{"id":5110,"date":"2026-04-18T11:58:29","date_gmt":"2026-04-18T09:58:29","guid":{"rendered":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/?p=5110"},"modified":"2026-04-18T12:01:48","modified_gmt":"2026-04-18T10:01:48","slug":"all-about-us-nulte-roky-a-ticha-queer-revolucia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/all-about-us-nulte-roky-a-ticha-queer-revolucia\/","title":{"rendered":"All about us, nult\u00e9 roky a tich\u00e1 queer revol\u00facia"},"content":{"rendered":"\n

Autor: Adam Engler \/ Ilustr\u00e1cia: Roque Glass <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Zima 2025.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f dnes niekto povie \u201enult\u00e9 roky\u201c, v\u00e4\u010d\u0161ina si predstav\u00ed prv\u00e9 smartf\u00f3ny, farebn\u00e9 tri\u010dk\u00e1 Fishbone, dr\u00f4tov\u00e9 sl\u00fachadl\u00e1 od MP3 prehr\u00e1va\u010da, alebo stiahnut\u00e9 albumy na drah\u00fdch nap\u00e1len\u00fdch c\u00e9de\u010dk\u00e1ch. Pre m\u0148a s\u00fa to v\u0161ak roky hluku aj ml\u010dania. Roky, v ktor\u00fdch sa moje vn\u00fatro l\u00e1malo na ostr\u00fdch hran\u00e1ch malomesta, intern\u00e1tneho re\u017eimu, skryt\u00fdch t\u00fa\u017eob, \u00fazkost\u00ed a hudby, ktor\u00e1 ma dr\u017eala pri \u017eivote. <\/p>\n\n\n\n

A niekde v pozad\u00ed toho v\u0161etk\u00e9ho znela pesni\u010dka, ktor\u00e1 sa mi nav\u017edy sp\u00e1ja s prelomov\u00fdm obdob\u00edm: \u201eThey say, they don\u2019t trust \/ You, me, we, us\u2026\u201c Tatu boli pre m\u0148a u\u017e v roku 2002 viac ne\u017e popov\u00e1 senz\u00e1cia. Boli soundtrackom prv\u00e9ho pochopenia, \u017ee so mnou je nie\u010do inak a \u017ee to nie je chyba, ale volanie po pravde, ktor\u00fa si raz budem musie\u0165 obh\u00e1ji\u0165 aj pred sebou a svetom. Nesk\u00f4r sa ten paradox e\u0161te preh\u013abil. Hudba, ktor\u00e1 bola kedysi moj\u00edm queer \u00fanikom, poch\u00e1dzala z krajiny, ktor\u00e1 o dvadsa\u0165 rokov nesk\u00f4r rozp\u00fatala vojnu a teror. A\u00a0bezosty\u0161ne vymazala queer \u013eud\u00ed z\u00a0ak\u00e9hoko\u013evek priestoru. To, \u010do bolo symbolom m\u00f4jho queer preb\u00fadzania, je dnes v tieni ruskej agresie na Ukrajine absurdne dvojzna\u010dn\u00e9. Aj to je v\u0161ak s\u00fa\u010das\u0165 dospievania: pochopi\u0165, \u017ee symboly nie s\u00fa \u010dist\u00e9, \u017ee aj veci, ktor\u00e9 n\u00e1s formovali, m\u00f4\u017eu v\u00a0sebe nies\u0165 protiklady.<\/p>\n\n\n\n

