Autori: Andrej Kuruc, Marek Hudec / Fotografie: Canva, Archív opýtaných
Vojna za našou východnou hranicou vyvoláva v queer komunite obavy. Objavujú sa správy o hrozbe pre ukrajinských aktivistov a aktivistky v prípade ovládnutia krajiny Ruskom. V tragickej situácii sa kvôli chýbajúcej právnej úprave môžu ocitať aj transrodové ženy a gejské rodiny s deťmi, ktoré nesmú opustiť Ukrajinu. Spýtali sme sa slovenských LGBTI+ aktivistov a aktivistiek, ako sa podľa nich môže neprehľadná situácia dotknúť queer menšiny.
Zara Kromková (PRIZMA):
Vojna, ktorú rozpútal režim Vladimíra Putina, je bezprecedentným, hrubým a neospravedlniteľným porušením medzinárodných zmlúv o bezpečnosti v Európe. Táto agresia vyhnala z domovov milióny ľudí. Dnes (v čase uzávierky 14. marca, pozn. red.) vieme, že z Ukrajiny utieklo už viac ako 2,3 milióna obyvateľov a obyvateliek najmä do Poľska, Rumunska, Moldavska, Maďarska a na Slovensko. Vyše 1,5 milióna ľudí bolo nútených utiecť v rámci Ukrajiny. Vojna sa dotkla všetkých bez výnimky a je potrebné pomôcť všetkým ľuďom dostať sa do bezpečia. Tak ako pandémia, aj vojnový konflikt a s ním spojená humanitárna kríza nám však ukazujú, že tieto krízy obzvlášť tragicky zasahujú tie skupiny obyvateľstva, ktoré už v mierových časoch štát zneviditeľňoval alebo pre ne nevytváral systémové riešenia na prekonanie špecifických problémov, s ktorými sa ako menšinové skupiny stretávajú.
Transrodoví ľudia čelia prekážkam, ktoré nedokážu zvládnuť sami z dôvodu systémového nastavenia, ktoré existenciu transrodových ľudí nereflektuje. V tejto chvíli je mimoriadne dôležité zamerať pozornosť na transrodové ženy. Mnohé z nich majú v oficiálnych dokladoch uvedené mužské pohlavie, určené pri narodení. Keďže na Ukrajine bol vyhlásený vojnový stav a všeobecná mobilizácia pre mužov vo veku 18 – 60 rokov, transrodové ženy, ktoré majú v dokladoch uvedené mužské pohlavie, nemôžu opustiť krajinu. Takisto je dôležité si uvedomiť, že transrodové ženy na jednej strane utekajú pred ohrozením, ktoré pre ne predstavujú ruskí vojaci a v prípade dlhodobej okupácie Ukrajiny aj samotný režim Ruskej federácie, ktorá aktívne prenasleduje LGBTI+ ľudí na svojom vlastnom území, a na druhej strane čelia hrozbe nútenej regrutácie a nasadenia do aktívnych bojov na strane ukrajinskej armády.
Nemám ilúzie o tom, ako by sa zaobchádzalo s týmito ženami v ukrajinskej armáde. Okrem spomenutého je problémom samozrejme aj zdravotná starostlivosť spojená s tranzíciou. Najmä pre tých transrodových ľudí, ktorí sú už v procese medicínskej tranzície alebo medicínsku tranzíciu absolvovali. Mám obavy, že LGBTI+ ľudia budú čeliť dôsledkom tejto absurdnej vojny vo zvýšenej miere aj po jej skončení, ešte dlhý čas.
Róbert Pakan (Drama Queer):
Vo vojne vždy trpia menšiny, ľudia ktorí sú aj počas mieru nejakým spôsobom ostrakizovaní. Práve vybičované emócie počas vojny ešte viac spôsobujú týmto ľuďom traumy, prinášajú odsúdenie. Zvyknú byť aj prenasledovaní. Frustrácia na oboch stranách frontu si už vyžiadala a vyžiada mnohé obete práve z radov zraniteľných skupín, a to sú najmä deti, seniori, seniorky, ženy, ľudia z LGBTI+ komunity aj zdravotne znevýhodnení ľudia. Jednoducho ľudia, na ktorých sa počas vojny zabúda. Nemalo by sa, mali by byť prví, ktorým sa pomáha.
Martin Macko (Iniciatíva Inakosť):
Rovnako ako pri pandémii, aj tu platí, že krízová situácia zvýrazní už existujúce nerovnosti v spoločnosti. LGBTI+ ľudia žijúci na Ukrajine pocítia všetky negatíva ruskej agresie rovnako ako ostatní, ale navyše sa musia vysporiadať s dôsledkami svojho menšinového postavenia a predsudkov voči nim. K spoločensky vylúčenej skupine sa môže horšie dostávať pomoc, gejovia môžu byť šikanovaní v armáde a podobne.
