Autorka: Sabrina Katonoff / FOTO: Facebook History Channell
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2024.
Stonewall a osobnosti s ním spojené, menovite Sylvia Rivera či Marsha P. Johnson, sú dôležitým míľnikom pre kvír práva. Policajná razia a brutalita, ktorou newyorská polícia zasiahla proti nevinným kvír ľuďom iba preto, že sa rozhodli prejavovať svoju identitu a lásku, a následný odboj samotných kvír ľudí ukázali svetu nielen ľudskosť doteraz dehumanizovanej skupiny ľudí, ale aj krutosť systémov naprieč svetom. Po prvý raz sa kvír ľudia začali spoločným hlasom dožadovať ľudských práv, z ktorých boli dovtedy vynechaní.
Súčasné kvír hnutia (najmä na politickom Západe) sa, či už vedome alebo nevedome, hlásia práve k tomuto historickému momentu. Naša filozofia, politika, spôsoby protestu, názvy, ktoré dávame svojim identitám a prežívaniu majú zväčša korene v poststonewallskej ére, v zines a komunitách, ktoré sa začali otvorene hlásiť k svojej kvír identite, ktorú dovtedy museli skrývať.
Aj slovenské prostredie benefituje zo Stonewallu. Pred ‘89 bola slovenská kvír komunita ovplyvnená skôr snahami Imricha Matyáša a útlakom, no po páde komunistického režimu sme sa aj my pridali k svetovým kvír hnutiam a v súčasnosti rozprávame a vzdelávame naše okolie jazykom Audre Lorde, Leslie Feinberg alebo Kate Bornstein. Vďaka nim a ďalším zahraničným filozofom a aktivistkám sme dostali názvy pre naše prežívanie a experimentovanie s rodovým prejavom. Dnes sa málokto dokáže nazvať kvír aktivistom, ak nie je oboznámený s aspoň základnými kameňmi filozofie Judith Butler či bell hooks.
Odkaz Stonewallu a podobných prípadov kvír odboja je aj priamejší, menej filozofický: ukázal nám, že kvír ľudia nie sú pre svoju bezpečnosť odkázaní na štát; ukázal nám, že štát samotný nemá naše práva vo svojom záujme, kým k tomu nie je dotlačený; a najmä, že kvír ľudia nie sú slabé stvorenia, ktoré sa nedokážu brániť, naopak, máme nielen prostriedky, ale aj riadne premyslenú filozofiu odboja.
Približne tridsať rokov mieru, ktorý do našich končín prišiel po konci studenej vojny, zmäkčil prístup kvír organizácií a hnutí voči štátnej moci a jeho reprezentantom. Demokracia, nátlak kvír organizácií, vznik Európskej únie a jej orgánov, ktoré dohliadajú na porušovanie ľudských práv a celospoločenské vzdelávanie (v tomto prípade kvír organizácie suplovali štát, ako vždy) vytvorili pocit bezpečnosti. Do médií sa čoraz častejšie dostávali nestereotypné zobrazenia kvír osôb, verejné osobnosti sa bez hanby stavali na našu stranu a priemerný vzdelaný človek sa zbavil svojej homofóbie (aj keď ešte zostával vo svojej transfóbii a mizogýnii), či ju aspoň zmiernil tak, aby nám uštedril základné práva. Boj zďaleka neskončil, no mnohí si mysleli, že cieľ je v dohľade.
Udalosti posledných rokov nás kruto zobudili: orbánovský zákaz tranzícií, ruské zákony proti čomukoľvek dúhovému a kvír, ale aj slovenské snahy zakázať či obmedziť kvír existenciu. Nenávisť sa pretavila do teroristického útoku, vrážd a útokov na transrodových ľudí (príkladom je Brianna Ghey) a politickú neochotu nás chrániť. Naopak, štátne inštitúcie a politické strany si získavajú voličov z nenávisti smerovanej voči nám.
Preto je nutné znova prehodnotiť, čo pre nás Stonewall znamená. Stonewall a podobné prejavy odboja nie sú iba prázdnymi symbolmi, ktoré môžeme očistiť od nepohodlných, hlasných kvír osobností a podávať našej komunite a našim novým spojencom. Stonewall má slúžiť ako výhražný prst namierený voči dominantnej cisheterosexuálnej spoločnosti: Ak mi zoberieš práva, budem ťa čakať v uliciach. Budem bojovať za svoj život, za život svojich blízkych, kým nebudeš prinútený nám priznať všetky práva, ktoré nám patria.
Teraz, keď máme znova konzervatívnu vládu, ktorá má v pláne odobrať nám práva a presunúť nás hlbšie do kategórie druhoradých občanov, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým uvedomiť si našu kolektívnu silu. My, kvír ľudia, nie sme bezbranní. Vieme sa organizovať. Či už ide o komunitné stretnutia, ktoré vytvárajú bezpečné prostredie v inak nenávistnej spoločnosti, alebo o pochody mestom, ktoré ukazujú našu súdržnosť a odvahu. Nebojme sa priamej akcie, nebojme sa využiť taktiky našich zahraničných súrodencov a aktivistx z iných odvetví.
Buďme drzí, neprispôsobiví, neslušní.
