{"id":5112,"date":"2026-04-18T12:52:28","date_gmt":"2026-04-18T10:52:28","guid":{"rendered":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/?p=5112"},"modified":"2026-04-18T12:52:56","modified_gmt":"2026-04-18T10:52:56","slug":"bratislavska-bublina-skresluje-realitu-no-umoznuje-zit-zivot-bez-hranic","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/bratislavska-bublina-skresluje-realitu-no-umoznuje-zit-zivot-bez-hranic\/","title":{"rendered":"Bratislavsk\u00e1 bublina skres\u013euje realitu, no umo\u017e\u0148uje \u017ei\u0165 \u017eivot bez hran\u00edc"},"content":{"rendered":"\n

Autor: Niko \u010c\u00e1rsky \/ Ilustr\u00e1cia: Lukas Lee <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Zima 2025.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Som bratislavsk\u00fd chlapec. Narodil som sa tu, vyrastal som tu a \u017eijem tu. A asi tu najpravdepodobnej\u0161ie aj umriem. Moja rodina z maminej strany tu \u017eije u\u017e viac ako sto rokov. Nazval by som sa teda aj Pre\u0161por\u00e1kom. Je to predsa len BIG APPLE na slovensk\u00e9 pomery. \u017dije sa tu liber\u00e1lnej\u0161ie, viete tu \u201eslobodnej\u0161ie\u201c d\u00fdcha\u0165, ke\u010f ste in\u00ed, neklebet\u00ed sa tu a viete by\u0165 inkognito pri tom, ke\u010f ste sami sebou. Mamina strana rodiny, vr\u00e1tane nej, odjak\u017eiva zast\u00e1vala tak\u00e9to n\u00e1zory. V\u017edy sa debatovalo. O v\u0161etkom. Zast\u00e1vala sa pravda, slu\u0161nos\u0165 a porozumenie. <\/p>\n\n\n\n

Mohli by ste poveda\u0165, \u017ee tu m\u00f4\u017ee pr\u00edbeh skon\u010di\u0165 a skon\u0161tatova\u0165: \u201eChlapec sa narodil pod \u0161\u0165astnou hviezdou. O \u010dom n\u00e1m tu ide rozpr\u00e1va\u0165? O tom, \u017ee sa nahneval, ke\u010f dostal na narodeniny \u010dierny telef\u00f3n, ale on chcel biely?\u201c \u00c1no, keby sme to zobrali takto, m\u00e1te pravdu. M\u00e1m najv\u00e4\u010d\u0161ie \u0161\u0165astie na t\u00fato stranu rodiny. Av\u0161ak do hry prich\u00e1dza aj druh\u00e1 strana. T\u00e1 otcova. (V\u017edy t\u00edto otcovia!) <\/p>\n\n\n\n

Otec poch\u00e1dza z Martina. Je asi tak\u00fdm Martin\u010danom, ako sa ja pova\u017eujem za Pre\u0161por\u00e1ka. Je ve\u013ek\u00fdm lok\u00e1lpatriotom. Teraz nech sa nikto neuraz\u00ed, ale \u013eud\u00ed z Martina rozde\u013eujem na dve skupiny. T\u00fdch, ktor\u00ed s\u00fa na svoj p\u00f4vod hrd\u00ed, a t\u00fdch, ktor\u00ed z Martina odi\u0161li a s\u00fa hrd\u00ed na tento krok. A pr\u00e1vom. T\u00ed prv\u00ed s\u00fa pre m\u0148a pochybn\u00ed \u013eudia, pred ktor\u00fdmi sa str\u00e1nim, a s t\u00fdmi druh\u00fdmi sa p\u00fa\u0161\u0165am do siahodlh\u00fdch deb\u00e1t o tom, ako m\u00f4\u017ee tak\u00e9 mesto existova\u0165. Je to ve\u013emi subjekt\u00edvne, ale Martin a m\u00f4j otec je pre m\u0148a synonymum. Jedno bez druh\u00e9ho by pod\u013ea m\u0148a nedok\u00e1zalo fungova\u0165. <\/p>\n\n\n\n

\u201eTati, pozri, to je b\u00e1b\u00e4tko,\u201c hovor\u00edm otcovi, dr\u017eiac kus ve\u013ekej snehovej kopy v n\u00e1ru\u010d\u00ed.  <\/p>\n\n\n\n

\u201e\u010co si baba?\u201c <\/p>\n\n\n\n

 \u201eNie som,\u201c odpoved\u00e1m mu.  <\/p>\n\n\n\n

\u201eTak to pusti, bu\u010f chlap a pom\u00f4\u017e mi stava\u0165 to iglu.\u201c <\/p>\n\n\n\n

