{"id":5009,"date":"2026-02-26T08:55:58","date_gmt":"2026-02-26T07:55:58","guid":{"rendered":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/?p=5009"},"modified":"2026-02-26T08:56:49","modified_gmt":"2026-02-26T07:56:49","slug":"queer-maskulinity-slovenska-literatura-pisana-otvorene-queer-muzmi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/queer-maskulinity-slovenska-literatura-pisana-otvorene-queer-muzmi\/","title":{"rendered":"Queer maskulinity. Slovensk\u00e1 literat\u00fara p\u00edsan\u00e1 otvorene queer mu\u017emi"},"content":{"rendered":"\n

Autor: \u0160imon \u010ci\u017em\u00e1r*<\/strong> \/ FOTO:<\/strong> Arch\u00edv NOMANTINELS<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Jese\u0148 2025.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Napriek dlhodob\u00e9mu a kontinu\u00e1lnemu patriarch\u00e1lnemu usporiadaniu mocensk\u00fdch, soci\u00e1lnych, pracovn\u00fdch… (prakticky ak\u00fdchko\u013evek) vz\u0165ahov treba bra\u0165 do \u00favahy, \u017ee aj mu\u017esk\u00e1 rodov\u00e1 identita a zast\u00e1vanie jej rol \u010delili (a st\u00e1le \u010delia) vonkaj\u0161\u00edm tlakom. Dobr\u00fdm pr\u00edkladom s\u00fa mu\u017ei s queer identitou. Mu\u017ei, ktor\u00ed tak \u00faplne nesp\u013a\u0148aj\u00fa \u0161tandardizovan\u00fa predstavu o tom, ako by mu\u017eskos\u0165 mala vyzera\u0165. Austr\u00e1lska sociologi\u010dka Raewyn Connell roz\u0161iruje \u0161tyri z\u00e1kladn\u00e9 typy maskulinity. Dominantn\u00fa normat\u00edvnu formu naz\u00fdva hegemonick\u00e1 maskulinita \u2013 je spojen\u00e1 s atrib\u00fatmi ako moc, vplyv a autorita a v s\u00fa\u010dasnej z\u00e1padnej spolo\u010dnosti aj s heterosexualitou. T\u00e1 sa tak st\u00e1va nadriadenou normou a nenech\u00e1va priestor pre in\u00e9 formy maskulinity. Queer maskulinita sa st\u00e1va subordinovanou, podlieha nielen kult\u00farnej stigmatiz\u00e1cii, ale aj cel\u00e9mu radu ve\u013emi konkr\u00e9tnych prakt\u00edk (napr. \u00fatoky n\u00e1bo\u017eenskej pravice na queer \u013eud\u00ed a podobne). Na Slovensku bol hegemonick\u00fd model maskulinity dlho ovplyvnen\u00fd politikou z \u010dias socializmu. \u0160t\u00e1tom prote\u017eovan\u00fd ide\u00e1l predstavoval mu\u017e zo strednej triedy, ktor\u00e9ho ideol\u00f3gia vykres\u013eovala ako poctiv\u00e9ho robotn\u00edka oddan\u00e9ho syst\u00e9mu. Ide o typ maskulinity, ktor\u00fd vo svojich porevolu\u010dne publikovan\u00fdch, ironicky laden\u00fdch pr\u00f3zach verne zachyt\u00e1vaj\u00fa Peter Pi\u0161\u0165anek a Du\u0161an Taragel; napr\u00edklad v poviedkovej knihe Sekerou a no\u017eom<\/em> (1999), ktorej \u00fastredn\u00fdmi postavami s\u00fa spravidla agres\u00edvni opit\u00ed mu\u017ei z robotn\u00edckej triedy.
           <\/p>\n\n\n\n