Brezno bolo cel\u00fd m\u00f4j vesm\u00edr. Mesto, kde sa v\u0161etko dialo pomaly, a\u017e k\u00fdm sa to nezastavilo \u00faplne. Mesto sez\u00f3nnych depresi\u00ed, n\u00e1dychov aj \u00fatekov. Mal som tam priate\u013eov z r\u00f4znych ostrovov spolo\u010dnosti \u2013 metalistov, introvertov, extrovertov, t\u00fdch, ktor\u00ed sa vedeli zasmia\u0165, aj t\u00fdch, ktor\u00ed rozumeli tichu. Aj ja som mal svoje \u201eostrovy\u201c: cintor\u00edn, okolie Hrona, Bomburu. Miesta, kde sa dalo pre\u017ei\u0165 bez toho, aby \u010dlovek musel neust\u00e1le br\u00e1ni\u0165 svoj sp\u00f4sob existencie. Ke\u010f som sa v deviatej triede vyoutoval pred deviatou A, nebol to heroick\u00fd \u010din, ale sk\u00f4r osobn\u00e9 zemetrasenie. Nie dramatick\u00e9, nie filmov\u00e9 \u2013 sk\u00f4r tak\u00e9 tich\u00e9, \u010do presunie n\u00e1bytok v dome, ktor\u00fd u\u017e aj tak prask\u00e1. Spolu\u017eiaci ma prijali, no s v\u00fdhradami. S t\u00fdm star\u00fdm pravidlom: \u201eK\u00fdm to nevidno, je to v poriadku.\u201c A hoci sa veci menia, tento princ\u00edp pre\u017e\u00edva v mnoh\u00fdch regi\u00f3noch dodnes. \u017di\u0165 v ostrakizovanom prostred\u00ed nie je o tom, \u017ee ti niekto vynad\u00e1. Je to ka\u017edodenn\u00fd tr\u00e9ning nevidite\u013enosti. Neust\u00e1le nastaven\u00fd tich\u00fd re\u017eim. V takom prostred\u00ed queer \u010dlovek pre\u017e\u00edva \u2013 rozhodne ne\u017eije.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f ma prijali na stredn\u00fa umeleck\u00fa \u0161kolu v Ru\u017eomberku na fotografiu, bol to m\u00f4j prv\u00fd \u00fatek \u2013 nielen od rodiny, ale aj od syst\u00e9mu. Intern\u00e1t ma v\u0161ak priv\u00edtal tvrd\u0161ie, ne\u017e som \u010dakal: chlap\u010densk\u00e9 poschodie, minimum vych\u00e1dzok, maxim\u00e1lna kontrola. Nevyoutovan\u00ed chalani, ktor\u00ed si agresiou dokazovali vlastn\u00fa krehkos\u0165. Skrinky, ktor\u00e9 sa kontrolovali aj trikr\u00e1t do t\u00fd\u017ed\u0148a. U\u010dite\u013eky, ktor\u00e9 sa tv\u00e1rili, \u017ee v\u0161etko sleduj\u00fa \u201epre na\u0161e dobro\u201c, hoci to bolo \u010dist\u00e9 disciplinovanie. Podujatia ako Jesenn\u00e1 kr\u00e1sa boli len \u010dere\u0161ni\u010dkou \u2013 n\u00e1zov poetick\u00fd, realita umel\u00e1. Jese\u0148 sa u\u017e d\u00e1vno skon\u010dila a kr\u00e1sy tam ve\u013ea nebolo.<\/p>\n\n\n\n

Napriek tomu mala \u0161kola boh\u00e9msku du\u0161u \u2013 aj ke\u010f \u010dasto len v estetike. Farebn\u00e9 ateli\u00e9ry, v\u00f4\u0148a farieb, rann\u00e9 cigarety pred nultou hodinou o 7:10, nekone\u010dn\u00e9 pr\u00edbehy pri radi\u00e1tore v chodbe. Prv\u00e9 situationships<\/em> na Pokeci. Prv\u00e9 opit\u00e9 noci. Prv\u00e9 pochopenie, \u017ee niekde tam vonku existuj\u00fa \u013eudia ako ja \u2013 len o tom zatia\u013e neviem. Ru\u017eomberok mal v sebe zvl\u00e1\u0161tny kontrast: metalov\u00fa subkult\u00faru zrejme ako reakciu na katol\u00edcku univerzitu; Korzo \u2013 podnik, kde sa stret\u00e1vali v\u0161etci, ktor\u00ed nechceli patri\u0165 nikomu, ale potrebovali patri\u0165 niekam; a intern\u00e1t, kde sme museli by\u0165 o \u00f4smej na izbe a pozera\u0165 sa na plag\u00e1ty koncertov, na ktor\u00e9 by n\u00e1s aj tak nepustili, respekt\u00edve na ktor\u00e9 ani neboli peniaze. Ka\u017ed\u00fd piatok som i\u0161iel domov cez \u010certovicu \u2013 ako by som prech\u00e1dzal port\u00e1lom sp\u00e4\u0165 do sveta, ktor\u00fd sa zastavil niekde v biednom roku 1998.<\/p>\n\n\n\n

