Autor: Andrej Kuruc / FOTO: Archív Dominiky Kováčikovej
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2024.
Dominika Kováčiková je víťazkou a dvojnásobnou finalistkou súťaže Maľba roka. Vo svojich maľbách poukazuje na problematiku násilia páchaného na ženách, na sexuálne traumy, akými sú zneužívanie a obťažovanie, ale aj na vnútornú nespokojnosť so vzhľadom, ktorá je u ľudí častou príčinou porúch príjmu potravy, prípadne sebapoškodzovania. Maľuje prednostne mladé ženské hrdinky, ktoré potrebujú zažiť pochopenie a prijatie a chcú niekam patriť alebo zapadnúť.
Čo vás inšpirovalo, venovať sa maľbe? A kto vás inšpiroval?
Už od mala som hľadala rôzne spôsoby sebavyjadrenia a ako som dospievala, začali sa moje záujmy zužovať na film, hudbu a výtvarné umenie. Popravde, maľbe som sa začala venovať až ako adolescentka a zotrvala som pri nej až do dospelosti. Mojou veľkou inšpiráciou sú ženy v umeleckom svete a priemysle, ktoré to, povedzme si na rovinu, nemajú najjednoduchšie. Inšpiráciu preto čerpám od hudobníčok, herečiek, režisérok a, samozrejme, od výtvarných umelkýň.
Čo je zámerom vašich malieb?
Pár ľudí moju tvorbu opísalo ako provokatívnu a že mojím zámerom je šokovať verejnosť, čo nie je pravda, aj keď sa to tak na prvý pohľad môže javiť. Mojím cieľom bolo vždy poukázať na nejaký problém, čo práve trápi a sužuje mňa, moje okolie alebo spoločnosť. Na druhej strane sa tiež snažím vyobraziť oslavu ľudskosti, našich chýb, nedostatkov, ale aj sily či priebojnosti.
Poukazujete aj na problematiku násilia páchaného na ženách. Čo vás k tomu viedlo?
Áno, táto téma sa u mňa často objavuje a myslím si, že oprávnene. Nielen v našej krajine je problematika násilia páchaného na ženách prehliadaná a často tabuizovaná. Sama som neraz zažila násilie alebo obťažovanie, či už na ulici, na internete, alebo od človeka, ktorý mi bol v istom momente života blízky. Je to naozaj rozsiahle a dovolím si povedať, že to v našej spoločnosti začína byť aj bežné a normalizované. Preto som sa rozhodla tejto téme trošku hlbšie venovať a diváctvu tento problém priblížiť pomocou mojich malieb.
Vaše diela sú drsné a intímne, čo vás k tomu viedlo? Aké sú na to reakcie?
Reakcie sú rôzne. Niekedy za mnou ľudia prídu alebo mi napíšu, že sa v obrazoch našli. Že sú radi, že sa o takýchto veciach hovorí, často sa o tom rozprávame, je to taká terapia či už pre mňa, alebo pre diváka. No, samozrejme, reakcie nie sú len pozitívne. Niekedy dokážu vzbudiť aj negatívnu emóciu, čo je samozrejme úplne v poriadku. Najmä na internete dostávam negatívne komentáre, často od starších ľudí a mužov, no to už asi bude riziko povolania.
Prečo je dôležité venovať sa aj tejto téme?
Myslím si, že každý, ktorý to nepovažuje za dôležité, by mal vytiahnuť hlavu z piesku a rozhliadnuť sa okolo seba.
Považujete aj svoje umenie za queer? Ak áno, ako by ste to opísali?
Samozrejme. Umenie nemá sexualitu či pohlavie. Takisto ako témy, ktorým sa v mojej tvorbe venujem. Násilie, poruchy príjmu potravy, ale aj získanie späť svojho sebavedomia či prevzatie moci nad svojím telom a životom. To sú veci, s ktorými ľudia bojujú na dennom poriadku, queer, alebo hetero.
Aký máte vzťah ku LGBTIQ+ komunite a ku queer umeniu?
Keďže sa považujem za súčasť LGBTIQ+ komunity, je a vždy aj bude súčasť môjho života, či už osobného, alebo profesijného.
Ako vnímate kultúru na Slovensku? A ako vnímate postavenie queer kultúry v súčasnosti?
To je otázka, pri ktorej sa vždy trošku zamračím, ale aj uškrniem. Mám pocit, že naša kultúra je momentálne v prekérnej situácii, no zároveň vidím, koľko umenia a kultúry sme schopní vyprodukovať, aj napriek nepriaznivým podmienkam. Sme ozaj národ nezlomný. (So smiechom.)
Čo pre vás znamenalo ocenenie Maľba roka?
Asi mi ukázalo, že stojí za to vytrvať a výsledky sa dostavia. Toto ocenenie ma utvrdilo aj v tom, že aj keď vyčnievate z radu, alebo ste trošku drzá, trošku neohrabaná a vôbec nie dokonalá, dokážete si vybojovať uznanie.
Aké máte plány do budúcnosti?
Budem sa naďalej venovať maľbe. Chcem expandovať do ďalších krajín, kam sa moja tvorba ešte nedostala. Taktiež nastupujem na doktorandské štúdium na Akadémiu umení v Banskej Bystrici. Dúfam, že môj výskum tam posuniem ešte o krok ďalej. Plánujem tiež výstavy na Slovensku aj v zahraničí.
