Autor: Marek Hudec / Foto: Michal Málek
Do ucha mladému pastierovi Dafnidovi znie spev cikád a na lúke cítiť jar. Nevinný mladík je očarený okolím, len nejasne si uvedomuje vlastnú sexualitu. Nie je pripravený na lásku, nevie si predstaviť, že by mohol byť objektom túžby. V lese ho zazrie trojica starších lúpežníkov, ktorí sa okamžite zamilujú a snažia sa ho zaujať. Mocné hlasy dopĺňa gotická hudba.
Dafnis správaniu lúpežníkov nerozumie, radšej sa rozhodne vzdať sa života, než aby im podľahol. Dramatická situácia prinúti mužov úplne zmeniť svoje správanie. Novinka Poklad Arkádie je vôbec prvou teplou českou operou. Alebo nie úplne?
„V diele Bedřicha Smetanu Dalibor tiež môžeme nájsť queer prvok. Postava Dalibora v istom okamihu trúchli po priateľovi Zdeňkovi a z jedného verša v librete môžeme tušiť, že bol medzi nimi aj fyzický kontakt,“ vysvetľuje Jakub Čermák, režisér Pokladu Arkádie.
Jeho zaujímavé dielo budete môcť v októbri vidieť aj na festivale Drama Queer v Bratislave.
Queer motív si v antickom texte vymýšľať nemuseli
Libreto inšpirovali antické Pastierske spevy od Teokryta. „Na text ma upozornil Tomáš Hanzlík, autor hudby. Išlo o fragmenty, ktoré boli svojím obsahom také inšpiratívne, že som sa ich rozhodol doplniť do celistvého príbehu. Najsilnejším motívom v príbehu bola pre mňa láska – vidíme ju v niekoľkých podobách a vždy je krásna,“ vraví Marek Řihák, autor libreta opery.
Queer motív si autori do antického textu nevymysleli. „Nesnažili sme sa dej nijak aktualizovať, nemuseli sme – chceli sme ukázať, že to, čo nám dnes pripadá ako pálčivá spoločenská téma, bolo v antike úplne bežné.“
Režiséra Jakuba text hneď zaujal. Zdôrazňuje, že pri každom diele, na ktorom pracuje, si musí najprv definovať, prečo vzniká, aký má zmysel ho uviesť v konkrétnom čase a spoločenskom kontexte. „Vybavil som si obdobie, keď som bol mladý, tiež okolo mňa krúžili viacerí muži a vytváralo to napätie. Zaujalo ma, že libreto opisuje pocity, ktoré sú stovky rokov staré, napriek tomu sú aktuálne a zrejme ich ani ja už nezažijem, lebo som starý, skazený a cynický.“
Dafnida v inscenácii stvárňujú traja herci, obaja oblečení v bielom: jeden predstavuje jeho telo, druhý jeho dušu a tretí jeho budúcnosť. Lúpežníci sú odlíšení v šedých teplákových súpravách. Ich správanie môže pôsobiť predátorsky, opera ich osobnosť rozoberá hlbšie. „Vidíme ich motivácie a keby bol Dafnis starší, nevnímali by sme ich ako predátorov. Navyše sú schopní sebareflexie.“
Krása nemusí byť zrejmá na prvý pohľad
Jeden z lúpežníkov spieva napríklad o tom, že než sa stal kriminálnikom, žil slobodne ako Dafnis. Vyhnali ho zo skromného domu, zabudol písať básne, stal sa nemým. Skôr než ástrahy sexuálneho obťažovania opera vyzdvihuje rôzne podoby prejavov náklonnosti. Muži sa síce vnucujú, no k Dafnidovi pristupujú láskavo, sľubujú mu vernosť a nehu.
Každý z nich sa snaží inak zaujať, či už citlivosťou, sebavedomím alebo galantnosťou. „Znázorňujeme obdobie, keď sa nám v mladosti otvára svet a nie sme pripravení na dospelosť a sexualitu. Dôležitá je aj téma krásy, ktorá nemusí byť vždy na prvý pohľad zrejmá. Zámerne sme vybrali speváka, ktorý nie je fešákom na prvý pohľad, ale má v sebe istú enigmatickosť,“ vysvetľuje Jakub.
So žánrom opery sa spája predsudok, že ho obľubuje najmä staršia generácia divákov a diváčok. Jakub sa s tým však nestotožňuje: „Pohybujem sa na poli činohry a alternatívneho divadla, ktoré vnímam ako odvážnejšie, než operné. Aj v tomto žánri však nájdeme viac inscenácií a osobností, ktoré sa oslobodzujú zo šablón a mainstreamu, ako napríklad spomínaný Dalibor.“
Jakub v Česku organizuje festival WILD!, ktorý je podobný nášmu Drama Queer. V máji sa odohral v pražskom divadle Venuše ve Švehlovce a okrem Pokladu z Arkádie predstavil tri divadelné adaptácie kníh aj u nás známeho francúzskeho spisovateľa Édouarda Louisa. Jakuba však tento rok na festivale najviac zasiahla inscenácia z Poľska Čas, kdy umírajú vosy.
„Prekvapila ma, nikto vlastne veľmi nevedel, čo od nej čakať. Rozpráva skutočné príbehy mladých ľudí, ktorí kvôli nenávistným náladám u susedov museli emigrovať. Przemek Wojcieszek je veľmi presný pozorovateľ a ironický glosátor. Jeho hra zaujala dokumentárnosťou, hoci ponúkala zároveň zábavný aj ľudský pohľad do smutnej témy.“