Brezno malo aj jednu bizarn\u00fa v\u00fdhodu \u2013 psytrance sc\u00e9nu. Farebn\u00e9 plachty, UV dekor\u00e1cie, \u013eudia, ktor\u00ed p\u00f4sobili slobodne\u2026 a predsa boli v\u00e4\u010d\u0161inou homof\u00f3bni, pln\u00ed predsudkov a nevidite\u013en\u00fdch pravidiel. \u201eNevyru\u0161uj v\u00e4\u010d\u0161inu\u201c tam platilo rovnako ako vo v\u0161etk\u00fdch priestoroch, kde sa \u010dlovek narodil v tele, ktor\u00e9 bolo pod\u013ea spolo\u010densk\u00fdch o\u010dak\u00e1van\u00ed nespr\u00e1vne. Napriek tomu ma elektronick\u00e1 hudba zasiahla hlboko. V tme sa identita mohla na p\u00e1r hod\u00edn rozpusti\u0165. V hluku sa dal pre\u017ei\u0165 pocit, \u017ee som niekto \u00faplne in\u00fd \u2013 alebo naopak kone\u010dne s\u00e1m sebou. A potom autobus sp\u00e4\u0165 do Ru\u017eomberka. V nede\u013eu zas metalisti. Dvoma mestami som si vybudoval dve identity \u2013 ani jedna v\u0161ak nebola \u00fapln\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Po maturite ma n\u00e1vrat do Brezna zrazil ako airbag. Finan\u010dn\u00e1 kr\u00edza, nulov\u00e9 mo\u017enosti, minimum sebavedomia. Dva roky v medzipriestore, kde sa ni\u010d neh\u00fdbalo a ja som nevedel, \u010do chcem ani pre\u010do. Napokon som sa vr\u00e1til do Ru\u017eomberka \u2013 tentoraz na pedagogick\u00e9 minimum. A a\u017e tam sa za\u010dalo moje skuto\u010dn\u00e9 znovuzrodenie.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f som objavil Z\u00e1hradu CNK, e\u0161te nebola t\u00fdm, \u010d\u00edm je dnes. Bola to v\u00edzia, bet\u00f3n, dosky, energia, \u013eudia, ktor\u00ed verili v kult\u00faru e\u0161te sk\u00f4r, ne\u017e bola postaven\u00e1. A ja som tam stretol \u010dloveka, s ktor\u00fdm som sa mohol nau\u010di\u0165 d\u00fdcha\u0165. Moje prv\u00e9 skuto\u010dn\u00e9 \u201emy\u201c. Pri \u0148om som sa prv\u00fdkr\u00e1t nemusel b\u00e1\u0165 n\u00e1sledkov. Nemusel som maskova\u0165 hlas, dr\u017eanie tela, sp\u00f4sob existencie. V t\u00fdch priestoroch, ktor\u00e9 e\u0161te len vznikali, som pochopil, \u017ee cel\u00e9 roky predt\u00fdm som \u017eil v toxickom prostred\u00ed a naz\u00fdval to realitou\/domovom. \u017de som \u017eil nie \u017eivot, ale re\u017eim pre\u017eitia. Mal som dvadsa\u0165jeden rokov. A vlastne som sa narodil prv\u00fdkr\u00e1t.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f som za\u010dal d\u00fdcha\u0165 slobodne, pri\u0161la aj potreba nie\u010do meni\u0165. Vedie\u0165, \u017ee niekde v Brezne sed\u00ed \u010fal\u0161\u00ed queer \u010dlovek, ktor\u00fd sa boj\u00ed otvori\u0165 \u00fasta \u2013 to ma hnalo dopredu. V Bystrici vznikali projekty, komunity, nov\u00e9 my\u0161lienky. Nie\u010do ako revol\u00facia vo f\u00e1ze pr\u00edprav \u2013 a pr\u00e1ve vtedy ide v\u0161etko najlep\u0161ie. Priestorov pre queer \u013eud\u00ed bolo smie\u0161ne m\u00e1lo: Azet, Shanghaj Vr\u00fatky, jeden klub v BB, ktor\u00fd skon\u010dil v\u017edy rovnako. Ale aj z t\u00fdch zvy\u0161kov sme si vedeli posklada\u0165 svet, ktor\u00fd n\u00e1s dr\u017eal pri \u017eivote.<\/p>\n\n\n\n