Queer dev\u00e4\u0165desiatky?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V prvom rom\u00e1ne Petra Pi\u0161\u0165anka Rivers of Babylon<\/em> (1991) n\u00e1jdeme aj jednu z m\u00e1la explicitn\u00fdch queer reprezent\u00e1ci\u00ed v slovenskej literat\u00fare konca 20. storo\u010dia \u2013 postavu Gunnara Hurenssona, \u0160v\u00e9da, ktor\u00fd nav\u0161tevuje Slovensko ako sexu\u00e1lny turista. Vykreslen\u00fd je prim\u00e1rne cez dva aspekty: bohatstvo Z\u00e1padoeur\u00f3pana (v\u010faka ktor\u00e9mu si m\u00f4\u017ee bezstarostne u\u017e\u00edva\u0165 v chudobnej v\u00fdchodoeur\u00f3pskej krajine) a cez svoju bisexualitu. In\u00fdm zn\u00e1mym pr\u00edpadom queer reprezent\u00e1cie v k\u00e1nonickom diele slovenskej literat\u00fary je postava nadriaden\u00e9ho d\u00f4stojn\u00edka, tajn\u00e9ho agenta v knihe Pavla Vilikovsk\u00e9ho Ve\u010dne je zelen\u00fd<\/em>, publikovanej v roku 1989, nap\u00edsanej v\u0161ak v 70. rokoch. Pr\u00edzna\u010dn\u00e9 je, \u017ee v pr\u00edpade oboch kn\u00edh je queer identita sp\u00e1jan\u00e1 so zahrani\u010dnou postavou. Z\u00e1padn\u00e1 Eur\u00f3pa tu m\u00f4\u017ee figurova\u0165 ako symbol slobody \u2013 aj tej sexu\u00e1lnej (jej dekadentne zvr\u00e1ten\u00fa podobu nevyn\u00edmaj\u00fac). Z\u00e1rove\u0148 sa t\u00fdm queer mu\u017ei vytes\u0148uj\u00fa zo slovensk\u00e9ho prostredia, \u010do tla\u010d\u00ed ich miesto na spodok rodovej hierarchie.<\/p>\n\n\n\n

V pr\u00edpade oboch kn\u00edh v\u0161ak ide o queer reprezent\u00e1cie v dielach heterosexu\u00e1lnych cisgenderov\u00fdch mu\u017eov. Pre\u010do ich teda spom\u00ednam, ak je moj\u00edm z\u00e1merom p\u00edsa\u0165 o tvorbe otvorene queer mu\u017eov, ktor\u00ed reflektuj\u00fa queer sk\u00fasenos\u0165 vo svojej tvorbe? Ke\u010f ma pred \u010dasom redakcia QYS<\/em> oslovila s n\u00e1vrhom nap\u00edsa\u0165 text o queer literat\u00fare 90. rokov na Slovensku, za\u010dal som nad touto t\u00e9mou hlb\u0161ie uva\u017eova\u0165 a uvedomil si, \u017ee ni\u010d tak\u00e9 ako queer literat\u00fara 90. rokov v ofici\u00e1lnom k\u00e1none slovenskej literat\u00fary neexistuje \u2013 stret\u00e1vame sa iba s r\u00f4znymi reprezent\u00e1ciami. Vzbudzuje to ot\u00e1zku, nateraz z mojej strany nezodpovedan\u00fa, \u010di tak\u00e1to literat\u00fara naozaj neexistovala, alebo sa len dostala do v\u00fdraznej perif\u00e9rie, mimo ofici\u00e1lnej l\u00ednie \u010di z\u00e1ujem kritikov a historikov. Faktom v\u0161ak ost\u00e1va, \u017ee slovensk\u00e9 liter\u00e1rne prostredie vygenerovalo otvorene queer autorov \u010di autorky nesk\u00f4r nielen v porovnan\u00ed so svetovou literat\u00farou, ale aj v porovnan\u00ed s in\u00fdmi druhmi umenia na Slovensku.<\/p>\n\n\n\n

V druhej polovici 90. rokov sa za\u010dali objavova\u0165 prv\u00e9 gej filmov\u00e9 festivaly, premi\u00e9ry mali aj filmy, na ktor\u00fdch sa autorsky podie\u013eal Vladim\u00edr Ad\u00e1sek: Stopercentne \u010dist\u00e1 l\u00e1ska <\/em>(1996) a Hana a jej bratia<\/em> (2000). Na prelome mil\u00e9nia za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 aj re\u017eis\u00e9r R\u00f3bert \u0160veda. V obdobnom \u010dase sa s nar\u00fa\u0161an\u00edm jednozna\u010dne definovan\u00fdch rodov\u00fdch rol mohlo div\u00e1ctvo stretn\u00fa\u0165 v divadl\u00e1ch Stoka a DISK. Po roku 1991 za\u010dala na Slovensku p\u00f4sobi\u0165 aj vizu\u00e1lna umelky\u0148a Anna Dau\u010d\u00edkov\u00e1. Literat\u00fara, ktor\u00e1 v tomto obdob\u00ed nedisponuje \u017eiadnym v\u0161eobecne prij\u00edman\u00fdm queer autorstvom, tak potvrdzuje svoj charakter najkonzervat\u00edvnej\u0161ieho umenia.<\/p>\n\n\n\n