M\u00f4j otec proste odmietal moju jemnos\u0165, opatrnos\u0165, krehkos\u0165 a emo\u010dn\u00fa rozmanitos\u0165. Pri akomko\u013evek prejave tohto m\u00f4jho spr\u00e1vania som dostal poc\u00edti\u0165, \u017ee takto sa nem\u00e1m spr\u00e1va\u0165. Chcel zo m\u0148a \u201echlapa\u201c. Tak ho to nau\u010dil Martin. Ani to mesto nechce vidie\u0165 va\u0161e slab\u00e9 str\u00e1nky. Chce z v\u00e1s bezemo\u010dn\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed trpia jeho pravidl\u00e1. Mus\u00edte sa mu podriadi\u0165. M\u00e1m pocit, \u017ee mnoho \u013eud\u00ed v Martine sa podvolilo tomuto syst\u00e9mu a v bezpe\u010d\u00ed nepohodlia sa s t\u00fdm zmierilo. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak aj oni tak\u00fdmto sp\u00f4sobom iba \u010falej pokra\u010duj\u00fa a podporuj\u00fa tento za\u010darovan\u00fd kruh toxicity. <\/p>\n\n\n\n

Mama mi raz povedala, \u017ee predt\u00fdm, ako som sa narodil, rozm\u00fd\u0161\u013eala, \u017ee sa pres\u0165ahuje do Martina. \u017dili by sme tam ako rodina. Pri pomyslen\u00ed na to mi v\u017edy prejde mr\u00e1z po chrbte. Neviem, \u010do by so mnou bolo, keby som \u017eil tam a nie v Bratislave. Mo\u017eno by som doteraz nebol vyoutovan\u00fd a skr\u00fdval sa, ako to len ide. Od mali\u010dka som tam ner\u00e1d chodil. Martin vo mne vyvol\u00e1val pr\u00e1zdnotu, neistotu a \u00fazkos\u0165. Z bezpe\u010dia Bratislavy do nepreb\u00e1dan\u00fdch v\u00f4d Martina. Mal som tam m\u00e1lo kamar\u00e1tov, \u017eiadny soci\u00e1lny kontakt a jedin\u00fd, kto tam bol, bola moja rodina, s ktorou som sa nudil. <\/p>\n\n\n\n

Po rozvode mojich rodi\u010dov som tam raz za \u010das musel zav\u00edta\u0165. Ako \u201epovinnos\u0165\u201c by\u0165 dobr\u00fdm syn\u00e1\u010dikom a by\u0165 s moj\u00edm otcom. Nikdy to nebolo z radosti, v\u017edy to bola \u010diarka do to do listu<\/em>. Sna\u017eil som sa n\u00e1js\u0165 si v meste nejak\u00fd bezpe\u010dn\u00fd bod \u010di miesto. Nepodarilo sa. V\u017edy pred odcestovan\u00edm som sa v Bratislave hlboko nad\u00fdchol, cel\u00fd \u010das v Martine dr\u017eal dych a vracaj\u00fac sa do Bratislavy som u\u017e lapal po dychu vo\u013enosti. Hral som tam rolu. Nie m\u0148a. Niekoho in\u00e9ho. Alterega, ktor\u00e9 som nazval Peter. Peter je moja \u201ebezpe\u010dn\u00e1\u201c klietka, do ktorej sa zatvor\u00edm, ke\u010f je na okol\u00ed nejak\u00e9 nebezpe\u010denstvo. Chr\u00e1ni ma pred ur\u00e1\u017ekami, nad\u00e1vkami a oso\u010dovan\u00edm. Moja mlad\u0161ia sestra to spravila inak. Urobila hrub\u00fa \u010diaru a cvak. Odstrihla otca aj s Martinom. <\/p>\n\n\n\n

Av\u0161ak ani v mojej snovej Bratislave som nebol v\u017edy v bezpe\u010d\u00ed. Mal som tu svoj \u201eMartin\u201c a svojho Petra v \u0161upl\u00edku. Cel\u00e1 moja rodina chod\u00ed do lodenice. Je to kanoistick\u00fd klub. Pre\u017eil som v nej cel\u00e9 detstvo. Mal som tam kopu detsk\u00fdch kamar\u00e1tov. Bolo mi tam \u00fa\u017easne. Splavy, hranie sa na dunajsk\u00fdch pl\u00e1\u017each s pieskom, ve\u013ek\u00e1 \u017eiv\u00e1 komunita prep\u00e1jaj\u00faca gener\u00e1cie. To v\u0161etko znie skvelo. A\u017e do momentu, ke\u010f som za\u010dal chodi\u0165 na tr\u00e9ningy, kam chodili aj deti nie lodeni\u010dn\u00fdch rod\u00edn. Nebol som najsilnej\u0161\u00ed v kolekt\u00edve. <\/p>\n\n\n\n