Najhoršia je situácia transrodových ľudí a špeciálne žien, keďže proces právnej zmeny pohlavia je v Ukrajine ťažko dostupný a väčšina z nich je štátom považovaná za mužov. To im v praxi znemožňuje opustiť krajinu. Na druhej strane treba zdôrazniť, že po ruskej invázii ostalo veľa LGBTI+ ľudí brániť svoju krajinu, a aj LGBTI+ aktivistov a aktivistiek podporovať svoju komunitu priamo na mieste.
Alexandra Demetrianová (Saplinq):
Tak ako v každej kríze, aj vo vojenských konfliktoch sú najviac ohrození ľudia, ktorí si nesú viacero vrstiev diskriminácie či vylúčenia; ľudia, ktorých väčšinová spoločnosť marginalizuje dlhodobo. Preto niet pochýb, že vojna na Ukrajine má a bude mať výrazné dôsledky pre LGBTI+ komunitu. Je to z viacerých dôvodov. Jednak je vojna stavom absolútneho bezprávia, chaosu a násilia, kde je ohrozený ľudský život ako taký. Avšak sexuálna orientácia alebo rodová identita môžu z človeka spraviť cieľ útokov, na základe existujúcej homofóbie a transfóbie. To je v realite vojny, kde je ktokoľvek ozbrojený a kde platí zákon silnejšieho, veľké riziko.
I keď Ukrajina v súčasnosti zažíva bezprecedentné zomknutie sa obyvateľstva proti spoločnému nepriateľovi – agresorovi a okupantovi – a je možné, že sa budú stierať rozdiely medzi menšinami a majoritou, ako si myslia niektorí ľudia z komunity na Ukrajine, osobne zostávam obozretná a opatrná. LGBTI+ komunita na Ukrajine totiž pred vojnou tvrdo bojovala o svoje práva a za prijatie v spoločnosti, ktorých sa jej nedostávalo. Sprostredkovane vieme, že mnohí transrodoví ľudia sa necítili na Ukrajine bezpečne a čelili verbálnym i fyzickým útokom už pred vojnou. V súčasnej situácii sú transrodoví ľudia rozhodne jednou z najohrozenejších skupín, okrem už spomenutých dôvodov je to aj pre povinnú všeobecnú mobilizáciu. Zákaz opustiť krajinu sa totiž týka aj transrodových žien s nedokončenou právnou tranzíciou, ktoré majú marker M v pasoch. V podobne ťažkej situácii sa ale isto nachádzajú aj single otcovia a gejské rodiny, ktoré musia riešiť dilemu, čo bude s ich deťmi, keď otcovia musia zostať v krajine.
Z Ukrajiny sa k nám nedávno dostala aj informácia o fyzickom útoku na LGBTI+ ľudí v ich byte. I keď nie je jasné, kto ich napadol, mohlo ísť o homo-/bi-/transfóbny útok. Čo je však dôležité, je fakt, že sa aktuálne nemajú preživší takýchto útokov na koho obrátiť a kde hľadať ochranu. Takýchto prípadov môžu byť desiatky či stovky.
Osobne mám obavy aj z vlny nacionalizmu na Ukrajine, ktorý je síce pochopiteľný v reakcii na agresiu, inváziu a bombardovanie civilného obyvateľstva, avšak môže prerásť do extrému a nenávisti k „inakosti“. Sprostredkovane vieme, že LGBTI+ ľudia na Ukrajine sa najviac obávajú ultrapravicových jednotiek, ako napríklad bataliónu Azov, ktoré boli začlenené do obrany krajiny. Tieto spolky sú neonacistické, homo-/bi-/transfóbne a xenofóbne. Ak ich vplyv bude rásť vo vojne či po vojne, je to priama hrozba pre queer komunitu. No a nezabúdajme ani na možnosť, že by Putin okupoval Ukrajinu dlhodobo, prípadne si dosadil svoju bábku do vedenia krajiny. To by pre queer komunitu nepochybne znamenalo prenasledovanie, okliešťovanie práv LGBTI+ ľudí, cenzúru a pomalú smrť občianskej spoločnosti a queer budúcnosti na Ukrajine.
Jana Filoména Míčeková (Dúhový PRIDE Bratislava):
Nikto z nás ani v tom najtemnejšom sne nepredpokladal, že v 21. storočí v Európe zažijeme „raw“ vojnu. Vojnu takú, akú poznáme len z rozprávania staršej generácie. V krízových situáciách potreby marginalizovaných skupín idú úplne bokom. Queer ľudia vo východnej Európe opatrne upozorňujú na nedodržiavanie základných ľudských práv.
Rovnako to bolo na Ukrajine, kde sa celé tímy mestských Pride-ov (Kyjev, Charkov, Odesa) organizujú a pomáhajú queer komunite riešiť životnú tragédiu. Najvážnejší problém vzniká pri transrodových ženách, ktoré majú stále v dokladoch zapísané M. Ich situácia je momentálne neriešiteľná a najviac frustrujúca.