Queer mu\u017ei p\u00ed\u0161u knihy<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Zlom v literat\u00fare queer mu\u017eov prich\u00e1dza a\u017e v roku 2010, debutom Dereka Rebra Okamih pred dopadom<\/em>. Aj tu v\u0161ak mo\u017eno bada\u0165, \u017ee hl\u00e1senie sa ku queer identite je v textoch \u0165a\u017eko \u010ditate\u013en\u00e9, akoby ich zaha\u013eovala nejak\u00e1 clona, zakr\u00fdvanie sam\u00e9ho seba. B\u00e1sne Dereka Rebra s\u00fa nato\u013eko dekon\u0161truovan\u00e9 a fragment\u00e1rne, a\u017e sa st\u00e1vaj\u00fa takmer ne\u010ditate\u013en\u00fdmi:

<\/p>\n\n\n\n

\n

stopy<\/p>\n\n\n\n

zanechan\u00e9 hmatom<\/p>\n\n\n\n

pri p\u00e1de

n\u00e1js\u0165 tak posledn\u00fa stenu
a zastavi\u0165

sp\u00fa\u0161\u0165a sa o\u010dko istoty

chum\u00e1\u010d vlasov
v hrdle<\/p>\n\n\n\n

sie\u0165 to nezachyt\u00ed
(Okamih pred dopadom<\/em>, s. 13)<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n<\/blockquote>\n\n\n\n

Dekon\u0161trukcia v Derekovej po\u00e9zii je v\u0161ak pr\u00edtomn\u00e1 nielen v rovine formy, ale aj toho, \u010do po\u00e9zia tematizuje: \u010dasto je to bolestn\u00e1 telesn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165. Na viacer\u00fdch miestach mo\u017eno hovori\u0165 o vyslovene n\u00e1silnej dekon\u0161trukcii tela, \u010do mo\u017eno dobre vidie\u0165 na r\u00e1mcovan\u00ed ostatnej autorovej knihy Ne\u017enos\u0165 rozkladu <\/em>(2022). \u00davodn\u00fd ver\u0161 predstavuje situ\u00e1ciu na opera\u010dnom stole: \u201ena olt\u00e1roch planuli vratk\u00e9 ru\u017eov\u00e9 p\u013e\u00faca\u201c, pri\u010dom z\u00e1vere\u010dn\u00fd ver\u0161 tento obraz uzatv\u00e1ra: \u201etv\u00e1r pokojne \u010dak\u00e1 na stole na pr\u00edchod chirurgov.\u201c
<\/p>\n\n\n\n

Pr\u00ednos Dereka Rebra okrem jeho autorskej \u010dinnosti spo\u010d\u00edva aj v jeho redak\u010dnej pr\u00e1ci. Je vydavate\u013eom rodovo orientovan\u00e9ho \u010dasopisu Glosol\u00e1lia<\/em> \u2013 v s\u00fa\u010dasnosti jedin\u00e9ho \u010dasopisu, ktor\u00fd programovo pon\u00faka priestor pre \u017eensk\u00e9 autorky a queer autorstvo a venuje sa aj reflexii ich diel. Druh\u00fdm akt\u00edvnym queer \u010dasopisom s amb\u00edciou pokr\u00fdva\u0165 umeleck\u00e9 t\u00e9my je pr\u00e1ve magaz\u00edn QYS<\/em>, vyd\u00e1van\u00fd ob\u010dianskym zdru\u017een\u00edm NOMANTINELS. Ned\u00e1 sa opomen\u00fa\u0165 z\u00e1sadn\u00fd vplyv tohto zdru\u017eenia pre slovensk\u00fa queer literat\u00faru a umenie. NOMANTINELS sa podie\u013ea nielen na vyd\u00e1van\u00ed kn\u00edh slovensk\u00e9ho queer autorstva (Marek Hudec, Andrej Kuruc, Jana Varcholov\u00e1, Mia \u017durekov\u00e1), ale aj \u2013 a to je mo\u017eno e\u0161te podstatnej\u0161ie \u2013 na vyd\u00e1van\u00ed tematicky zameran\u00fdch \u017e\u00e1nrovo pestr\u00fdch zborn\u00edkov: Pr\u00edbehy o coming-oute<\/em> (2022), Pr\u00edbehy o queer vz\u0165ahoch <\/em>(2023) a Fantazijn\u00e9 queer svety <\/em>(2024). T\u00fdm pon\u00faka vstup do literat\u00fary \u0161ir\u0161ej skupine autorstva, pre ktor\u00fa by mohlo by\u0165 n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie (aspo\u0148 nateraz) dosta\u0165 sa k svojmu debutu. Ob\u010dianske zdru\u017eenie NOMANTINELS v\u0161ak nep\u00f4sob\u00ed len na poli literat\u00fary \u2013 prev\u00e1dzkuje aj rovnomenn\u00e9 divadlo a organizuje medzin\u00e1rodn\u00fd divadeln\u00fd festival Drama Queer<\/em>. Nejde len o paraleln\u00e9, nes\u00favisiace \u010dinnosti. V roku 2024 sa pod re\u017eijn\u00fdm veden\u00edm El\u00e9gie \u0160trbovej do\u010dkal adapt\u00e1cie debut Mie \u017durekovej T\u00e1 boles\u0165 \u0165a prejde <\/em>(2022), v podobe komiksovej s\u00e9rie zas od roku 2025 vych\u00e1dza Socializmus s teplou tv\u00e1rou<\/em>, ktor\u00fd mal v roku 2020 premi\u00e9ru ako divadeln\u00e1 inscen\u00e1cia (r\u00e9\u017eia Mari\u00e1n Amsler).<\/p>\n\n\n\n

