{"id":5364,"date":"2026-08-12T20:41:48","date_gmt":"2026-08-12T18:41:48","guid":{"rendered":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/?p=5364"},"modified":"2026-08-20T18:52:08","modified_gmt":"2026-08-20T16:52:08","slug":"rozdiel-nie-je-v-srdci-ci-vo-farbe-pleti-kedy-sa-u-nas-budu-citit-kvir-romstva-bezpecne","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/rozdiel-nie-je-v-srdci-ci-vo-farbe-pleti-kedy-sa-u-nas-budu-citit-kvir-romstva-bezpecne\/","title":{"rendered":"Rozdiel nie je v srdci \u010di vo farbe pleti.Kedy sa u n\u00e1s bud\u00fa c\u00edti\u0165 kv\u00edr R\u00f3mstva bezpe\u010dne?"},"content":{"rendered":"\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>Autorka: Sl\u00e1vka Holubjakov\u00e1 \/ Ilustr\u00e1cia: Daniel Kon\u010dek<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><em>Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Leto 2026<\/em><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><em>\u201eRozdiel nie je v srdci \u010di vo farbe pleti, ale t\u00e1 cesta \u010di prostredie, tie s\u00fa in\u00e9. Kv\u00edr R\u00f3mstvo \u010del\u00ed rasizmu, ale aj homof\u00f3bii \u010di transf\u00f3bii s\u00fa\u010dasne. Akoby nebol priestor, kde sa c\u00edti\u0165 prijate\u013ene, ani u R\u00f3mov, ani u majority, ani v kv\u00edr komunite a ani v tej r\u00f3mskej.\u201c Ako sa u n\u00e1s \u017eije kv\u00edr R\u00f3mstvam? Text vych\u00e1dza z rozhovorov a v\u00fdskumov zameran\u00fdch na ich pre\u017e\u00edvanie.<\/em><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V kv\u00edr men\u0161ine \u010del\u00edme \u00fatlaku, v s\u00fa\u010dasnosti azda v\u00e4\u010d\u0161iemu ako pred p\u00e1r rokmi. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak m\u00e1me mno\u017estvo inform\u00e1ci\u00ed, \u010di u\u017e o sexualite, rodovom spektre, bezpe\u010dnosti, a n\u00e1jdeme aj pomerne ve\u013ea miest validuj\u00facich na\u0161u existenciu, miesta, kde sa s nami r\u00e1ta. \u010co ak v\u0161ak kv\u00edr osoba patr\u00ed aj do inej men\u0161iny? R\u00e1ta majorita alebo samotn\u00e1 kv\u00edr popul\u00e1cia s \u013eu\u010fmi so zdravotn\u00fdm znev\u00fdhodnen\u00edm, zo soci\u00e1lne slab\u0161ieho prostredia \u010di s \u013eu\u010fmi s in\u00fdm etnick\u00fdm p\u00f4vodom? Vrstvy inakosti vo svete, ktor\u00fd m\u00e1 ustanoven\u00fa ve\u013emi \u00fazku normu, spo\u010d\u00edtame len \u0165a\u017eko. No ani tak sa ned\u00e1 poprie\u0165 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee niektor\u00e9 osoby s\u00fa vystavovan\u00e9 hraniciam tejto normy \u010dastej\u0161ie ako in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">\u201eZa\u017eil som r\u00f4zne nepr\u00edjemn\u00e9 momenty, ke\u010f som bol ohrozen\u00fd hetero \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed po mne pokrikovali, prenasledovali ma alebo sa mi vyhr\u00e1\u017eali. Neust\u00e1le poh\u013eady, napr\u00edklad u\u017e len preto, \u017ee som gej. Nec\u00edtim sa bezpe\u010dne ani na vy\u0161etren\u00ed, kde sa ma raz doktorka p\u00fdtala, \u010di