{"id":5372,"date":"2026-09-17T18:23:52","date_gmt":"2026-09-17T16:23:52","guid":{"rendered":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/?p=5372"},"modified":"2026-09-17T18:40:36","modified_gmt":"2026-09-17T16:40:36","slug":"ty-ty-pyty-koniec-binarity-slovenska-kvir-literatura-v-roku-2025","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/ty-ty-pyty-koniec-binarity-slovenska-kvir-literatura-v-roku-2025\/","title":{"rendered":"Ty ty pyty, koniec binarity. Slovensk\u00e1 kv\u00edr literat\u00fara v roku 2025"},"content":{"rendered":"\n

Autorstvo: \u0160imon \u010ci\u017em\u00e1r \u2013 T\u00edmea Zvol\u00e1nekov\u00e1<\/strong> \/<\/strong> FOTO: Martinus<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Leto 2026<\/em><\/p>\n\n\n\n

\u010co sp\u00e1ja slim\u00e1ky, Helenu Vondr\u00e1\u010dkov\u00fa a folkl\u00f3rny s\u00fabor z Horehronia? Slovensk\u00e1 literat\u00fara. Prin\u00e1\u0161ame preh\u013ead kv\u00edr pr\u00f3zy, po\u00e9zie a komiksu uplynul\u00e9ho roka.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Slovensk\u00e1 kv\u00edr literat\u00fara v roku 2025 priniesla dve v\u00fdrazn\u00e9 prozaick\u00e9 knihy. Autormi oboch diel s\u00fa mlad\u00ed spisovatelia a scen\u00e1risti Kristi\u00e1n Lazar\u010d\u00edk a Jakub Spev\u00e1k. Zatia\u013e \u010do prv\u00fd debutuje p\u00f4vodnou beletristickou tvorbou v podobe zbierky poviedok, Jakub Spev\u00e1k sa po svojej prvej knihe Po Funuse<\/em> (2022) tentokr\u00e1t spolieha na autobiografick\u00fd pr\u00edbeh. No aj ke\u010f knihy maj\u00fa odli\u0161n\u00e9 v\u00fdchodisk\u00e1, obe vo v\u00fdsledku zachyt\u00e1vaj\u00fa kv\u00edr sk\u00fasenos\u0165 v jej osobn\u00fdch, spolo\u010densk\u00fdch i politick\u00fdch rozmeroch.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Groteskou proti bin\u00e1rnemu svetu<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Kristi\u00e1n Lazar\u010d\u00edk vo svojej debutovej pr\u00f3ze Enfant terrible si kupuje jednosmern\u00fd l\u00edstok <\/em>(2025) prin\u00e1\u0161a radik\u00e1lnu d\u00e1vku bizarnost\u00ed, extravagancie a dobre mieren\u00e9ho humoru. Sp\u00e1jaj\u00fac britkos\u0165 Virginie Despentes s citovou bezprostrednos\u0165ou autofik\u010dn\u00fdch textov, pon\u00faka pr\u00edbehy, v ktor\u00fdch centre stoj\u00ed \u201einakos\u0165\u201c ako tak\u00e1. Ob\u010das trans, ob\u010das gay, ale v zastre\u0161uj\u00facom zmysle ide prvorado o kv\u00edr sk\u00fasenos\u0165 vo svete zviazanom bin\u00e1rnymi predstavami o identite, tele a vz\u0165ahoch. Kristi\u00e1n Lazar\u010d\u00edk neustupuje a vyz\u00fdva bin\u00e1rny svet do boja. Jeho postavy s\u00fa hlu\u010dn\u00e9, arogantn\u00e9, vzpieraj\u00fa sa a odmietaj\u00fa v\u0161etky jednozna\u010dn\u00e9 zaradenia. Menia svoje men\u00e1, rody a niekedy op\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa aj vlastn\u00fd \u201edruh\u201c a pohodlie nach\u00e1dzaj\u00fa napr\u00edklad v prirovnan\u00ed sa k hermafrodick\u00fdm slim\u00e1kom. Poviedky tak namiesto tradi\u010dn\u00fdch emancipa\u010dn\u00fdch pr\u00edbehov tematizuj\u00fa sk\u00f4r z\u00e1pas o sp\u00f4soby vyjadrovania vlastn\u00e9ho pre\u017e\u00edvania, a t\u00fdm aj o pr\u00e1vo n\u00e1js\u0165 si svoje miesto v spolo\u010dnosti \u010di partnersk\u00fdch vz\u0165ahoch.<\/p>\n\n\n\n