Literat\u00fara + divadlo <\/strong>= \u2661<\/p>\n\n\n\n

Prepojenie medzi queer literat\u00farou a divadlom v\u0161ak mo\u017eno sledova\u0165 aj v pr\u00edpade in\u00fdch autorov. Michal Belej, re\u017eis\u00e9r a dramatik, debutoval knihou Sm\u00fatok v srdci, falafel v placke<\/em> (2017), pozost\u00e1vaj\u00facou zo zozbieran\u00fdch blogov a statusov zo soci\u00e1lnych siet\u00ed. V roku 2020 bola adaptovan\u00e1 a inscenovan\u00e1 v r\u00e9\u017eii D\u00e1\u0161e Kri\u0161tofovi\u010dovej. Kristi\u00e1n Lazar\u010d\u00edk, absolvent scen\u00e1ristiky na Filmovej a telev\u00edznej fakulte V\u0160MU, z\u00edskal pr\u00e9miu v 26. ro\u010dn\u00edku s\u00fa\u0165a\u017ee Poviedka so svoj\u00edm textom Zrazenina<\/em> (2021), na z\u00e1klade ktor\u00e9ho vznikla v bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava inscen\u00e1cia pod n\u00e1zvom Noc v Istanbule<\/em> (2025, r\u00e9\u017eia Al\u017ebeta Vrzgula). V roku 2025 mu vy\u0161iel prozaick\u00fd debut Enfant Terrible si kupuje jednosmern\u00fd l\u00edstok<\/em>. Filmov\u00fa scen\u00e1ristiku vy\u0161tudoval aj spisovate\u013e, performer a programov\u00fd riadite\u013e festivalu animovan\u00fdch filmov Fest An\u010da Jakub Spev\u00e1k, autor novely Po funuse <\/em>(2022) a knihy s autobiografick\u00fdmi prvkami V\u0161etko, \u010do som ti nestihol poveda\u0165 <\/em>(2025). Na divadeln\u00fd (konkr\u00e9tne opern\u00fd) svet odkazuj\u00fa aj posledn\u00e9 dve zbierky Richarda L. Kram\u00e1ra Sukces Sais\u00f3ny atto I.<\/em> a Sukces Sais\u00f3ny atto II. <\/em>(2025). S\u00e1m autor je takisto divadeln\u00edk, \u0161tudoval r\u00e9\u017eiu a dramaturgiu, spoluzakladal Divadlo na \u00f4smom poschod\u00ed v Bratislave a jednu sez\u00f3nu bol zamestnan\u00fd aj ako \u0161epk\u00e1r v \u0160t\u00e1tnej opere v Prahe. S\u00edce nie priamo divadlu, ale recit\u00e1cii (ktor\u00fa m\u00f4\u017eeme ch\u00e1pa\u0165 tie\u017e ako in\u00fd typ performancie liter\u00e1rneho textu) sa dlhodobo venuje aj Alfr\u00e9d T\u00f3th, ktor\u00fd debutoval zbierkou po\u00e9zie Poh\u013eadnice <\/em>(2024).<\/p>\n\n\n\n