som tepl\u00fd, a robila si srandu, ako by asi reagoval m\u00f4j otec. V podstate ma ohov\u00e1rala a&nbsp;spolu s in\u00fdm pacientom debatovali, ak\u00e1 je moja orient\u00e1cia. Nec\u00edtim sa bezpe\u010dne ani ve\u010der na ceste domov, alebo ke\u010f cestujem, preto\u017ee sa mi mnohokr\u00e1t stalo, \u017ee ma niekto ob\u0165a\u017eoval alebo ma chcel napadn\u00fa\u0165, hoci sa to potom neudialo,\u201c opisuje za\u017e\u00edvanie \u00fatlaku Daniel Kon\u010dek (on\/oni), ktor\u00fd patr\u00ed ku kv\u00edr r\u00f3mskej men\u0161ine.&nbsp;&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Okolo 1,5 mili\u00f3na r\u00f3mskych \u013eud\u00ed sa v Eur\u00f3pe hl\u00e1si k LGBTI+ men\u0161ine, i ke\u010f sa t\u00e1to \u0161tatistika len odhaduje, preto\u017ee v\u00fdskumy v tejto oblasti s\u00fa pomerne m\u00e1lo realizovan\u00e9. V \u0161t\u00fadi\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa dostupn\u00e9, sa dozved\u00e1me, \u017ee kv\u00edr R\u00f3movia a R\u00f3mky ne\u010delia perzek\u00facii len pre svoju etnicitu, ale aj pre svoju orient\u00e1ciu \u010di rodov\u00fa identitu. St\u00e1va sa, \u017ee ich odmietne nielen ich rodina a najbli\u017e\u0161\u00ed, ale \u010delia diskrimin\u00e1cii aj v kv\u00edr prostred\u00ed.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Slovensko eviduje viac ako 405 tis\u00edc obyvate\u013estva hl\u00e1siaceho sa k r\u00f3mskej identite, \u010do tvor\u00ed zhruba 8 percent slovenskej popul\u00e1cie. V \u010cesku je toto \u010d\u00edslo men\u0161ie, r\u00f3mske obyvate\u013estvo tu tvor\u00ed zhruba 250 a\u017e 300 tis\u00edc \u013eud\u00ed, \u010do je 2,5 percenta z celkovej popul\u00e1cie, zapr\u00ed\u010dinen\u00e9 z\u00e1mern\u00fdm vyvra\u017e\u010fovan\u00edm po\u010das druhej svetovej vojny. Napriek pomerne vysok\u00e9mu zast\u00fapeniu v popul\u00e1cii sa, bohu\u017eia\u013e, \u010dasto stretneme s rasistick\u00fdmi a stereotypn\u00fdmi v\u00fdrazmi na adresu r\u00f3mskej komunity vo verejnom priestore. \u013dudia s r\u00f3mskym p\u00f4vodom \u010delia st\u00e1le v\u00e1\u017enej diskrimin\u00e1cii v ka\u017edom smere soci\u00e1lneho \u017eivota. V politick\u00fdch vyjadreniach t\u00e9ma r\u00f3mskych komun\u00edt neut\u00edcha, najm\u00e4 pri \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161om konzervat\u00edvno-pravicovom narat\u00edve. Rasizmus akoby sa st\u00e1val na\u0161\u00edm kult\u00farnym dedi\u010dstvom. Strach z inakosti \u010di odli\u0161nosti od normat\u00edvneho sveta sa dot\u00fdka aj in\u00fdch men\u0161\u00edn, medzi nimi ma\u010farskej, v s\u00fa\u010dasnosti v\u0161ak silnej\u0161ie vo\u010di ukrajinskej a kv\u00edr popul\u00e1cii. Vzh\u013eadom na rozmanitos\u0165 obyvate\u013estva je jasn\u00e9, \u017ee v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch sa musia tieto men\u0161iny prekr\u00fdva\u0165. Vtedy hovor\u00edme o intersekcionalite.