Kniha sa preto nevyd\u00e1va cestou klasick\u00fdch kli\u0161\u00e9 kv\u00edr literat\u00fary, ak\u00fdmi s\u00fa pr\u00edbehy o h\u013eadan\u00ed identity a nekone\u010dn\u00e9 boje s predsudkami spolo\u010dnosti. Nejde ani o \u017eiaden fragmentarizovan\u00fd coming of age<\/em> rom\u00e1n. Hlavn\u00e9 postavy s\u00edce mo\u017eno v\u017edy nevedia, k\u00fdm s\u00fa a \u010do predstavuj\u00fa, no o to presnej\u0161ie tu\u0161ia, \u010d\u00edm v nepreh\u013eadnej realite rozhodne by\u0165 nechc\u00fa. Z\u00e1kladnou silou protagonistov \u010di protagonistiek je pr\u00e1ve poznanie svojich potrieb, a to i v pocite vlastnej nedostato\u010dnosti, neur\u010ditosti \u010di bolesti. Neboja sa u\u0165ahova\u0165 si z ostatn\u00fdch ani zo seba, \u010d\u00edm v\u0161etky \u017eivotn\u00e9 trag\u00e9die menia na jednu dlh\u00fa drag show. No a pr\u00e1ve v nap\u00e4t\u00ed medzi ve\u013ekou pomp\u00e9znou performance a neboj\u00e1cnou zranite\u013enos\u0165ou p\u00ed\u0161e Kristi\u00e1n Lazar\u010d\u00edk stredoeur\u00f3psku grotesku pre 21. storo\u010die.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Od folkl\u00f3ru ku kv\u00edr kabaretu<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161ou z prozaick\u00fdch noviniek je autobiograficky laden\u00fd text spisovate\u013ea a dramaturga Jakuba Spev\u00e1ka, zn\u00e1meho v slovenskej kv\u00edr komunite pod kabaretn\u00fdm menom J. Singer. V knihe V\u0161etko, \u010do som ti nestihol poveda\u0165<\/em> (2025) autor rozpr\u00e1va vlastn\u00fd pr\u00edbeh cesty z tradi\u010dn\u00e9ho prostredia folkl\u00f3rneho s\u00faboru z dediny pri Banskej Bystrici do Bratislavy, kde postupne objavuje vogue sc\u00e9nu a kv\u00edr kabaretn\u00fa kult\u00faru. Pribli\u017euje sk\u00fasenos\u0165 vyrastania mlad\u00e9ho kv\u00edr \u010dloveka, jeho h\u013eadanie vlastnej identity a postupn\u00e9 oslobodzovanie sa od spolo\u010densk\u00fdch o\u010dak\u00e1van\u00ed, na konci ktor\u00e9ho stoj\u00ed radik\u00e1lne sebaprijatie. To m\u00e1 pritom nielen osobn\u00fd, ale aj jasne politick\u00fd rozmer; je radik\u00e1lnym gestom autentickosti a z\u00e1rove\u0148 vyjadruje z\u00e1kladn\u00fd \u013eudsk\u00fd n\u00e1rok na d\u00f4stojn\u00fd a plnohodnotn\u00fd \u017eivot.<\/p>\n\n\n\n

\u00dastredn\u00fdm mot\u00edvom knihy je vz\u0165ah k otcovi, vyrovn\u00e1vanie sa s jeho smr\u0165ou, ale tie\u017e pokus vies\u0165 s n\u00edm dial\u00f3g aj po jeho odchode. Tematicky sa tak Jakub Spev\u00e1k zara\u010fuje k v\u00fdraznej l\u00ednii s\u00fa\u010dasnej kv\u00edr autofik\u010dnej pr\u00f3zy, reprezentovanej autormi ako \u00c9douard Louis \u010di v \u010deskom prostred\u00ed Marek Tor\u010d\u00edk. Podobne ako oni tematizuje dospievanie, soci\u00e1lny p\u00f4vod, rodinn\u00e9 vz\u0165ahy a h\u013eadanie vlastnej identity. Na rozdiel od