Nem\u00e1m r\u00e1d s\u00fa\u0165a\u017eenie v \u0161porte a v\u0161etko rob\u00edm sk\u00f4r pre rados\u0165. Tu bolo v\u0161etko na v\u00fdkon. Za\u010dali si postupne zo m\u0148a u\u0165ahova\u0165. Dostal som prez\u00fdvku \u0160uky a cel\u00e9 to vyvrcholilo t\u00fdm, ke\u010f som ostal v \u0161atni s dvoma chlapcami s\u00e1m. Chytili ma za krk a opreli o stenu: \u201eNiko, bude\u0161 lep\u0161ie tr\u00e9nova\u0165? Bude\u0161 sa viac sna\u017ei\u0165?\u201c Pustili ma a\u017e po tom, ako som chr\u010diac povedal \u00e1no. Nen\u00e1videl som chodi\u0165 na tr\u00e9ningy. Postupne som sa im za\u010dal vyh\u00fdba\u0165, a\u017e som na nich prestal chodi\u0165 \u00faplne. Znechutilo mi to \u0161portovanie ako celok a trvalo mi dlh\u00fdch desa\u0165 rokov, k\u00fdm som znovu objavil kanoistiku ako z\u00e1bavu. Teraz zav\u00edtam do lodenice iba raz za \u010das. Napriek tomu, \u017ee to bola ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 m\u00f4jho \u017eivota. U\u017e ma s \u0148ou skoro ni\u010d nesp\u00e1ja.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f som o sebe zistil, \u017ee som gej, mojim kamar\u00e1tom a spolu\u017eiakom som to vlastne ani nemusel hovori\u0165. Proste im to bolo jasn\u00e9. So sebaobjavovan\u00edm mojej identity mi ve\u013emi pomohol m\u00f4j spolu\u017eiak zo strednej, ktor\u00fd je prv\u00fdm gejom, ktor\u00e9ho som poznal. Ke\u010f za\u010dala korona, dlho som rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di to poviem aj mojej mame. B\u00e1l som sa. Napriek v\u0161etk\u00e9mu som sa ob\u00e1val odmietnutia. No najviac som mal strach poveda\u0165 si to a prizna\u0165 si to pred sam\u00fdm sebou. <\/p>\n\n\n\n

Po teroristickom \u00fatoku na Z\u00e1mockej som za\u010dal poci\u0165ova\u0165 strach u\u017e aj v Bratislave. Dovtedy som to tu pova\u017eoval za moju ob\u00fdva\u010dku. C\u00edtil som sa aj na ktorejko\u013evek ulici ako u seba doma. Tr\u00e1pilo ma, \u017ee nem\u00f4\u017eem pozdie\u013ea\u0165 moje obavy aj s mojou mamou. Tej to bolo v\u0161etko jasn\u00e9, ale \u010dakala na to, k\u00fdm s t\u00fdm pr\u00eddem ja. A to aj pri\u0161lo. Pred dvoma rokmi v n\u00e1hodn\u00fd decembrov\u00fd de\u0148. Nepri\u0161lo odmietnutie, v\u00fd\u010ditky, iba porozumenie a l\u00e1ska, ktor\u00e1 sa tak u n\u00e1s v rodine ct\u00ed. Od toho momentu som si za\u010dal pripada\u0165 neporazite\u013en\u00fd. Povedal som si to pred sam\u00fdm sebou. Bratislava sa zas a op\u00e4\u0165 za\u010dala st\u00e1va\u0165 mojou ob\u00fdva\u010dkou. Bez strachu a so zdvihnutou hlavou. <\/p>\n\n\n\n

Po vyoutovan\u00ed sa akoby z\u00e1zrakom za\u010dali objavova\u0165 n\u00e1padn\u00edci. Pri\u0161li zrady a p\u00e1dy, sklamania. A\u017e nakoniec \u010d\u00edrou n\u00e1hodou som stretol Mateja. Pr\u00edbeh ako z filmu, ale o tom tu teraz nerozpr\u00e1vame. Ma\u0165ko je z Vr\u00e1bel, tak\u017ee malome\u0161tiacky \u017eivot pozn\u00e1 odpredu odzadu. Bratislava sa pre n\u00e1s tak stala bezpe\u010dn\u00fdm miestom na zemi, kde m\u00f4\u017eeme by\u0165, k\u00fdm chceme. Vytvorili sme si tu svoju bublinu, v ktorej sa nepretvarujeme. Nemus\u00edm pou\u017e\u00edva\u0165 ani svojho Petra. <\/p>\n\n\n\n