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V tomto odvetv\u00ed n\u00e1m pon\u00faka mno\u017estvo pr\u00edkladov \u010dl\u00e1nok Lucie Fremlovej na t\u00e9mu LGBTI+ r\u00f3mskych os\u00f4b a kv\u00edr intersekcional\u00edt. Spom\u00edna tam z\u00e1\u017eitky ilustruj\u00face odmietnutie vstupu do kv\u00edr baru r\u00f3mskej osobe na z\u00e1klade jej etnickej pr\u00edslu\u0161nosti \u010di neskr\u00fdvan\u00e9 n\u00e1silie pri prechode cez cestu, ke\u010f kv\u00edr r\u00f3msky p\u00e1r naschv\u00e1l takmer zrazilo auto. Nie je to o sexualite \u013eud\u00ed, ale o ich etnicite. Respondentky v\u0161ak vravia aj o nepr\u00edjemn\u00fdch koment\u00e1roch svojich LGBTI+ kamo\u0161ov a kamo\u0161iek, ktor\u00e9 o\u010dak\u00e1vali, \u017ee by sa za svoju etnicitu mali hanbi\u0165. Rasizmus a predsudky tvoria s\u00fa\u010das\u0165 myslenia v\u00e4\u010d\u0161iny bieleho obyvate\u013estva, preto\u017ee vyrast\u00e1me v prostred\u00ed, kde je vysoko normalizovan\u00e1 nezn\u00e1\u0161anlivos\u0165 a posme\u0161ky. Zbavi\u0165 sa tohto nastavenia je \u0165a\u017ek\u00e9, ak aj k patr\u00edme k nejakej z men\u0161\u00edn, ka\u017ed\u00fd z\u00e1\u017eitok a pre\u017e\u00edvanie je toti\u017e \u0161pecifick\u00e9 a pozna\u010den\u00e9 in\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">So \u0161peci\u00e1lne s\u0165a\u017eenou situ\u00e1ciou sa m\u00f4\u017eu stretn\u00fa\u0165 kv\u00edr r\u00f3mske \u017eeny. V \u010dl\u00e1nku jedna z respondentiek opisuje nerovnos\u0165 medzi kv\u00edr R\u00f3mami a kv\u00edr R\u00f3mkami pr\u00e1ve v slobode na z\u00e1klade rodu. \u017deny maj\u00fa \u010dasto v r\u00f3mskych komunit\u00e1ch vopred ur\u010den\u00e9 miesto a \u00falohu, staraj\u00fa sa o dom\u00e1cnos\u0165, deti a je pre nich \u0165a\u017e\u0161ie od\u00eds\u0165 alebo prejavova\u0165 svoju sexualitu mimo spolo\u010denstva \u013eud\u00ed, s ktor\u00fdmi \u017eij\u00fa. Ich vidite\u013enos\u0165 je zn\u00ed\u017een\u00e1 kv\u00f4li tlaku spolo\u010dnosti na ich rolu \u017eeny, s\u00fa akoby skryt\u00e9, a t\u00fdm aj boj za ich pr\u00e1va b\u00fdva pomerne komplikovanej\u0161\u00ed. \u201eVonku by si vlachynka (ola\u0161sk\u00e1 R\u00f3mka) nedovolila ma\u0165 vz\u0165ah so \u017eenou, preto\u017ee by ju mu\u017e zbil, ostrihal a zak\u00e1zal by jej \u00faplne v\u0161etko, mo\u017eno by ju aj predal, len preto, \u017ee sa dozvie, \u017ee je tu (vo v\u00e4zen\u00ed) v lesbickom vz\u0165ahu,\u201c hovor\u00ed jedna z respondentiek pre v\u00fdskum sexuality v \u017eensk\u00fdch v\u00e4zniciach v podcaste Psychologick\u00fd podcast, ktor\u00fd tvor\u00ed Eva V\u00e1\u0161ov\u00e1. Treba doda\u0165, \u017ee je to jej osobn\u00fd predpoklad, ktor\u00fd v\u0161ak nie je u v\u0161etk\u00fdch ola\u0161sk\u00fdch R\u00f3mov a R\u00f3miek pravidlom.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" width=\"725\" height=\"1024\" src=\"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-content\/uploads\/sites\/2\/2026\/08\/19-2-725x1024.