predstavite\u013eov autofikcie sa v\u0161ak Spev\u00e1k neopiera o fikcionaliz\u00e1ciu vlastnej sk\u00fasenosti. Kniha je \u0161tylizovan\u00e1 ako s\u00e9ria hlasov\u00fdch spr\u00e1v adresovan\u00fdch otcovi, v ktor\u00fdch sa autor sp\u00e4tne pok\u00fa\u0161a pomenova\u0165 a vysvetli\u0165 nielen svoje pocity a \u017eivotn\u00e9 rozhodnutia, ale \u010dasto aj \u0161ir\u0161\u00ed spolo\u010densk\u00fd a politick\u00fd kontext vlastn\u00e9ho dospievania.<\/p>\n\n\n\n

Ak teda Lazar\u010d\u00edkova kniha pripom\u00edna hlu\u010dn\u00fa drag show pln\u00fa ir\u00f3nie a vzdoru, Spev\u00e1kov text predstavuje jej osobnej\u0161\u00ed protip\u00f3l. Performativita s\u00edce nemizne, no namiesto groteskn\u00e9ho gesta a hry s identitami sa Spev\u00e1k obracia k vlastn\u00e9mu \u017eivotn\u00e9mu pr\u00edbehu a usiluje sa adres\u00e1tovi \u010do najjasnej\u0161ie vysvetli\u0165 seba sam\u00e9ho, svoje rozhodnutia i sk\u00fasenos\u0165 dospievania ako kv\u00edr \u010dloveka na Slovensku.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

L\u00e1sko m\u00e1, tam, kde st\u00fapa\u0161, rieky pramenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Poetick\u00fa produkciu slovenskej kv\u00edr literat\u00fary v uplynulom roku obohatil Richard L. Kram\u00e1r, a to hne\u010f dvoma knihami: Sukces sais\u00f3ny atto I. <\/em>a Sukces sais\u00f3ny atto II<\/em>. (2025). Ako autor v rozhlasovej rel\u00e1cii Nede\u013en\u00e1 chv\u00ed\u013eka po\u00e9zie_FM<\/em> prezradil, ide o slangov\u00fa, \u010diasto\u010dne po\u010de\u0161ten\u00fa, \u010diasto\u010dne polatin\u010den\u00fa skomoleninu, v \u201epreklade\u201c \u00daspech sez\u00f3ny I. dejstvo <\/em>a II.<\/em> dejstvo<\/em>. U\u017e v n\u00e1zve sa tak \u010drtaj\u00fa dve v\u00fdrazn\u00e9 charakterov\u00e9 rysy tejto dvojknihy: kreat\u00edvny pr\u00edstup k jazyku a r\u00e1mcovanie divadeln\u00fdm, konkr\u00e9tne opern\u00fdm prostred\u00edm. To sa prejavuje ako v kompoz\u00edcii (rozdelenie kn\u00edh na dejstv\u00e1), tak aj vo vyu\u017e\u00edvan\u00ed divadelnej lexiky \u010di re\u00e1li\u00ed (to\u010d\u0148a, javisko, port\u00e1l, n\u00e1zvy opier a men\u00e1 ich autorov at\u010f.). Opera sa v\u0161ak st\u00e1va aj textov\u00fdm postupom, napr\u00edklad niektor\u00e9 pas\u00e1\u017ee akoby sa a\u017e rochnili v barokovo ve\u013ek\u00fdch, expres\u00edvnych, teatr\u00e1lnych gest\u00e1ch. Inde s\u00fa ver\u0161e tak\u00e9 hust\u00e9, viacvrstvov\u00e9 a v\u00fdznamovo nabit\u00e9, akoby simulovali komplexnos\u0165 tohto \u017e\u00e1nru. Miestami sa v b\u00e1s\u0148ach \u010drt\u00e1 dej, inokedy sa pristav\u00edme pri lyrickom, neraz aj \u013e\u00fabostnom v\u00fdleve (\u00e1rii) subjektu. <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Ve\u013ek\u00fd podiel na v\u00fdznamovej zhustenosti m\u00e1 pr\u00e1ve kreat\u00edvna pr\u00e1ca s jazykom. Richard L. Kram\u00e1r strieda sloven\u010dinu, \u010de\u0161tinu, angli\u010dtinu, sem-tam po\u013e\u0161tinu, nem\u010dinu \u010di talian\u010dinu, do toho prid\u00e1va slang a mno\u017estvo intertextu\u00e1lnych odkazov (ktor\u00e9 s poctivos\u0165ou akademika cituje v z\u00e1veroch kn\u00edh). Z \u201eGesamtkunstwerku\u201c sa tak st\u00e1va \u201eGesamtcunstwerk\u201c (atto I.