Nult\u00e9 roky neboli jednoduch\u00e9. Neboli romantick\u00e9. Neboli ani hrdinsk\u00e9. Napriek tomu boli z\u00e1kladom v\u0161etk\u00e9ho, \u010do pri\u0161lo nesk\u00f4r. Dl\u017e\u00edm im h\u00fa\u017eevnatos\u0165, hnev, odvahu by\u0165 vidite\u013en\u00fd. A pritom je zvl\u00e1\u0161tne, ako sa symboly menia. Vtedy boli Tatu pre m\u0148a z\u00e1bleskom queer slobody. Dnes s\u00fa pre m\u0148a paradoxom \u2013 falo\u0161nou queer ikonou. Aj to je v\u0161ak s\u00fa\u010das\u0165 dospievania \u2013 pochopi\u0165, \u017ee symboly s\u00fa komplexn\u00e9, protire\u010div\u00e9, \u017ee sloboda nie je samozrejm\u00e1 ani nemenn\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Po pedagogickom minime som na rok odi\u0161iel do Prahy, kde som sa sna\u017eil pochopi\u0165, ak\u00fd je \u017eivot vo v\u00e4\u010d\u0161om meste \u2013 v priestore, kde queer existencia nie je permanentn\u00fdm ohrozen\u00edm, ale povedzme pod men\u0161\u00edm tlakom ako na Slovensku, st\u00e1le v\u0161ak nie \u00faplne prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou spolo\u010dnosti. Po roku som sa v\u0161ak vr\u00e1til sp\u00e4\u0165 na Slovensko a nast\u00fapil na Akad\u00e9miu umen\u00ed v Banskej Bystrici, kde som za\u010dal \u0161tudova\u0165 soch\u00e1rstvo, interm\u00e9di\u00e1 a fotografiu. Zistil som, \u017ee moje sk\u00fasenosti z nult\u00fdch rokov, v\u0161etky tie \u00fateky \u2013 n\u00e1vraty, hluky, ticha, prep\u00ednania ident\u00edt a h\u013eadania bezpe\u010dn\u00fdch miest, sa prirodzene preliali do toho, \u010do dnes rob\u00edm ako v\u00fdtvarn\u00edk. Stali sa palivom anga\u017eovan\u00e9ho umenia, ktor\u00e9 nielen zobrazuje, ale zasahuje, pomen\u00fava a otv\u00e1ra priestor t\u00fdm, ktor\u00ed ho desa\u0165ro\u010dia nemali.<\/p>\n\n\n\n

Dnes spoluorganizujem Pride v Banskej Bystrici v Z\u00e1hrade CNK \u2013 v priestore, kde som kedysi po prv\u00fd raz slobodne d\u00fdchal a ktor\u00fd sa stal domovom pre komunitu, ktor\u00e1 si domov dlho musela vytv\u00e1ra\u0165 sama. V projektoch ako Family Pack<\/strong> som sa venoval znev\u00fdhodnen\u00fdm LGBTIQ+ rodin\u00e1m, ich ka\u017edodennosti, nevidite\u013enosti a neust\u00e1lemu pre\u017e\u00edvaniu medzi legislat\u00edvnym v\u00e1kuom a spolo\u010densk\u00fdmi predsudkami. V najnov\u0161ej s\u00e9rii fotografick\u00fdch obrazov \u2013 From Babylon to OnlyFans<\/strong> \u2013 experimentujem s kyanotypiou a telesnos\u0165ou ako komoditou; s ekonomikou t\u00fa\u017eby v queer komunite, kde sa int\u00edmne st\u00e1va verejn\u00fdm, digit\u00e1lne sa stret\u00e1va s archaick\u00fdm a ka\u017ed\u00e9 telo nesie svoj pr\u00edbeh \u2013 aj hodnotu, ktor\u00fa mu pris\u00fadila spolo\u010dnos\u0165, trauma, algoritmus alebo t\u00fa\u017eba.<\/p>\n\n\n\n