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-5388\" srcset=\"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-content\/uploads\/sites\/2\/2026\/08\/19-2-725x1024.jpg 725w, https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-content\/uploads\/sites\/2\/2026\/08\/19-2-495x700.jpg 495w, https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-content\/uploads\/sites\/2\/2026\/08\/19-2-1087x1536.jpg 1087w, https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-content\/uploads\/sites\/2\/2026\/08\/19-2-1449x2048.jpg 1449w, https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-content\/uploads\/sites\/2\/2026\/08\/19-2-scaled.jpg 1812w\" sizes=\"auto, (max-width: 725px) 100vw, 725px\" \/><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Naj\u0165a\u017e\u0161ie, ako hovor\u00ed respondentstvo, v\u0161ak b\u00fdva to, \u017ee pokia\u013e chc\u00fa opusti\u0165 svoju rodinu a najbli\u017e\u0161\u00edch, zostan\u00fa samy, bez prostriedkov, z\u00e1zemia a bezpe\u010dia. \u201eNemaj\u00fa peniaze, oble\u010denie, inform\u00e1cie, niekedy ani pas. R\u00f3mska komunita je vo ve\u013emi zlej situ\u00e1cii, ale LGBTI+ R\u00f3mstvo je v sra\u010dk\u00e1ch. By\u0165 LGBTI+ R\u00f3mstvom v\u00e1s rob\u00ed zranite\u013en\u00fdmi vo v\u0161etkom,\u201c hovor\u00ed respondentka Ana v \u010dl\u00e1nku. Majorita ich st\u00e1le diskriminuje pre ich etnicitu, a tak sa dost\u00e1vaj\u00fa do situ\u00e1cie, z ktorej je ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e9 unikn\u00fa\u0165.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Na Slovensku je situ\u00e1cia kv\u00edr r\u00f3mskeho obyvate\u013estva \u0161pecifick\u00e1 t\u00fdm, \u017ee v oboch spom\u00ednan\u00fdch men\u0161in\u00e1ch doch\u00e1dza k silnej perzek\u00facii zo strany majority. V pr\u00edpade intersekcionality t\u00fdchto men\u0161\u00edn sa osoby dost\u00e1vaj\u00fa pod siln\u00fd tlak verejnosti a neraz s\u00fa vystaven\u00e9 \u0161ikane. \u201eMoje detstvo bolo chaotick\u00e9, v \u0161kole som za\u017e\u00edval \u0161ikanu kv\u00f4li svojej orient\u00e1cii a etnick\u00e9mu p\u00f4vodu. Spolu\u017eiaci aj u\u010ditelia si v\u017edy v\u0161imli, \u017ee m\u00e1m femin\u00ednne vy\u017earovanie a som in\u00fd. \u013dudia boli bu\u010f rezervovan\u00ed, alebo sa mi posmievali,\u201c hovor\u00ed Daniel, ktor\u00fd \u017eije na strednom Slovensku.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">\u0160. \u0160. zas opisuje svoje detstvo, po\u010das ktor\u00e9ho sa \u010dasto stret\u00e1val s nepochopen\u00edm od ostatn\u00fdch: \u201eOkolie sa na \u010dloveka v\u017edy bude pozera\u0165 cez prsty, ke\u010f nejak\u00fdm sp\u00f4sobom vy\u010dnieva z davu \u2013 a je jedno, ak\u00fdm sp\u00f4sobom. Ja som z malej dedinky, kde ka\u017ed\u00fd ka\u017ed\u00e9ho pozn\u00e1, \u013eudia si nazeraj\u00fa do z\u00e1hrad a v\u017edy maj\u00fa potrebu rozpr\u00e1va\u0165 sa o druh\u00fdch. Stretol som sa aj s hl\u00fapymi koment\u00e1rmi na to, \u010do m\u00e1m oble\u010den\u00e9 (\u010dasto je to cel\u00fd oblek, ko\u0161e\u013ea a kravata), v\u017edy nejak\u00fd hl\u00fapy vtip, ale nikdy som si to nepripustil k telu od \u013eud\u00ed, na ktor\u00fdch mi nez\u00e1le\u017e\u00ed. Ur\u010dite som nijako nepotl\u00e1\u010dal svoju inakos\u0165, a t\u00fdm mysl\u00edm najm\u00e4 svoj z\u00e1ujem o umenie a v\u0161etko, \u010do je s n\u00edm spojen\u00e9. Jasn\u00e9, \u017ee moji r\u00f3mski kamar\u00e1ti to nech\u00e1pali, ale asi som to ani nepotreboval.