<\/em>, s. 10) a ved\u013ea seba sa ocit\u00e1 renesan\u010dn\u00e1 skladba a Helena Vondr\u00e1\u010dkov\u00e1: \u201e\u0159ekl l\u00e1ska m\u00e1 j\u00e1 st\u016f\u0148u \/ et farirariron (etc.) \/ a ja som mu uverila \/ ty ty pyty (etc.)\u201c (atto II<\/em>., s. 18). Kram\u00e1r tak predstavuje zmes popkult\u00fary, vysok\u00e9ho umenia (zvl\u00e1\u0161\u0165 hudobn\u00e9ho), akademizmu a bytostn\u00fdch t\u00fa\u017eob (nielen) kv\u00edr \u010dloveka. Tak\u00e9to \u201eremixovanie\u201c cit\u00e1tov m\u00f4\u017ee nielen pobavi\u0165, ale aj prekvapi\u0165 \u2013 pr\u00e1ve nov\u00fdmi v\u00fdznamami, ktor\u00e9 sa tvoria us\u00favz\u0165a\u017enen\u00edm doposia\u013e vzdialen\u00fdch vec\u00ed. Takisto m\u00f4\u017ee pripomen\u00fa\u0165 b\u00e1snick\u00fa zbierku Hrajte je\u0161t\u011b d\u00e1l <\/em>(2025) <\/em>in\u00e9ho \u010desk\u00e9ho kv\u00edr autorstva Ond\u0159eja Macla (ale je nutn\u00e9 poveda\u0165, \u017ee Kram\u00e1r t\u00fato poetiku rozv\u00edja u\u017e dlh\u0161\u00ed \u010das). Remixovanie, us\u00favz\u0165a\u017e\u0148ovanie sa d\u00e1 z\u00e1rove\u0148 \u010d\u00edta\u0165 ako situ\u00e1cia kv\u00edr \u010dloveka \u2013 paraleln\u00e9 ocitanie sa v r\u00f4znych kontextoch, do ktor\u00fdch je neraz nedobrovo\u013ene postaven\u00fd. Z\u00e1rove\u0148 je to sp\u00f4sob, ako si modelova\u0165 svoju vlastn\u00fa, dobrovo\u013ene alebo nedobrovo\u013ene hrani\u010dn\u00fa identitu. Autor, v texte rozkro\u010den\u00fd medzi viacer\u00fdmi jazykmi, rodmi, parodickou groteskou a hlbokou introspekciou, podobne ako \u201esamohl\u00e1sky rozkro\u010den\u00e9 medzi kopcami\u201c (atto II<\/em>., s. 14) otv\u00e1ra ot\u00e1zky telesnosti, transrodovosti, maskulinity \u010di hendikepu. <\/p>\n\n\n\n

V spomenutej rozhlasovej rel\u00e1cii autor podotkol, \u017ee sa c\u00edti viac s\u00fa\u010das\u0165ou \u010deskej liter\u00e1rnej sc\u00e9ny, av\u0161ak z tej slovenskej nijako demon\u0161trat\u00edvne nevyst\u00fapil. Rovnako ho do nej nechce nijako demon\u0161trat\u00edvne situova\u0165 ani tento \u010dl\u00e1nok. Napriek tomu sa ocit\u00e1 v na\u0161om v\u00fdbere slovenskej kv\u00edr literat\u00fary uplynul\u00e9ho roka a to si zrejme zasl\u00fa\u017ei uvedenie niektor\u00fdch d\u00f4vodov: autor sloven\u010dinu ako liter\u00e1rny jazyk (v istej miere) na\u010falej vyu\u017e\u00edva, svoje texty prezentuje na slovensk\u00fdch umeleck\u00fdch podujatiach a, v neposlednom rade, ver\u00edme, \u017ee kritika by skr\u00e1tka nemusela ignorova\u0165 autora, ktor\u00e9ho zbierka \u00dachopov\u00fd in\u0161tinkt <\/em>(2022) bola s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou prv\u00fdm kni\u017en\u00fdm liter\u00e1rnym stv\u00e1rnen\u00edm transrodovej sk\u00fasenosti v slovenskej literat\u00fare. V situ\u00e1cii s vo\u013en\u00fdm pohybom os\u00f4b v r\u00e1mci Eur\u00f3pskej \u00fanie a \u0161peci\u00e1lne v kontexte kv\u00edr os\u00f4b, pri ktor\u00fdch sa s mobilitou tak akosi r\u00e1ta, by sme mo\u017eno o na\u0161ich autoroch mohli za\u010da\u0165 uva\u017eova\u0165 viac (stredo)eur\u00f3psky.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