Literat\u00fara, tentoraz bez divadla<\/strong><\/p>\n\n\n\n


\u017d\u00e1nrovo rozmanit\u00e1 je tvorba Mareka Hudeca. Jeho debut Prost\u00e9 rozpr\u00e1vky<\/em> (2018) je \u0161pecifick\u00fd nielen fantasy zameran\u00edm, ale aj zdrojom tejto fantastiky \u2013 s\u00fa n\u00edm tradi\u010dn\u00e9 slovensk\u00e9 rozpr\u00e1vky \u010di povesti. Takisto je autorom prv\u00e9ho slovensk\u00e9ho gej komiksu Ve\u013ek\u00e1 vzdialenos\u0165<\/em> (2024) \u010di report\u00e1\u017enej knihy Sp\u00fa\u0161\u0165<\/em> (2024) reflektuj\u00facej udalosti teroristick\u00e9ho \u00fatoku z 12. okt\u00f3bra 2022 pred podnikom Tepl\u00e1re\u0148. Spomen\u00fa\u0165 treba aj Ladislava Lipcseia, ktor\u00fd m\u00e1 na konte dve knihy \u2013 Sv\u00e4t\u00fdm me\u010dom<\/em> (2017) a Polaris<\/em> (2021) \u2013 \u010di Du\u0161a Martin\u010doka, ktor\u00fd debutoval rom\u00e1nom Niekto sa n\u00e1jde<\/em> (2022). Dve knihy nap\u00edsal a vydal aj D\u00e1vid Salesk\u00fd \u2013 Zn\u00e1silnen\u00fd. Spove\u010f chlapca<\/em> (2020) a Som gej<\/em> (2023). Je v\u0161ak nutn\u00e9 podotkn\u00fa\u0165, \u017ee posledn\u00e9 spom\u00ednan\u00e9 knihy spadaj\u00fa do \u017e\u00e1nru popul\u00e1rnej beletrie, vyd\u00e1vanej pre masov\u00fd trh, a o autorovi nie je mo\u017en\u00e9 doh\u013eada\u0165 \u017eiadne inform\u00e1cie. Ide pravdepodobne o pseudonym, \u010di mo\u017eno a\u017e mystifika\u010dn\u00fa identitu, a preto jeho diela nemo\u017eno radi\u0165 k tvorbe otvorene p\u00ed\u0161ucich queer autorov.<\/p>\n\n\n\n

Medzi jedn\u00fdch z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch autorov s\u00fa\u010dasnej slovenskej literat\u00fary patr\u00ed bezpochyby Michal Tallo. Je autorom troch b\u00e1snick\u00fdch kn\u00edh Antimita <\/em>(2016), Delta <\/em>(2018), Kniha tmy<\/em> (2022) a jednej poviedkovej knihy V\u0161etko je v poriadku, v\u0161ade je l\u00e1ska <\/em>(2024). Napriek tomu, \u017ee po\u00e9zia Michala Talla je diametr\u00e1lne odli\u0161n\u00e1 od po\u00e9zie Dereka Rebra, maj\u00fa spolo\u010dn\u00fa nen\u00e1padnos\u0165 vo vyjadrovan\u00ed queer identity. U Michala Talla je s\u00edce od\u010d\u00edtate\u013en\u00e1, ale jeho texty na nej nestavaj\u00fa. Postavy v b\u00e1s\u0148ach \u010dasto ani len nemaj\u00fa men\u00e1, prezentuj\u00fa sa len cez inici\u00e1lky. Pr\u00edtomnos\u0165 vz\u0165ahu medzi dvoma mu\u017emi tak mo\u017eno rozpozna\u0165 len na z\u00e1klade gramatick\u00e9ho rodu:
           <\/p>\n\n\n\n

M. si tie\u017e chcel vyd\u00fdchnu\u0165, no realisticky vyhodnocuje situ\u00e1ciu
m na pozdrav e\u0161te st\u00e1le reaguje \u00fanikom, zr\u00fdchlen\u00edm ch\u00f4dze,<\/p>\n\n\n\n

jasn\u00fdmi a \u013eahko interpretovate\u013en\u00fdmi \u00fakonmi
M. sa z\u00e1konite domnieva, \u017ee probl\u00e9m nepre\u0161iel v\u00fdvojom
a doteraz vyvol\u00e1va rozpaky, predstavuje si, \u017ee
m si nechce predstavova\u0165, \u010do by sa stalo, ak by re\u010di dovolil vr\u00e1ti\u0165 sa
m si nechce predstavova\u0165, \u010do by sa stalo, ak by re\u010di dovolil zauja\u0165<\/p>\n\n\n\n