\u201c&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V r\u00f3mskych rodin\u00e1ch \u010di bl\u00edzkych priate\u013estv\u00e1ch m\u00f4\u017ee by\u0165 kv\u00edr tematika tabu, nemus\u00ed sa v\u0161ak nevyhnutne stretn\u00fa\u0165 s odmietan\u00edm. \u201eKe\u010f som sa vyoutoval svojim najbli\u017e\u0161\u00edm kamar\u00e1tom, bolo to celkom vtipn\u00e9, mus\u00edm prizna\u0165. Reagovali spr\u00e1vne, s pochopen\u00edm a humorom, \u010do cel\u00fa situ\u00e1ciu od\u013eah\u010dilo. Uvedomil som si, \u017ee t\u00fdm najbli\u017e\u0161\u00edm je jedno, koho m\u00e1te radi po romantickej \u010di sexu\u00e1lnej str\u00e1nke. V\u017edy im p\u00f4jde predov\u0161etk\u00fdm o va\u0161e dobro,\u201c hovor\u00ed \u0160. \u0160.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V rodine Daniela i\u0161lo o dlh\u0161iu cestu k pochopeniu. Hovor\u00ed v\u0161ak aj, \u017ee v r\u00f3mskej kult\u00fare sa pou\u017e\u00edva v\u00fdraz \u201eDie\u0165a je \u0161\u0165astie\u201c \u201eO \u010dhavoro hin baxt,\u201c ktor\u00fd nazna\u010duje, \u017ee napokon ve\u013ea rod\u00edn dok\u00e1\u017ee prija\u0165 svoje die\u0165a tak\u00e9, ak\u00e9 je. \u201eZa\u010dal som si uvedomova\u0165 seba sam\u00e9ho u\u017e vo ve\u013emi skorom veku, ke\u010f som dov\u0155\u0161il 11 rokov. Vtedy som si to re\u00e1lne priznal a bojoval s vlastn\u00fdm prijat\u00edm tejto prirodzenosti. V rodine som c\u00edtil tlak a bolo jasn\u00e9, \u017ee t\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 nebude \u00faplne prijate\u013en\u00e1. Coming out som potreboval spravi\u0165 viackr\u00e1t, preto\u017ee pre najbli\u017e\u0161\u00edch to bola vec, ktor\u00fa mali za potrebu v sebe potla\u010di\u0165 a vymaza\u0165.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Mal som to \u0161\u0165astie pre\u017e\u00edva\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 chv\u00edle a tlak od spolo\u010dnosti spolu s moj\u00edm bratrancom, s&nbsp;ktor\u00fdm som vyrastal a&nbsp;z\u00e1rove\u0148 bol moj\u00edm najbli\u017e\u0161\u00edm kamar\u00e1tom. V \u0161kole si n\u00e1s v\u017edy doberali a vytv\u00e1rali z n\u00e1s karikat\u00fary a mon\u0161tr\u00e1. \u010co sa t\u00fdka bli\u017e\u0161\u00edch a\u017e rodinn\u00fdch kruhov, tam to bolo intenz\u00edvne. Rodina dok\u00e1\u017ee ubl\u00ed\u017ei\u0165 na \u00faplne inom leveli. Vn\u00edmal som predsudky, v\u0161\u00edmal som si, ako t\u00e1to t\u00e9ma nie je \u00faplne ch\u00e1pan\u00e1 ako nie\u010do norm\u00e1lne, ale naopak ako nie\u010do, za \u010do sa treba hanbi\u0165 a skr\u00fdva\u0165.