O \u010dom teda sn\u00edvaj\u00fa kv\u00edr \u013eudia?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Odpove\u010fou by mohla by\u0165 tretia poetick\u00e1 zbierka tohto kni\u017en\u00e9ho v\u00fdberu, antol\u00f3gia Zde je m\u00edsto k vyklep\u00e1n\u00ed sn\u016f<\/em> s podtitulom Almanach o rozepsan\u00fdch touh\u00e1ch<\/em>. Vydalo ju, tak ako aj Kram\u00e1rove publik\u00e1cie, \u010desk\u00e9 DIY vydavate\u013estvo Adolescent \u2013 aj to n\u00fati uva\u017eova\u0165 nad (kv\u00edr) literat\u00farou viac v medzin\u00e1rodn\u00fdch s\u00favislostiach. Za editorskou selekciou stoja Ale\u0161 Kauer, Kino Peklo, Ter\u00e9zia Klasov\u00e1 a Jan Sp\u011bva\u010dek. Texty \u010desk\u00e9ho a slovensk\u00e9ho (nie nevyhnutne kv\u00edr) autorstva sa do antol\u00f3gie dostali na z\u00e1klade open callu, ktor\u00e9ho t\u00e9my mali prim\u00e1rne optimistick\u00fd n\u00e1boj: l\u00e1ska, sny, predstavy o \u017eivote bud\u00facnosti… Ako sa v\u0161ak p\u00ed\u0161e v \u00favode knihy, nakoniec sa nedalo nereflektova\u0165 v\u0161adepr\u00edtomn\u00fa realitu, predov\u0161etk\u00fdm politick\u00fd v\u00fdvoj v USA. Tak v zbierke n\u00e1jdeme b\u00e1se\u0148 Adama Borzi\u010da o tom, ako v USA mizn\u00fa trans \u013eudia, b\u00e1se\u0148 Oly Glu\u0161t\u00edkovej zas uzatv\u00e1ra explicitne polo\u017een\u00e1 ot\u00e1zka \u201e\u010do sa naozaj deje \/ s touto krajinou\u201c (s. 40). Niektor\u00e9 texty sa k zam\u00fd\u0161\u013ean\u00e9mu optimistick\u00e9mu duchu pribli\u017euj\u00fa viac, napr\u00edklad tie, ktor\u00e9 tematizuj\u00fa l\u00e1sku \u010di vz\u0165ahy, av\u0161ak aj z nich miestami prer\u00e1\u017ea ak nie skepsa, tak aspo\u0148 ak\u00e1si rozpa\u010ditos\u0165: \u201ea j\u00e1 p\u0159em\u00fd\u0161l\u00edm kdy naposledy jsem c\u00edtila l\u00e1sku\u201c (s. 43). Samotn\u00fd n\u00e1zov antol\u00f3gie p\u00f4sob\u00ed ako priestor pre formul\u00e1ciu svojich v\u00edzi\u00ed a o\u010dak\u00e1van\u00ed, no sprev\u00e1dza ho slovo vyklepat<\/em>, ktor\u00e9 okrem mo\u017enosti p\u00edsomne sprostredkova\u0165 svoje pre\u017e\u00edvanie pripom\u00edna aj (pomerne agres\u00edvne znej\u00faci) zvuk kl\u00e1ves p\u00edsacieho stroja. Knihu taktie\u017e zdobia viacer\u00e9 ilustr\u00e1cie zobrazuj\u00face prach\u00e1\u010d \u2013 pr\u00faten\u00fd n\u00e1stroj na pr\u00e1\u0161enie kobercov (po \u010desky klepa\u010d), ktor\u00fd z podstaty svojho \u00fa\u010delu nevzbudzuje o ni\u010d mierumilovnej\u0161ie dojmy. Prach z koberca dostane, ale za ak\u00fa cenu? Z\u00e1verom sa tak n\u00faka mierne modifikovan\u00e1 ot\u00e1zka z podn\u00e1zvu: Ako teda sn\u00edvaj\u00fa kv\u00edr \u013eudia?