svoje miesto
(Delta<\/em>, s. 42)<\/p>\n\n\n\n

Pr\u00e1ve v s\u00favislosti so zobrazen\u00edm gej post\u00e1v v Delte<\/em> autor v rozhovore s Andrejom Kurucom reagoval na niektor\u00e9 dobov\u00e9 kritiky. Tie pod\u013ea neho \u010dasto Deltu<\/em>, v ktorej zobrazuje vz\u0165ah dvoch mu\u017eoch, automaticky ozna\u010dovali za knihu tematizuj\u00facu homosexualitu. \u201eVid\u00edm rozdiel v t\u00e9me l\u00e1sky a t\u00e9me homosexuality. V istej \u0161t\u00fadii som si raz pre\u010d\u00edtal vetu, ktor\u00fa si doteraz pam\u00e4t\u00e1m presne: ,T\u00e9mu homosexuality vo svojej debutovej zbierke kvalitne spracoval Michal Tallo.\u2018 Akoby kv\u00f4li tomuto \u0161pecifiku nemohli nap\u00edsa\u0165, \u017ee ide o t\u00e9mu l\u00e1sky.\u201c Na ot\u00e1zku Andreja Kuruca, \u010di si mysl\u00ed, \u017ee by boli recenzie in\u00e9, ak by boli jeho b\u00e1sne o vz\u0165ahu so \u017eenou, odpovedal: \u201eUr\u010dite by nenap\u00edsali, \u017ee rie\u0161im t\u00e9mu heterosexuality. To je absurdn\u00e1 predstava.\u201c Zd\u00e1 sa, \u017ee pre slovensk\u00fa spolo\u010dnos\u0165, liter\u00e1rnu kritiku nevyn\u00edmaj\u00fac, je t\u00e9ma neheterosexu\u00e1lnej l\u00e1sky st\u00e1le nato\u013eko nezvy\u010dajnou, \u017ee na \u0148u nevie reagova\u0165 bez toho, aby sa neuch\u00fdlila ku kli\u0161\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Vo svojom \u010dl\u00e1nku pre \u010desk\u00fd \u010dasopis Tvar<\/em> o slovenskej queer literat\u00fare sa Michal Tallo vyjadril aj k recenzi\u00e1m na druh\u00fa knihu Richarda L. Kram\u00e1ra \u00dachopov\u00fd in\u0161tinkt<\/em> (2021). Vy\u010d\u00edtal v \u0148om kritike, \u017ee ani jedna z recenzi\u00ed nedok\u00e1zala identifikova\u0165 transrodov\u00fa sk\u00fasenos\u0165, ktor\u00e1 je \u00fastrednou t\u00e9mou knihy. Ako Tallo p\u00ed\u0161e, Richard L. Kram\u00e1r je v priestore slovenskej po\u00e9zie \u201edoposia\u013e jedin\u00fdm autorom, ktor\u00fd kvalitne liter\u00e1rne spracoval autentick\u00fa \u017eivotn\u00fa sk\u00fasenos\u0165 transrodov\u00e9ho \u010dloveka.\u201c \u0160pecifikom autora je, \u017ee dlhodobo \u017eije v \u010ceskej republike a s \u010deskou liter\u00e1rnou sc\u00e9nou je aj prepojen\u00fd. Svoj debut \u0160tuchanie do med\u00faz<\/em> (2017) vydal ako pr\u00edlohu \u010desk\u00e9ho \u010dasopisu Ps\u00ed v\u00edno<\/em>. V \u010cesku publikoval aj svoje tri \u010fal\u0161ie b\u00e1snick\u00e9 zbierky: v spolupr\u00e1ci s autorkou Kino Peklo vydal Borderline<\/em> (2020) a v roku 2025 aj u\u017e spom\u00ednan\u00e9 Sukces Sais\u00f3ny atto I. <\/em>a atto II<\/em>. Posledn\u00e9 tri knihy vydal vo vydavate\u013estve Adolescent. Ide o \u010desk\u00e9 DIY vydavate\u013estvo queer po\u00e9zie, ktor\u00e9 v roku 2022 v reakcii na teroristick\u00fd \u00fatok na queer bar v Bratislave vydalo antol\u00f3giu b\u00e1sn\u00ed \u010desk\u00fdch a slovensk\u00fdch queer autorov Toto je m\u00f4j coming out<\/em>, ktor\u00fa ilustroval Andrej D\u00fabravsk\u00fd, jeden z naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00edch s\u00fa\u010dasn\u00fdch slovensk\u00fdch v\u00fdtvarn\u00edkov, ktor\u00fd je otvoren\u00fd queer umelec. Pri pr\u00edle\u017eitosti vydania nov\u00fdch dvoch zbierok sa Richard L. Kram\u00e1r objavil aj v rozhlasovej rel\u00e1cii Nede\u013en\u00e1 chv\u00ed\u013eka po\u00e9zie_FM<\/em>, kde na ot\u00e1zku Mirky \u00c1belovej, pre\u010do ako slovensk\u00fd autor publikuje v \u010cesku, odpovedal: \u201e\u010co sa t\u00fdka m\u00f4jho autorsk\u00e9ho domicilu (smiech<\/em>), u\u017e sa dlh\u0161ie c\u00edtim by\u0165 akt\u00edvnou s\u00fa\u010das\u0165ou sk\u00f4r \u010deskej liter\u00e1rnej sc\u00e9ny ako slovenskej. Zo slovenskej literat\u00fary som nijako demon\u0161trat\u00edvne nevyst\u00fapil, ale moje kontakty, vz\u0165ahy a publika\u010dn\u00e1 prax s\u00fa skr\u00e1tka situovan\u00e9 mimo Slovenska. V Adolescente ale nevyd\u00e1vam prim\u00e1rne preto, \u017ee by sa jednalo o vydavate\u013estvo \u010desk\u00e9, ale preto, \u017ee komunitu okolo tohto vydavate\u013estva pova\u017eujem skr\u00e1tka za svoju dom\u00e1cu komunitu. Je to queer vydavate\u013estvo, je to poctiv\u00e9 vydavate\u013estvo a m\u00f4\u017eem sa spo\u013eahn\u00fa\u0165 na to, \u017ee si to ,ud\u011bl\u00e1me hezk\u00fd\u2018.\u201c