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ku koncu strednej \u0161koly som spravil posledn\u00fd a fin\u00e1lny coming out. Tentokr\u00e1t bol \u00faspe\u0161n\u00fd, preto\u017ee obsahoval empatick\u00e9 pochopenie, ale aj sebavedomie od\u00eds\u0165, ak by sa nie\u010do pokazilo. Nebola to prech\u00e1dzka ru\u017eovou z\u00e1hradou, no vy\u0161iel z toho kraj\u0161\u00ed a hlb\u0161\u00ed vz\u0165ah s mojou rodinou.\u201c<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Daniel v odpovediach spom\u00edna, \u017ee medzi kv\u00edr ner\u00f3mskymi \u013eu\u010fmi a kv\u00edr R\u00f3mstvom s\u00fa cite\u013en\u00e9 odli\u0161nosti. \u201eRozdiel nie je v srdci \u010di vo farbe pleti, preto\u017ee r\u00f3mstvo je fluidn\u00e9 a \u0165a\u017eko definovate\u013en\u00e9. Ale t\u00e1 cesta \u010di prostredie je in\u00e9, kv\u00edr R\u00f3movia \u010delia rasizmu, ale aj homof\u00f3bii \u010di transf\u00f3bii s\u00fa\u010dasne. Akoby nemali priestor, kde sa vedia c\u00edti\u0165 prijato, ani u R\u00f3mov, ani u majority, ani v kv\u00edr komunite a ani v tej r\u00f3mskej. By\u0165 kv\u00edr tomu dod\u00e1va len \u010fal\u0161iu vrstvu, pre\u010do sa c\u00edti\u0165 vyl\u00fa\u010dene a nenorm\u00e1lne. \u00c1no, kv\u00edr \u013eudia poci\u0165uj\u00fa inakos\u0165, ale r\u00f3mska identita je navy\u0161e aj nevidite\u013en\u00e1 alebo zobrazen\u00e1 len ako stra\u0161iak. Predsa len s\u00fa tie vrstvy kv\u00edr r\u00f3mskej identity zakr\u00fdvan\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Situ\u00e1cia sa m\u00f4\u017ee zda\u0165 z\u00fafal\u00e1. C\u00edti\u0165 bezpe\u010dnej\u0161ie sa m\u00f4\u017eu, len ak za\u010dn\u00fa by\u0165 \u013eudia empatickej\u0161\u00ed, ak by bolo viac priestorov, kde je inakos\u0165 podporovan\u00e1, a hlavne, keby \u013eudia videli, \u017ee s\u00fa prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou spolo\u010dnosti a nikam neodch\u00e1dzaj\u00fa. \u201eAsi sa za\u010dnem c\u00edti\u0165 bezpe\u010dnej\u0161ie, ke\u010f uvid\u00edm, \u017ee sa \u013eudia sna\u017eia n\u00e1s pochopi\u0165, viac sa informuj\u00fa, keby sa v politike vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere zauj\u00edmali o pr\u00e1va men\u0161\u00edn a&nbsp;podporovali o&nbsp;nich v\u00fdu\u010dbu. Je to dlh\u00e1 a zlo\u017eit\u00e1 cesta, ale potrebn\u00e1. Sme tu a v\u017edy tu budeme. Tak si prajem, aby sme neboli ignorovan\u00ed,\u201c vrav\u00ed Daniel. Pre \u0160. \u0160. bezpe\u010dn\u00fd priestor zase predstavuje zmenu nastavenia spolo\u010dnosti. \u201eTreba sa presta\u0165 pozera\u0165 na \u013eud\u00ed cez prsty a za\u010da\u0165 sa p\u00fdta\u0165, vzdel\u00e1va\u0165 a sna\u017ei\u0165 sa pochopi\u0165, \u010do je pre majoritu in\u00e9. Tie\u017e sa mus\u00ed zmeni\u0165 aj postavenie kv\u00edr r\u00f3mskych \u013eud\u00ed v zmysle vn\u00edmania sam\u00fdch seba. Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s m\u00e1 pochybnosti, ale mali by sme by\u0165 viac hrd\u00ed na svoju odli\u0161nos\u0165 a by\u0165 ochotn\u00ed vzdel\u00e1va\u0165 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed chc\u00fa po\u010d\u00fava\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 by sa vytrvalo venovali tematike kv\u00edr r\u00f3mskeho obyvate\u013estva, nie je v na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch ve\u013ea. M\u00e1me s\u00edce \u00darad splnomocnenca vl\u00e1dy SR pre r\u00f3mske komunity, no o kv\u00edr R\u00f3mstve tam nen\u00e1jdeme \u017eiadne inform\u00e1cie. Pozoruhodn\u00fa pr\u00e1cu v tomto odvetv\u00ed na eur\u00f3pskej \u00farovni rob\u00ed v \u010cesku organiz\u00e1cia Ara Art, ktor\u00e1 sa nevenuje len podpore \u013eud\u00ed, ale aj v\u00fdskumu, v\u010faka ktor\u00e9mu m\u00f4\u017ee pribl\u00ed\u017ei\u0165 problematiku aj majoritn\u00e9mu obyvate\u013estvu. Na Slovensku sa s t\u00e9mou kv\u00edr R\u00f3mstva stret\u00e1vame v komunitnom a poradenskom centre PRIZMA so s\u00eddlom v Ko\u0161iciach. V roku 2021 dokonca vydali informa\u010dn\u00fd let\u00e1k v r\u00f3mskom jazyku o LGBTI+ \u013eu\u010foch z r\u00f3mskej komunity. V \u010dl\u00e1nku o tom, ako podpori\u0165 LGBTI+ R\u00f3mov a&nbsp;R\u00f3mky, Richard Langdon p\u00ed\u0161e: \u201eM\u00f4\u017eeme pom\u00f4c\u0165 otv\u00e1ra\u0165 ot\u00e1zky a probl\u00e9my kv\u00edr R\u00f3mok a R\u00f3mov t\u00fdm, \u017ee ich v prvom rade budeme po\u010d\u00fava\u0165, dod\u00e1va\u0165 im silu a vytv\u00e1ra\u0165 prostredie, v ktorom sa bud\u00fa c\u00edti\u0165 bezpodmiene\u010dne prij\u00edman\u00e9 a prij\u00edman\u00ed.\u201c&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Autorka: Sl\u00e1vka Holubjakov\u00e1 \/ Ilustr\u00e1cia: Daniel Kon\u010dek Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Leto 2026 \u201eRozdiel nie je v srdci \u010di vo farbe pleti, ale t\u00e1 cesta \u010di prostredie, tie s\u00fa in\u00e9. Kv\u00edr R\u00f3mstvo \u010del\u00ed rasizmu, ale aj homof\u00f3bii \u010di transf\u00f3bii s\u00fa\u010dasne. Akoby nebol priestor, kde sa c\u00edti\u0165 prijate\u013ene, ani u R\u00f3mov, ani u <a href=\"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/rozdiel-nie-je-v-srdci-ci-vo-farbe-pleti-kedy-sa-u-nas-budu-citit-kvir-romstva-bezpecne\/\" class=\"more-link\">&#8230;<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":21,"featured_media":5387,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[261,6,13],"tags":[266,707,185],"class_list":["post-5364","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-komentare-a-analyzy","category-pribehy-lgbti-ludi","category-viditelnost","tag-from-qys","tag-romstvo","tag-rozhovor"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5364","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/21"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5364"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5364\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5442,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5364\/revisions\/5442"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5387"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5364"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5364"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5364"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}