Roman Samotný (Tepláreň, Queer Slovakia):
S hrôzou sledujem dianie na Ukrajine, tá nespravodlivosť a bezmocnosť sú skľučujúce. Kyjev sa v rámci kultúry stával „Berlínom východu“, kam ľudia zo západných krajín chodili za tamojšou subkultúrou, ktorá bola veľmi progresívna a pestrá.
Ruská agresia ničí všetko slobodné a iné, queer komunita je v tomto smere veľmi zraniteľná. Ruskému útoku vlastne už dlhé roky čelí dúhová komunita v celej Európe. Štvavá ruská propaganda sa u nás snaží ničiť vzájomný rešpekt a dôveru a cez podporu extrémistov a náboženských fanatikov posilňuje v ľuďoch to najhoršie. Musíme ich zastaviť.
Róbert Furiel (PRIDE Košice):
Myslím si, že momentálna agresia Ruska voči Ukrajine má potenciál negatívne sa odraziť na duševnom zdraví LGBTI+ ľudí na Slovensku, pretože mnoho ľudí si uvedomí, aká krehká je ich bezpečnosť a živobytie.
Podľa mňa tiež hrozí, že ruská propaganda sa zameria na LGBTI+ ľudí všeobecne, čo bude mať opäť negatívne dôsledky predovšetkým na duševné zdravie našich ľudí. Zároveň vidím veľkú vlnu solidarity s ukrajinskými queer ľuďmi zo strany slovenských LGBTI+ ľudí a som ňou úprimne dojatý.
Dúfam, že nám to ako komunite vydrží, lebo zo Slovenska sa stane cieľová krajina pre mnohých queer Ukrajincov a Ukrajinky, ktoré budú potrebovať našu pomoc pri integrácii do spoločnosti. Verím, že tu nájdu priateľské komunity, ktoré im budú druhým domovom.
Queer ľuďom z Ukrajiny sa rozpadli podporné komunity. Vojna v najväčšej miere dopadá na najviac utlačované a znevýhodnené skupiny ľudí, v tomto kontexte najmä na transrodové ženy, ktoré majú problém dostať sa cez hranice.
Daniela Mužíková (Amnesty International Slovensko):
Ak chceme hovoriť o tom, ako ruská invázia zasiahne LGBTI+ ľudí, musíme v prvom rade upozorniť na dva základné fakty: queer ľudia na Ukrajine čelili už pred vojnou šikane, stigmatizácii, útokom a porušovaniu ich základných práv. Zároveň, práva menšinovej populácie (či už ide o etnické menšiny, ľudí žijúcich v chudobe, bez domova alebo queer ľudí), letia vo vojnových konfliktoch z okna ako prvé.
Najohrozenejšou skupinou sú v tomto prípade transrodové ženy, ktoré čelia zvýšenému riziku zločinov z nenávisti, sexuálneho a fyzického násilia, odvodu do armády či usmrtenia, a to tak od ruských, ako aj ukrajinských vojakov. Všeobecná branná povinnosť zároveň niektorým LGBTI+ ľuďom znemožňuje ujsť pred násilím a opustiť krajinu, aj napriek tomu, že nie sú spôsobilí bojovať. Štátom podporovaná homofóbia a transfóbia v Poľsku či Maďarsku zároveň ľuďom na úteku výrazne obmedzuje možnosť začať nový život v susedných krajinách.
Kto z nich sa rozhodne pre útek na Slovensko, bude čeliť rovnakým prekážkam ako slovenskí queer ľudia, a to hlavne nedostatku zdravotnej starostlivosti, chýbajúcej právnej úprave partnerských a rodinných vzťahov, ako aj rozšírenej netolerancii. Skúsenosť s vojnou, ktorú majú spoločnú všetci ľudia na úteku z Ukrajiny, by však podľa mňa v očiach slovenskej verejnosti mohla vzbudiť vyššiu mieru empatie aj voči queer ľuďom a viesť tak k rozšíreniu povedomia a akceptácie toho, že LGBTI+ ľudia majú úplne rovnaké práva a problémy, ako všetci ostatní.
Milan Zvada (PRIDE BB):
Po skúsenosti s rétorikou počas utečeneckej krízy z roku 2015 sa obávam, že vlna solidarity sa môže čoskoro zmeniť na selektívnosť voči ľuďom na úteku pred vojnou na základe ich inej národnosti či inej charakteristiky, vrátane príslušnosti k LGBTI+ komunite.
Bojím sa, že v ľuďoch na Slovensku (a politikoch) sa opäť prebudí závisť a sebectvo, dvojitý meter na ľudí, podľa ktorého si budú ospravedlňovať svoje postoje voči ľuďom z iných krajín. Veľmi ma však tešia doterajšie promptné reakcie vlády, ale najmä samospráv, inštitúcií a neziskoviek a ich obrovská snaha pomáhať ľuďom na úteku.