<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Odkaz s\u00fadruhom: nie je panel ako panel<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Len rok po vydan\u00ed prv\u00e9ho p\u00f4vodn\u00e9ho slovensk\u00e9ho kv\u00edr komiksu Ve\u013ek\u00e1 vzdialenos\u0165<\/em> (2024) od autorskej dvojice Marek Hudec a Eduard Klena vych\u00e1dzaj\u00fa v zdru\u017een\u00ed NOMANTINELS prv\u00e9 tri diely komiksovej s\u00e9rie Socializmus s teplou tv\u00e1rou<\/em>. Ten vznikol na z\u00e1klade rovnomennej, ned\u00e1vno (bohu\u017eia\u013e) derni\u00e9rovanej inscen\u00e1cie spom\u00ednan\u00e9ho zdru\u017eenia v r\u00e9\u017eii Mari\u00e1na Amslera. Autorom textovej predlohy k inscen\u00e1cii aj komiksovej podoby je Andrej Kuruc, ktor\u00e9ho text vych\u00e1dza z rozhovorov s pam\u00e4tn\u00edkmi a odzrkad\u013euje \u017eivot kv\u00edr \u013eud\u00ed v 80. rokoch 20. storo\u010dia. Komiks tak (na rozdiel od efem\u00e9rnosti m\u00e9dia, ak\u00fdm je divadlo) zaznamen\u00e1va spracovanie t\u00e9m ako (ne)prijatie identity a h\u013eadanie priestoru na jej manifestovanie v situ\u00e1cii, ke\u010f priamo \u0161t\u00e1tna moc situuje svojich ob\u010danov a ob\u010dianky do predp\u00edsan\u00fdch rodov\u00fdch a spolo\u010densk\u00fdch rol\u00ed. Pridan\u00fa hodnotu predstavuje aj fakt, \u017ee nejde o oby\u010dajn\u00fa fikciu \u2013 pr\u00e1ve rozhovory s pam\u00e4tn\u00edkmi d\u00e1vaj\u00fa textu n\u00e1dych dokument\u00e1rnosti.<\/p>\n\n\n\n

Ilustr\u00e1tor Viliam Slaminka zas adekv\u00e1tne k t\u00e9me zvolil farebnos\u0165 komiksu, ke\u010f\u017ee, ako sa p\u00ed\u0161e na ob\u00e1lke, \u201eodel […] pr\u00edbehy do socialistickej \u0161ede, z ktorej ob\u010das vykukne ru\u017eov\u00e1.\u201c Nie je to v\u0161ak len pr\u00e1ca s farebnos\u0165ou, ktor\u00e1 vizu\u00e1lne odzrkad\u013euje t\u00e9mu. Komiks je s\u00edce vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov klasicky delen\u00fd na jednotliv\u00e9 panely, no neraz sa objavia aj strany, na ktor\u00fdch je ich usporiadanie o \u010dosi vo\u013enej\u0161ie, pr\u00edpadne panely takmer absentuj\u00fa. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch, hlavne v prvom diele, je pomerne ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 pr\u00edbehu delegovan\u00e1 na fant\u00e1ziu \u010d\u00edtaj\u00facich, ke\u010f\u017ee sa realizuje v medzipanelovej medzere (gutter<\/em>). <\/p>\n\n\n\n

V kone\u010dnom d\u00f4sledku ostane na \u010ditate\u013estve, ako si tento layout vylo\u017e\u00ed. M\u00f4\u017ee ho obvini\u0165 z trochu chaotick\u00e9ho usporiadania komplikuj\u00faceho \u010d\u00edtanie, alebo sa nadchn\u00fa\u0165 odmietan\u00edm normat\u00edvnej linearity a miernou fragment\u00e1rnos\u0165ou, ktor\u00e1 koniec koncov koreluje s t\u00e9mou pam\u00e4ti. A o \u010dom tento komiks je, ak nie o budovan\u00ed kolekt\u00edvnej kv\u00edr pam\u00e4ti? <\/p>\n\n\n\n

