Autor textu: Marek Hudec / Foto: Lenka Hatašová, Lukáš Matocha
Od uvedenia kultového muzikálu, ktorý revolučne otvoril témy rodovej a sexuálnej fluidity, prešlo viac než dvadsať rokov. Šou Hedwig and the Angry Inch, ktorá sa pohybuje na hranici stand-upu, koncertu a divadla, mala tento rok prvý raz premiéru v Česku. Rozprávali sme sa s jej režisérom Pavlom Košatkom a autorom kostýmov Lacom Hudecom Šubrtom.
Šou vznikla v newyorskom gejskom klube na prelome tisícročí. Americký dramatik John Cameron Mitchell dal Hedwig odzbrojujúci hlas, divokú povahu a ostrý humor. Postavu inšpirovala vychovávateľka s nemeckým pôvodom, ktorá kedysi pracovala pre jeho rodinu.
Hedwig je v jeho príbehu kabaretnou speváčkou, ktorá túžila emigrovať zo Sovietskeho zväzu. Narodila sa ako chlapec, no kvôli plánu úteku prešla nepodarenou zmenou pohlavia. V Spojených štátoch si potom založila kapelu The Angry Inch a počas koncertov spieva o svojom živote.
Dnes už kultový muzikál Hedwig and the Angry Inch vznikol najprv ako súčasť drag vystúpení a rozšírenie projektu kapely, ktorú mal John so svojím partnerom Jackom a skladateľom Stephenom Traskom v 90. rokoch. Z hudobnej šou sa postupne stalo divadelné dielo, ktoré však sprvu veľmi nezaujalo širšiu verejnosť. Kultovým sa stalo až vďaka filmovému spracovaniu v roku 2001 a dnes patrí medzi najvýznamnejšie queer muzikály spolu s The Rocky Horror Picture Show a Rent.
Príbeh o rodovej a sexuálnej fluidite sa teraz po prvýkrát dostal aj na české pódiá. Vo februári mal premiéru na pražskej Malostranskej besede. „Český divák je pomerne konzervatívny, obzvlášť, čo sa týka muzikálov,“ vysvetľuje režisér Pavel Košatka, prečo sa dielo našim krajinám dosiaľ vyhýbalo. „Keď sa niečo vymyká klasike alebo pop-rockovým pesničkám, tak to spravidla nemá veľký úspech. Situácia sa ale zlepšuje a myslím si, že diváci a diváčky v Prahe či Bratislave sú už na Hedwig pripravení.“
Autorov môžeme obdivovať za ich odvahu
Pavla zaujala hra Hedwig and the Angry Inch hlavne nekompromisným humorom v kombinácii s hlbokým ľudským príbehom o hľadaní svojej druhej polovičky a svojho miesta vo svete. „Skvelý je tiež nejednoznačný koniec, ktorý diváctvu ponúka nielen pocit zmierenia sa, uzavretie cesty postavy Hedwig, ale zároveň aj priestor pre vlastnú fantáziu.“
Šou zaujímavo kombinuje prvky stand-upu, koncertu a divadla, no najmä sa revolučne venuje téme rodovej fluidity. „Hlavne v roku 1998 to mohol byť pre publikum šok, pretože aj keď je to americké oveľa otvorenejšie, toto predstavenie sa venuje témam, ktoré boli vtedy tabu. Autori boli veľmi odvážni, za čo ich obdivujem. Nikto vlastne dodnes nič podobné nespravil. Moderné zahraničné predstavenia často spracúvajú queer či rodové témy, ale nie takto explicitne a nekompromisne,“ vysvetľuje Pavel.
