Autor: Branislav Ondrášik / Foto: FC Koln, Ilustrácia: Viktória Szabóová
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2026
Bol to príbeh, ktorý pôvodne dojal celý futbalový štadión a prenesene aj väčší svet. Obzvlášť tento rok sa málokedy vo svete stane niečo také pozitívne, že to chytí za srdce takmer každého človeka dobrej vôle. Obvykle sme totiž odkázaní na zázraky vlastného malého sveta. A tento príbeh objal oba – malý aj ten veľký svet. Až do istého okamihu. Zvraty, ktoré postupne priniesol, by sa skôr hodili na nepodarenú novelu. No stále v ňom sú mnohé momenty na zamyslenie, nech už to už nakoniec bolo akokoľvek.
Romantický moment ako stvorený pre virálnosť
Na domácom futbalovom štadióne v Kolíne nad Rýnom požiadal koncom januára dvadsaťsedemročný bisexuálny amatérsky futbalový rozhodca Pascal Kaiser svojho priateľa Moritza o ruku. Romantickú scénu, s vyznaním lásky s mikrofónom v ruke, sledovalo 50-tisíc fanúšikov futbalu. Keď si pokľakol a požiadal ho o ruku, celý štadión burácal. Nemecko je predsa liberálna krajina a Kolín je inkluzívne mesto.
Kaiser má vytetované logo kolínskeho klubu a FC Köln ho v tejto chvíli absolútne podporil. Moment mal na Instagrame 200-tisíc podporných srdiečok a 10-tisíc komentárov. Ďalšie stovky tisíc videní na Youtube, šot dokonca vysielala nemecká verejnoprávna televízia ZDF. Sám Kaiser získal desiatky tisíc followerov, jednoducho to bol úžasný, pozitívny romantický moment. V tomto duchu ovládol nie iba štadión, ale aj nemecké médiá a internet celého západného sveta vrátane Slovenska.
Preto mnohých prekvapilo, keď sa o pár dní objavili správy, že Kaiser bol iba týždeň nato, možno aj pre svoju orientáciu a spomínaný virálny moment, napadnutý priamo vo dvore svojho domu tromi neznámymi mužmi. Na jeho sociálnej sieti svieti tvár s napuchnutým okom, ktorá má takmer 20-tisíc podporných lajkov. Iba dva dni nato mal byť opäť vo dvore svojej bytovky napadnutý a zbitý druhýkrát, i keď táto udalosť nebola úplne potvrdená.
Informovali o tom nemecké médiá aj francúzsky športový denník L’Équipe – zdrojom mala byť spomínaná Kaiserova fotografia. Tu už museli všetkým zapnúť kontrolky, keďže polícia vyhlásila, že v okolí domu mala pre istotu častejšie obchôdzky. Médiá ešte stále písali ako o hotovej veci, že skutok sa stal. Obeť nemá dôvod si vymýšľať.
Po údajnej bitke dramatický zvrat
No o pár dní neskôr prišiel ešte dramatickejší zvrat. Denník Kölner Stadt-Anzeiger informoval, že polícia vyšetruje Pascala Kaisera, pretože si celý prípad mohol vymyslieť. Polícia sa domnieva, že si výhražné správy e-mailom mohol vytvoriť sám aj s použitím ChatGPT a následne si ich poslať. Podľa zdrojov denníka mal jeden jeho známy zároveň vypovedať, že opuchnuté oko je skôr výsledkom alergickej reakcie, ktorú Pascal mohol mať. Polícia prehľadala Kaiserov dom, oboch partnerov vyšetrila, či si zranenia nespôsobili sami alebo spoločne (znalecké dokazovanie a jeho výsledky nie sú zverejnené). Zaistili mu počítače, dátové úložiská či mobily. Aj falošné ohlásenie trestného činu je v Nemecku trestný čin.