Amulet na z\u00e1ver <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Sigmund Freud vo svojej knihe Vtip a jeho vz\u0165ah k nevedomiu <\/em>(1902) uv\u00e1dza kr\u00e1tku glosu, na ktorej demon\u0161truje svoje tvrdenia. Tie v\u0161ak pre n\u00e1\u0161 text nie s\u00fa moment\u00e1lne tak\u00e9 podstatn\u00e9 ako t\u00e9za samotn\u00e9ho vtipu. Kniha (v na\u0161om pr\u00edpade \u010dl\u00e1nok) je v \u0148om prirovnan\u00e1 k novorodeniatku, ktor\u00e9 je n\u00e1chyln\u00e9 na detsk\u00e9 choroby \u2013 recenzie, pred ktor\u00fdmi ju chr\u00e1nia amulety predslov a venovanie. Ke\u010f\u017ee autorka aj autor \u010dl\u00e1nku poch\u00e1dzaj\u00fa z akademick\u00e9ho prostredia, v ktorom (na\u0161\u0165astie!) bez recenzn\u00e9ho konania neurob\u00edte ani krok, rozhodli sa jeden amulet ulo\u017ei\u0165 do z\u00e1veru textu; \u00e1no, je dos\u0165 mo\u017en\u00e9, \u017ee na Slovensku v roku 2025 vy\u0161li aj in\u00e9 kv\u00edr knihy. Aj ke\u010f si to nemysl\u00edme, vyl\u00fa\u010di\u0165 to nevieme. A ak ste predsa len \u010d\u00edtali kv\u00edr knihu, ktor\u00e1 v na\u0161om v\u00fdbere absentuje, sme vlastne radi. Znamen\u00e1 to, \u017ee sa produkcia slovenskej kv\u00edr literat\u00fary nato\u013eko zv\u00fd\u0161ila, \u017ee niektor\u00e9 tituly unikli aj, h\u00e1dame, pozorn\u00fdm o\u010diam dvoch mlad\u00fdch liter\u00e1rnych kritikov, ktor\u00ed si po nociach nad zdie\u013ean\u00fdm dokumentom l\u00e1mali hlavy s ot\u00e1zkou, \u010do to vlastne e\u0161te minul\u00fd rok vy\u0161lo. <\/p>\n\n\n\n

*\u0160imon \u010ci\u017em\u00e1r a T\u00edmea Zvol\u00e1nekov\u00e1 p\u00f4sobia v \u00dastave slovenskej literat\u00fary SAV v. v. i.<\/em><\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Autorstvo: \u0160imon \u010ci\u017em\u00e1r \u2013 T\u00edmea Zvol\u00e1nekov\u00e1 \/ FOTO: Martinus Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Leto 2026 \u010co sp\u00e1ja slim\u00e1ky, Helenu Vondr\u00e1\u010dkov\u00fa a folkl\u00f3rny s\u00fabor z Horehronia? Slovensk\u00e1 literat\u00fara. Prin\u00e1\u0161ame preh\u013ead kv\u00edr pr\u00f3zy, po\u00e9zie a komiksu uplynul\u00e9ho roka. Slovensk\u00e1 kv\u00edr literat\u00fara v roku 2025 priniesla dve v\u00fdrazn\u00e9 prozaick\u00e9 knihy. Autormi oboch diel s\u00fa mlad\u00ed spisovatelia a …<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":21,"featured_media":5454,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[261,257,10,12],"tags":[716,266,554,518,159],"class_list":["post-5372","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-komentare-a-analyzy","category-literatura","category-kultura","category-tipy","tag-716","tag-from-qys","tag-knihy","tag-literatura","tag-queer-kultura"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5372","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/21"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5372"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5372\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5407,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5372\/revisions\/5407"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5454"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5372"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5372"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5372"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}