Na VŠVU som sa pri spracovaní svojej rodovej identity stretol s pochopením, vraví člen študentského kvír spolku Ajo

Autor: Marek Hudec / FOTO: Jakub Kováč, Archív Aja

Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2024.

Hoci na Vysokej škole výtvarných umení riešili pred rokom škandál so sexuálnym obťažovaním a šikanou, škola doteraz svojmu kvír študentstvu poskytovala voľnosť pri spracovaní kvír tém. Nedávno na nej založili nový spolok s názvom Dír kvír. Jeden z jeho členov, Ajo, v súčasnosti dokončil bakalársku prácu, ktorá reaguje na vraždu Juraja a Matúša. 

Umelecké prostredie patrí na Slovensku k najviac otvoreným a citlivým k rôznym druhom inakosti. Môže to dosvedčiť aj skutočnosť, že už viac než rok visí na budove Vysokej školy výtvarných umení v centre hlavného mesta dúhová a antifašistická vlajka. Nedávno na jej pôde vznikol aj kvír spolok študentstva s názvom Dír kvír. 

Tento spolok vo februári zorganizoval krst, na ktorom sa podával vegánsky guláš, zaznelo slam poetry a premietal sa kultový muzikál Rocky Horror Picture Show. Pod drag prezývkou Laura Voltage na podujatí vystúpil aj jeden z členov spolku, Alexander Žigo, Ajo. Hoci cieľom Dír kvír je vytvárať na univerzite bezpečný priestor, zároveň má byť aj aktivistickým hnutím, ktoré by v budúcnosti chcelo vstúpiť do dialógu s vedením školy. Tá sa pravdepodobne podobným iniciatívam brániť nebude. 

„Keď nedávno univerzita pripravovala videodokument k 85. výročiu školy, prizvali nás na spoluprácu k časti o inkluzivite. Máme pocit, že nám držia palce,“ vraví Ajo, ktorý študuje na katedre intermédií. Podobné hnutie založili až na druhý pokus a po dvoch semestroch niekdajšie iniciátorstvo nevedelo nájsť zhodu v základných princípoch a vízii. 

Kvíriť prostredie školy

„Teraz sme si jasne stanovili, že fungujeme na princípe: pomôžeš vtedy, keď môžeš. Ak sa ti práve nedá, nič sa nedeje. Snažíme sa fungovať čo najvoľnejšie. Momentálne je to trochu náročnejšie, lebo z troch zakladajúcich členov sú dvaja na Erazme a hoci sa môžem považovať za najaktívnejšieho člena, nechcem sa označiť za šéfa, lebo všetko stojí na spoločnom úsilí,“ vysvetľuje. 

Dôležité je, aby členstvo vedelo, že má kde nájsť oporu a že spolku nejde len o aktivizmus, ale aj o trávenie spoločného voľného času. „Snažíme sa kvíriť prostredie školy. Chceme riešiť prelepenie nálepiek na toaletách, aby boli inkluzívnejšie k rôznym rodovým identitám, a riešiť dovzdelanie pedagógov a pedagogičiek v citlivom jazyku. Hoci sme ešte vedenie neoslovili, sprostredkovane vieme, že je našej iniciatíve naklonené.“

Ajo oceňuje, že škola je veľmi aktívna v protestoch proti súčasnému vedeniu ministerstva kultúry, ktoré sa snaží isté typy umenia cenzurovať a agresívne vystupuje voči tvorbe kvír ľudí. Z vlastnej skúsenosti vníma VŠVU ako veľmi inkluzívne prostredie, kde sa študentstvo podporuje v hľadaní identity a jej skúmania cez umenie. 

Foto: Jakub Kováč

Na druhej strane Ajo pripúšťa, že prístup sa môže líšiiť naprieč rôznymi katedrami a prístupmi pedagógov. Nevie si predstaviť, do akej miery môže byť otvorená napríklad katedra reštaurovania, ktorá má staršie vedenie. Škola nedávno riešila napríklad aj kauzu sexuálneho obťažovania a šikany. Jeden z profesorov, Ivan Csudai z ateliéru maľby, podľa výpovedí niekoľkých študentiek v Denníku N ponižoval a obťažoval mladých ľudí. Keď navyše jeden z členov Dír kvír spomenul medzi spolužiakmi novovzniknutý spolok, vypočul si od jedného pedagóga reakciu s opovrhnutím: „Chcel by som vidieť reakcie na to, že by vznikol nejaký hetero spolok.“

Ajo pripúšťa, že škola je veľká a plná rôznych ľudí, no vo svojich kruhoch sa zväčša námety na jeho tvorbu stretávajú s pochopením. „Neviem si predstaviť, že by som študoval niekde inde. Keď som sa snažil naznačiť, že budem pracovať s témou rodovej identity, priamo sa ma citlivo spýtali, či to bude súvisieť s nebinaritou.“ Kvír študentstvo bolo podporené, aj keď chystalo prednášku o LGBTI+ histórii a  tiež keď chcelo pripraviť drag workshop. Do budúcna chystá aj prednášku Barbory Lungovej o kvír pamätníkoch. 

Pamätník nemusí byť len pompézna busta

V júni predstavil Ajo v petržalskej Galérii DKP výsledok svojej bakalárskej práce, pamätník pre Juraja a Matúša. Síce nepatril k ich blízkym kamarátom, no Tepláreň si veľmi obľúbil a vystúpil tam aj dvakrát v kabarete. Teroristický útok ho veľmi zasiahol, pretože práve 12. októbra 2022 sa mal v podniku večer stretnúť s blízkou kamarátkou. Cestou k hradnému kopcu vedľa ministerstva kultúry ho však vyrušil zvuk streľby. Kamarátku v telefóne sa snažil upokojiť, že Juraj Vankulič určite nie je jednou z obetí, hoci opak bol nakoniec pravdou. 

„Dlho som blokoval traumatické spomienky. Nevedel som si vysvetliť, prečo sa trápim, no postupne som zistil, že som to nespracoval. Kládol som si otázku, prečo Juraj a Matúš museli zomrieť a ja som prežil.“ Táto skúsenosť sa označuje pojmom survivor guilt, čo znamená pocit previnilosti, že človek prežil. Práve aj kvôli vlastným pocitom sa Ajo rozhodol na udalosť reagovať.

Páčil sa mu pamätník, ktorý umelec Kristián Németh odhalil na jednom z okien Slovenskej národnej galérie a ktorý predstavuje kvapku slzy blokujúcu výhľad na Dunaj. „Uvedomil som si, že pamätník nemusí byť len pompéznou bustou, ale že to môže byť niečo jemné, subtílne.“

Koncept jeho práce prešiel vývojom, výstupom však bude dúhová vlajka vytvorená technikou kyanotypie. Princíp vychádza z fotografie a vytvára obrazce pripomínajúce negatívy s výraznou modrou farbou. Ajo dielo ešte pretváral nanášaním kávy, aby farbu zjemnil do šedastej. Zároveň sa nahral v Kittsee, domovine novej ministerky kultúry, ako hrá na rozbitom klavíri skladbu zloženú pre Matúša a Juraja. 

Vystupuje tu zároveň v obleku aj dragu. Jeho bakalársku prácu dopĺňa rozhovor s kamarátkou, divadelnou režisérkou Karolínou Priehradnou, s ktorou sa mal v osudný večer v Teplárni stretnúť.