„Je podozrivý z toho, že si proti sebe vymyslel obvinenia z napadnutia a že predtým písal a posielal výhražné správy, ktoré boli údajne adresované jemu,“ potvrdila prokuratúra týždenníku Zeit bez menovania Pascala, noviny si však identitu overili podľa indícií.
Nemecké médiá pritom už predtým a iba dva dni od virálneho momentu informovali, že Kaiserov bývalý zamestnávateľ, majiteľ baru v Kolíne nad Rýnom, ho obvinil zo sprenevery niekoľkých tisíc eur. Majiteľ o tom napísal na svojom Instagrame. Pascal Kaiser vraj ukradol celú týždennú tržbu. Bar poslal dôkazy polícii a už v roku 2024 podal jeho majiteľ trestné oznámenie.
Kaiserov právnik (tých mal rozhodca už aspoň troch) bar obvinil, že to práve on zverejnil adresu jeho klienta a aj preto ho údajní útočníci vedeli nájsť. Bar poprel, že by čokoľvek také urobil. Dokonca ešte predtým, než sa prevalili správy, že všetko mohlo byť fingované, útok na „zlodeja“ aj verejne odsúdil.
Ešte začiatkom marca britský LGBTI+ magazín Attitude zverejnil správu, ako Kaiser na sociálne siete píše, že sa po dlhom čase opäť odvážil ísť von a hovoril o posttraumatickom syndróme a závažnej úzkosti. Okrem zmienok o útokoch a romantického momentu na štadióne však ostatné informácie, ktoré dávajú udalosti do iného svetla, nespomenul – pritom už v tom čase boli v nemeckej tlači verejne známe.
Pascal Kaiser má právo na prezumpciu neviny. Vyšetrovanie útoku aj toho, či bol vymyslený, ešte stále nie sú ukončené, rovnako ako obvinenia o krádežiach. Na druhej strane, hoci sú v našej komunite takéto fingované útoky extrémne raritné, nie sú celkom vylúčené.
Vymýšľala si herecká hviezda
Asi najznámejším prípadom je afroamerický herec z televízneho seriálu Empire – Jussie Smollett. Koncom januára 2019 podal na polícii trestné oznámenie, že sa stal obeťou rasistického a homofóbneho útoku. Útočníci mu údajne mali dať slučku na krk, poliať ho chemickou látkou, kričať homofóbne a rasistické nadávky a mali byť aj prívržencami Trumpovho hnutia.
Nebolo politika, najmä z progresívneho spektra, ktorý by kauzu srdcervúco neodsúdil. V televíznych správach to bol hit. Povedomie o Smollettovi opäť rástlo. Tentokrát ako obete.
Už o pár týždňov došlo k zvratu. Polícia zistila, že herec si to celé vymyslel. Útočníci pracovali na nakrúcaní seriálu a všetko sa zinscenovalo podľa pokynov herca. Smolett bol obvinený. Nakoniec ho však neodsúdili, s políciou sa dohodol na pokute desať tisíc dolárov a odkrútil si dobrovoľnícku prácu.
O niekoľko rokov nato však po tlaku verejnosti nakoniec aj tak nasledoval súd, kde ho za zinscenovaný nenávistný útok odsúdili na krátke väzenie a mastnú pokutu. No Najvyšší súd Illinois to zhodil zo stola a uzavrel pre procesné pochybenia. Smollet sám si síce vinu nikdy nepriznal, ale tieto správy prakticky zabili jeho kariéru.
Bitku nemožno zľahčovať, ale podozrenia z klamstva netreba zahmlievať
V apríli som mal 45 rokov a za tie mladšie roky som dostal nejednu bitku a zažil obrovské množstvo verbálnych útokov. Hoci nakladačku za to, že som gej, som nikdy nedostal, no pokriky a konflikty pre dúhovú zástavu sú stále na dennom poriadku. Na druhej strane, nie každý útok a nie každá facka dopadne rovnako.
Keď ma pred niekoľkými rokmi zbili futbaloví fanúšikovia (nebol to homofóbny útok), bola z toho dvojdňová mediálna kauza – nebol to práve ten moment bitky, ktorá na mňa nakoniec doľahla najviac.