So spoznan\u00edm Mateja pri\u0161la aj my\u0161lienka, \u017ee budem moj\u00edm autentick\u00fdm ja pred v\u0161etk\u00fdmi a v\u0161ade. A ke\u010f sa to niekomu nep\u00e1\u010di, jeho probl\u00e9m. Babka z maminej strany je pre m\u0148a ako druh\u00e1 mama. Ke\u010f musela chodi\u0165 moja mama do pr\u00e1ce a ja som e\u0161te nechodil do \u0161k\u00f4lky, starala sa o m\u0148a aj s \u2013 dnes u\u017e neboh\u00fdm \u2013 dedkom. Nevol\u00e1m ju babka, ale Da\u010fa. Ob\u00e1val som sa, ak\u00e1 bude jej reakcia. Absol\u00fatne som sa nemusel. <\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f som jej povedal, \u017ee m\u00e1m frajera, od dojatia sa rozplakala, \u017ee som si na\u0161iel niekoho, kto ma rob\u00ed \u0161\u0165astn\u00fdm. Da\u010fa a dedo boli pre m\u0148a defin\u00edcia dokonal\u00e9ho vz\u0165ahu. V dobrom aj v zlom. Ke\u010f som babke opisoval Mateja, tak poznamenala: \u201eNiko, na\u0161iel si si svojho Milanka.\u201c (Milanko bol m\u00f4j dedo.)<\/p>\n\n\n\n

Oh\u013eadom tejto t\u00e9my pri\u0161iel na rad aj Martin. Babka sa ma to n\u00e1hodne sp\u00fdtala v de\u0148 bratislavsk\u00e9ho pride-u. Ako som zistil, stalkuje ma na soci\u00e1lnych sie\u0165ach. Jej reakcia bola typick\u00e1 pre Martin: \u201eT\u00e1 orient\u00e1cia je okej, len pros\u00edm \u0165a, nevyt\u0155\u010daj z davu a neprejavuj sa ve\u013emi.\u201c Odpovedal som jej na to: \u201eBabka a o \u010dom je \u017eivot? Aby sme sa pretvarovali?\u201c Na to mi u\u017e neodpovedala. <\/p>\n\n\n\n

Pred mesiacom mi n\u00e1hodne zavolal jej syn, dvoj\u010da m\u00f4jho otca, \u017ee je v Bratislave a \u010di sa nestretneme. Nevideli sme sa minim\u00e1lne dva roky. S\u00fahlasil som. Pri\u0161la aj ot\u00e1zka, \u010di m\u00e1m frajerku. Zostalo ticho a n\u00e1sledne pridal lomku: frajera? Bez zav\u00e1hania som povedal, \u017ee \u00e1no. Op\u00e4\u0165 nastalo ticho, ale prehlu\u0161il som ho t\u00fdm, \u017ee som za\u010dal rozpr\u00e1va\u0165 o Matejovi. U\u017e nereagoval nijako. Asi to akceptoval. <\/p>\n\n\n\n

A aj keby nie, nez\u00e1le\u017e\u00ed mi na tom. Je to m\u00f4j \u017eivot. \u010ci o tomto v\u0161etkom vie m\u00f4j vlastn\u00fd otec? Neviem. Nie sme v kontakte skoro \u0161tyri roky. Stal sa pre m\u0148a rovnako vzdialen\u00fdm a nezauj\u00edmav\u00fdm ako s\u00e1m Martin. Takisto ako k tomu mestu, ani k nemu u\u017e ni\u010d nec\u00edtim. Stali sa oba iba synonymom toho, \u010do v \u017eivote nechcem. \u010c\u00edm sa nechcem sta\u0165 a ak\u00e9 hodnoty nechcem zast\u00e1va\u0165. Dal som zbohom Martinu a povedal som: Zdrav\u00edm, Bratislava!<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Autor: Niko \u010c\u00e1rsky \/ Ilustr\u00e1cia: Lukas Lee Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Zima 2025. Som bratislavsk\u00fd chlapec. Narodil som sa tu, vyrastal som tu a \u017eijem tu. A asi tu najpravdepodobnej\u0161ie aj umriem. Moja rodina z maminej strany tu \u017eije u\u017e viac ako sto rokov. Nazval by som sa teda aj Pre\u0161por\u00e1kom. Je to predsa len …<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":21,"featured_media":5141,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[261,257,6],"tags":[678,266,674,677,138,408],"class_list":["post-5112","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-komentare-a-analyzy","category-literatura","category-pribehy-lgbti-ludi","tag-bratislava","tag-from-qys","tag-kvir-bedeker","tag-martin","tag-pribeh","tag-slovensko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5112","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/21"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5112"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5112\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5113,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5112\/revisions\/5113"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5141"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5112"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5112"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5112"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}