Moja pr\u00e1ca vznikla z citlivosti, ktor\u00fa som si kedysi musel skr\u00fdva\u0165, a z queer sk\u00fasenosti, ktor\u00fa som sa u\u010dil najprv potl\u00e1\u010da\u0165 a a\u017e nesk\u00f4r prij\u00edma\u0165. Ak mali nult\u00e9 roky tich\u00fa queer revol\u00faciu, potom v\u0161etko, \u010do rob\u00edm dnes, je jej pokra\u010dovan\u00edm \u2013 hlasnej\u0161\u00edm, sebavedomej\u0161\u00edm, a najm\u00e4 verejn\u00fdm. A ak sa v nej ob\u010das ozve refr\u00e9n Tatu, nech je to u\u017e nie ako naivn\u00fd \u00fanik, ale ako pripomienka, \u017ee na\u0161e pr\u00edbehy m\u00f4\u017eu r\u00e1s\u0165, meni\u0165 sa a sta\u0165 sa nie\u010d\u00edm, \u010do v najlep\u0161om pr\u00edpade chr\u00e1ni \u010fal\u0161\u00edch.<\/p>\n\n\n\n

Napriek v\u0161etk\u00e9mu, v\u017edy ke\u010f zaznej\u00fa prv\u00e9 t\u00f3ny, nie\u010do sentiment\u00e1lne vo mne sa vr\u00e1ti sp\u00e4\u0165 do tej malej intern\u00e1tnej izby v roku 2005, kde potichu v sl\u00fachadl\u00e1ch diskmenu z nap\u00e1len\u00e9ho c\u00e9de\u010dka znie:
\u201eThey say \/ They don’t trust \/ You, me, we, us \/ So we’ll fall if we must \/ \u2018Cause it’s you, me \/ And it\u2019s all about, it\u2019s all about us.\u201c<\/p>\n\n\n\n

A dnes u\u017e viem, \u017ee to bolo \u2013 a st\u00e1le je \u2013 o n\u00e1s. O v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed odmietli ml\u010da\u0165. O v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed sa nau\u010dili \u017ei\u0165 pravdu bez strachu. O v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed vedia, \u017ee sloboda nie je dar, ale ka\u017edodenn\u00e9 vedom\u00e9 a odv\u00e1\u017ene rozhodnutie.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Autor: Adam Engler \/ Ilustr\u00e1cia: Roque Glass Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Zima 2025. Ke\u010f dnes niekto povie \u201enult\u00e9 roky\u201c, v\u00e4\u010d\u0161ina si predstav\u00ed prv\u00e9 smartf\u00f3ny, farebn\u00e9 tri\u010dk\u00e1 Fishbone, dr\u00f4tov\u00e9 sl\u00fachadl\u00e1 od MP3 prehr\u00e1va\u010da, alebo stiahnut\u00e9 albumy na drah\u00fdch nap\u00e1len\u00fdch c\u00e9de\u010dk\u00e1ch. Pre m\u0148a s\u00fa to v\u0161ak roky hluku aj ml\u010dania. Roky, v ktor\u00fdch sa …<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":21,"featured_media":5139,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[261,257,6],"tags":[676,266,674,138,675,408],"class_list":["post-5110","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-komentare-a-analyzy","category-literatura","category-pribehy-lgbti-ludi","tag-brezno","tag-from-qys","tag-kvir-bedeker","tag-pribeh","tag-ruzomberok","tag-slovensko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5110","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/21"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5110"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5110\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5111,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5110\/revisions\/5111"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5139"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5110"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5110"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5110"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}