Začala sa tým, že bitku mnohí odsúdili. Ale potom prišla vlna z druhej strany, kde som o sebe čítal, že som klamár, že som sa sám zbil – že ja som na vine. Pritom keď sa stalo niečo podobné o pár rokov neskôr v Dunajskej Strede, médiá to odsúdili unisono. Mňa sa nie že nezastali ani novinári (niektorých som poznal), no našli sa aj takí, ktorí publikovali iba druhú a v mnohom klamlivú verziu. Facebook som musel na mesiac-dva deaktivovať, kvôli tonám hejtu, ktoré prichádzali a na ktoré som nebol pripravený.
Veľmi som si vtedy uvedomil, čo znamená priateľstvo, či už blízke alebo latentné. Pamätám si, ako ma môj vtedajší manžel Rasťo prišiel vyzdvihnúť na vlakovú stanicu a podopieral ma na ceste domov.
Nechcem sa k tomu vracať, polícia to uzavrela s tým, že skutok sa stal tak, ako som vždy hovoril – hoci páchateľov sa vypátrať nepodarilo. Uzavrel som to. Všetkým som to už odpustil, aj keď to pre mňa bola veľká trauma. No ten verbálny lynč, ktorý nasledoval, bol mnohonásobne horší než bitka, ktorú som dostal.
Vymyslené príbehy škodia skutočným obetiam
Preto nechcem Pascala Kaisera haniť, na to ešte stále nemáme dostatok dôkazov. Ako ukazuje aj môj príbeh, po takýchto obvineniach sa môžete stať obeťou. Na druhej strane, informácie a kontexty, ktoré o Kaiserovi vyplávali na povrch, nie je možné ignorovať. Ako to napríklad vedome alebo nevedome urobili niektoré médiá. Ide o dve strany príbehu.
Existujú príbehy, akým môže byť aj ten Kaiserov a potvrdený prípad Jussieho Smolletta, ktorý nakoniec skutočné traumy zatieňuje. Preto je pre nás a komunitu nevyhnutné o tom hovoriť a vysporiadať sa aj s týmito kauzami, aby prípady skutočných obetí neboli zľahčované a ich príbehy sa mohli hovoriť bez toho, aby boli napádané štýlom – že skutok sa nestal alebo bol dokonca zaslúžený.
Násilie a násilie z nenávisti je skutočný problém.
V našich končinách nemusíme ísť po príklad ani ďaleko, veď v roku 2022 sfanatizovaný homofóbny extrémista zavraždil dvoch ľudí v Teplárni na Zámockej ulici v Bratislave. Aj vtedy sme sledovali, ako sa v prvých hodinách v mnohých médiách dostávajú do popredia rôzne informácie – od milostných trojuholníkov až po iné nepotvrdené teórie. Vraždenie z nenávisti je totiž pre krajinu oveľa desivejším testamentom než iba nejaká vražda. Pritom dôvody útočníka boli zjavné už v hodinách útoku – pred samovraždou sa k skutku vyjadroval na Twitteri.
Dvadsaťjedenročný gej študent Wyomingskej univerzity Matthew Sheppard bol v roku 1998 umučený. Dvadsaťštyriročného geja Daniela Zamudia v roku 2012 brutálne umučili neonacisti v Santiago de Čile. Štyridsaťdeväť obetí mal útok na gej klub Pulse v Orlande v roku 2016.
Obrovské množstvá LGBTI+ ľudí, často úplne neznámych a bezmenných, čelí každý jeden deň homofóbnej šikane a agresívnym útokom či vyhrážkam.
A možno aj vďaka kontroverziám okolo Pascala Kaisera tak skoro k ďalšiemu podobnému romantickému okamihu na veľkom verejnom mieste už nedôjde. A mnohí budú kráčať ešte oveľa viac mlčky a anonymne životom. Radšej.
Ale nemali by.