Otvoren\u00fd z\u00e1ver<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Nasleduj\u00faci v\u00fdvoj slovenskej queer literat\u00fary ost\u00e1va ot\u00e1zny. Aj ke\u010f v pr\u00edpade queer literat\u00fary p\u00edsanej mu\u017emi nast\u00e1va zlom v roku 2010, k v\u00fdraznej\u0161ej kulmin\u00e1cii vyd\u00e1van\u00fdch titulov doch\u00e1dza a\u017e po roku 2020. Z tohto h\u013eadiska by sa dala o\u010dak\u00e1va\u0165 kontinuita v pozit\u00edvne rozbehnutom trende. Genera\u010dnou v\u00fdmenou prech\u00e1dza aj kritika, ktor\u00e1 h\u00e1dam bude lep\u0161ie vybaven\u00e1 (teoreticky aj empaticky) na reflexiu diel queer autorstva.<\/p>\n\n\n\n

Michal Tallo vo svojom \u010dl\u00e1nku p\u00ed\u0161e, \u017ee sa zd\u00e1, akoby sa podmienky pre rozvoj queer literat\u00fary na Slovensku zlep\u0161ovali, a ve\u013ea otvorene queer mlad\u00e9ho autorstva sa \u00faspe\u0161ne z\u00fa\u010dast\u0148uje na prominentn\u00fdch liter\u00e1rnych s\u00fa\u0165a\u017eiach ako Poviedka, B\u00e1sne SK\/CZ <\/em>\u010di Medziriadky<\/em>. V \u010dl\u00e1nku takisto argumentuje, \u017ee s\u00fa\u010dasn\u00e1 slovensk\u00e1 umeleck\u00e1 literat\u00fara (a e\u0161te \u0161pecifickej\u0161ie po\u00e9zia) maj\u00fa tak\u00fd mal\u00fd okruh \u010ditate\u013eov, \u017ee pre autorstv\u00e1 coming out nepredstavuje z\u00e1sadn\u00e9 riziko.<\/p>\n\n\n\n

Aj ke\u010f mlad\u00ed \u013eudia nemaj\u00fa a\u017e tak\u00fd probl\u00e9m s verejn\u00fdm prezentovan\u00edm svojich nenormat\u00edvnych ident\u00edt, hlavne v umeleckom prostred\u00ed a v prostred\u00ed mladej a strednej gener\u00e1cie autorstva slovenskej literat\u00fary, m\u00f4j poh\u013ead ost\u00e1va skeptickej\u0161\u00ed. Vych\u00e1dzam pri tom z vlastn\u00e9ho pozorovania ako mimoliter\u00e1rnej (rast\u00face krajne pravicov\u00e9 tendencie), tak aj liter\u00e1rnej skuto\u010dnosti. Mo\u017enosti pre kni\u017en\u00e9 publikovanie pre za\u010d\u00ednaj\u00face autorstvo nie s\u00fa v s\u00fa\u010dasnosti ide\u00e1lne, \u010do sa e\u0161te zhor\u0161uje vplyvom de\u0161truk\u010dn\u00fdch politick\u00fdch z\u00e1sahov do Fondu na podporu umenia. \u010casto pri tom padaj\u00fa cielene za obe\u0165 organiz\u00e1cie, ktor\u00e9 podporuj\u00fa queer \u013eud\u00ed. Takisto sa v posledn\u00fdch rokoch stret\u00e1vame s fenom\u00e9nom neskor\u00e9ho debutovania. A v neposlednom rade treba po\u010d\u00edta\u0165 aj s t\u00fdm, \u017ee nie ka\u017ed\u00fd z mlad\u00fdch autorov a autoriek sa nakoniec k svojmu debutu aj dopracuje. V\u00fdzvou pre slovensk\u00fa queer literat\u00faru neraz ost\u00e1va aj \u00farove\u0148 jej kvality, ale to je t\u00e9ma na osobitn\u00fa diskusiu.<\/p>\n\n\n\n

