarí v predpremiére uviesť nový film kvír ikony filmovej réžie Pedra Almodóvara Room Next Door, kde excelujú Tilda Swinton a Julianne Moore, držiteľa tohtoročnej kvír Palm z Cannes – rumunskú drámu Three Kilometres To the End of the World, ale aj česko-slovenský dokument o fotografke Libuši Jarcovjákovej Ešte nie som kým chcem byť. Na festivale uvedieme viac ako 30 dlhometrážnych filmov a verím, že sa ti opäť podarí zostaviť aj atraktívne pásma kraťasov. Dôležitá informácia – festival sa po dvoch vracia do Kina Lumière, čo, veríme, výrazne pomôže k vytvoreniu príjemnej festivalovej atmosféry.
Ako festival zapája LGBTI+ jednotlivcov do procesu?
Je to rôzne. V podobe dobrovoľníckej výzvy zapojiť sa do organizácie FFi, cez možnosť aktívnej účasti v hlavnom tíme festivalu, po snahu zapojiť LGBTI+ združenia a jednotlivcov do organizácie sprievodných podujatí.
Komu je náš festival určený? Si rada, ak prichádza aj heterosexuálne publikum?
Obvykle odpovedám, že FFi je určené úplne všetkým. Už osemnásť rokov píšeme v grantových žiadostiach, že cieľom FFi je vytvárať mosty medzi kvír minoritou a väčšinovou spoločnosťou. Znie to ako otrepaná fráza, ale v zásade to vzhľadom na atmosféru v spoločnosti je stále jedným z hlavných cieľov festivalu. Tento rok však asi poviem, že festival je určeným hlavne kvír ľuďom a allies. Je to podujatie pre nich, pre nás. Je to podujatie pre našich priateľov a priateľky, pre naše rodiny. Pre ľudí, ktorí nás ľúbia a rešpektujú takých, akí sme. Je to oslava odvahy, ktorú dnes musíme mať, keď chceme žiť na Slovensku bez pretvárky, odvahy, ktorú musia mať tí, ktorá sa neboja prejaviť nám podporu. FFi bude tento rok poďakovaním všetkým odvážnym, ako aj výzvou k tejto odvahe.
Ako vidíš budúcnosť kvír eventov na Slovensku?
Ako finančne výrazne podvyživený underground, ktorý ale bude naplnený extatickou radosťou, slobodou a kreativitou.