„Pred Hedwig sa za najvýznamnejší titul, čo sa queer tém týka, dá považovať The Rocky Horror Picture Show. Verím, že náš muzikál by mohol slovenské a české publikum – a vyznie to možno ako klišé – inšpirovať, aby sa nebáli byť sami sebou a hľadať svoje šťastie. Posolstvom našej šou je, že ‚nie si v tom sám‘, chceme komunitu maximálne podporovať.“
Podľa Pavla zahraniční autori šou posmeľujú tvorcov, aby jej inscenácie adaptovali na svoj lokálny spoločenský kontext. Česká verzia príbehu sa teda odohráva v súčasnej Prahe, reaguje napríklad na domáci šoubiznis a niektoré vtipy a situácie museli tvorcovia prispôsobiť, aby im domáce publikum porozumelo. Upravený text musel prejsť autorským schvaľovaním v Spojených štátoch.
Verím, že náš muzikál by mohol slovenské a české publikum – a vyznie to možno ako klišé – inšpirovať, aby sa nebáli byť sami sebou a hľadať svoje šťastie.
Ústrednou témou bola vulva
„Myšlienku na českú produkciu Hedwig sme nosili s dramaturgom Jardom Panenkom v hlave už niekoľko rokov a na poradách padlo mnoho mien, kto by mohol hrať hlavnú rolu. Od celebrít, muzikálových matadorov, až po mladých talentovaných neznámych spevákov. Rola Hedwig je skutočne náročná a jedinečná v porovnaní s bežnými muzikálmi.“
Prácu nakoniec Pavel s Jardom ponúkli jednému zo svojich najlepších priateľov, Romanovi Tomešovi. Mladý herec vystupoval pred siedmimi rokmi aj v českej verzii muzikálu Rent. „Rolu prijal, a potom chvíľu aj ľutoval, ale nakoniec s ňou dobre zabojoval a zžil sa s ňou. Roman je veľmi otvorený, hoci nepatrí do LGBTI+ komunity, nebol to pre neho morálny problém. Verím, že sa medzi hercami nájdu takí, ktorí by sa do ženských šiat z princípu neobliekli,“ vraví Pavel.
Na projekte spolupracoval aj slovenský muzikálový herec Laco Hudec Šubrt, ktorý si pred pár rokmi založil s kamarátkou značku Vecizveci, upozorňujúcu na plytvanie v móde. Pestrofarebné vankúše, tašky, ľadvinky pripravuje zo starého oblečenia, napríklad z košieľ alebo džínsov, ktoré nachádza v secondhandoch. Do Hedwig ho zavolali ako autora kostýmov.
„Najprv som si pozrel film, a príbeh ma veľmi zaujal. Povedali mi, že to, čo nosí Hedwig, je najdôležitejšie. Preto som začal s jej odevom. Inšpiroval som sa dobou a jej príbehom. Je šťastná vo svojej koži? Cíti sa ako muž, alebo ako žena? Odpovede som sa snažil vložiť do jej kostýmov. Postup bol rovnaký aj pri ďalších postavách – zisťujem si, kde postavy žijú, pozerám si videá, čítam módne časopisy a vystrihujem si obrázky a inšpirácie. Často sú to texty, hlášky, vtipy. Potom si listujem a vymýšľam konkrétne odevy. Ústrednou témou bola pre mňa vulva, je skoro na každom kostýme.“
Laco je šťastný, že si ho tím šou vybral aj preto, že chceli, aby boli kostýmy čo najviac upcyklované. Z tohto dôvodu má Hedwig sukňu z kravát alebo top vyrobený z džínsov. Všetky veci okrem topánok a jednej bundy sú zo secondhandov a následne dotvorené. „Napríklad Hedwig má džínsovú bundu zo sekáča, na chrbte má vytvorenú spomínanú vulvu zo zbytkov látok a strapce na rukávoch zo zipsov vo farbe nemeckej vlajky. Zipsy som dostal od jednej firmy ako tzv. deadstock – nevyužitý materiál.“
Českú verziu plánuje autorský a herecký tím rozšíriť aj do ďalších miest, pripravujú aj verziu pre festivaly a dohaduje sa i hosťovanie v Bratislave počas jesenného festivalu Drama Queer.
Verím, že sa medzi hercami nájdu takí, ktorí by sa do ženských šiat z princípu neobliekli…