Aj napriek optimistick\u00e9mu vzhliadaniu k pr\u00edchodu novej gener\u00e1cie queer autorstva nepredpoklad\u00e1m v\u00fdrazn\u00e9 nav\u00fd\u0161enie jeho publik\u00e1ci\u00ed. Netrpezlivo ho v\u0161ak o\u010dak\u00e1vam.<\/p>\n\n\n\n

*<\/strong>\u0160imon \u010ci\u017em\u00e1r p\u00f4sob\u00ed v \u00dastave slovenskej literat\u00fary SAV, v. v. i.

___________________________________________________________
<\/p>\n\n\n\n

Literat\u00fara:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

CONNEL, R. W., 2005 [1995]. Masculinities<\/em>. Abingdon \u2013 New York: Routledge.<\/p>\n\n\n\n

HAVELKOV\u00c1, Hana \u2013 OATES-INDRUCHOV\u00c1, Libora, (ed.) 2014. The Politics of Gender Culture under State Socialism. An expropriated voice<\/em>. London \u2013 New York: Routledge.<\/p>\n\n\n\n

<\/a>KRAM\u00c1R, Richard L. \u2013 \u00c1BELOV\u00c1, Mirka, 2025. Nede\u013en\u00e1 chv\u00ed\u013eka po\u00e9zie_FM<\/em> [rozhlasov\u00e1 rel\u00e1cia]. 11. 5. 2025. [cit. 2025-10-05]. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.stvr.sk\/radio\/archiv\/11478\/2547349<\/a>.<\/p>\n\n\n\n

MA\u0160L\u00c1ROV\u00c1, Martina, 2021. Queer v slovenskom divadle. In MI\u0160OVIC, Karol (ed.). T\u00e9my na okraji z\u00e1ujmu?<\/em> Bratislava: Veda, s. 93 \u2013 109.<\/p>\n\n\n\n

TALLO, Michal \u2013 KURUC, Andrej, 2020. Queer b\u00e1snik Michal Tallo: Vid\u00edm rozdiel v t\u00e9me l\u00e1sky a t\u00e9me homosexuality. QYS<\/em>, ro\u010d. 5, \u010d. 2, s. 6 \u2013 12.<\/p>\n\n\n\n

TALLO, Michal, 2024. Rozmanit\u00e9 formy jinakosti. Opatrn\u00e9 i odv\u00e1\u017en\u00e9 podoby slovensk\u00e9 LGBTQIA* literatury. Tvar<\/em>. [cit. 2025-10-05]. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/itvar.cz\/rozmanite-formy-jinakosti-opatrne-i-odvazne-podoby-slovenske-lgbtqia-literatury<\/a>.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Autor: \u0160imon \u010ci\u017em\u00e1r* \/ FOTO: Arch\u00edv NOMANTINELS Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Jese\u0148 2025. Napriek dlhodob\u00e9mu a kontinu\u00e1lnemu patriarch\u00e1lnemu usporiadaniu mocensk\u00fdch, soci\u00e1lnych, pracovn\u00fdch… (prakticky ak\u00fdchko\u013evek) vz\u0165ahov treba bra\u0165 do \u00favahy, \u017ee aj mu\u017esk\u00e1 rodov\u00e1 identita a zast\u00e1vanie jej rol \u010delili (a st\u00e1le \u010delia) vonkaj\u0161\u00edm tlakom. Dobr\u00fdm pr\u00edkladom s\u00fa mu\u017ei s queer identitou. Mu\u017ei, ktor\u00ed …<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":21,"featured_media":5073,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[261,257],"tags":[266,554,663,518,160],"class_list":["post-5009","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-komentare-a-analyzy","category-literatura","tag-from-qys","tag-knihy","tag-knizny-svet","tag-literatura","tag-queer-literatura"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5009","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/21"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5009"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5009\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5100,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5009\/revisions\/5100"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5073"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5009"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5009"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5009"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}