{"id":4993,"date":"2026-01-17T17:05:19","date_gmt":"2026-01-17T16:05:19","guid":{"rendered":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/?p=4993"},"modified":"2026-01-17T17:05:36","modified_gmt":"2026-01-17T16:05:36","slug":"diskriminacia-vo-vrecku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/diskriminacia-vo-vrecku\/","title":{"rendered":"Diskrimin\u00e1cia (v)o vrecku"},"content":{"rendered":"\n

Autor: Tonie Thimble \/ Foto: Wikipedia, United States Holocaust Memorial Museum<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Jese\u0148 2025.<\/em><\/p>\n\n\n\n

V\u0161etci pozn\u00e1me rozpr\u00e1vku o \u0160\u00edpkovej Ru\u017eenke, ktor\u00e1 sa pichne na kolovr\u00e1tku a zasp\u00ed na sto rokov. Kr\u00e1\u013e sa ju sna\u017e\u00ed zachr\u00e1ni\u0165 t\u00fdm, \u017ee zak\u00e1\u017ee kolovr\u00e1tky v celej krajine a sp\u00e1li ich. My, modern\u00e9 \u013eudstvo, si nedok\u00e1\u017eeme predstavi\u0165 ekonomick\u00fa katastrofu, ktor\u00fa t\u00fdm kr\u00e1\u013e sp\u00f4sob\u00ed svojmu kr\u00e1\u013eovstvu, preto\u017ee vlastne nevieme, \u010do ten kolovr\u00e1tok je.<\/p>\n\n\n\n

Dreven\u00fd n\u00e1\u0161\u013eapn\u00fd n\u00e1stroj s kolesom sa pou\u017e\u00edva na r\u00fdchle a rovnomern\u00e9 pradenie vl\u00e1kna. Kr\u00e1\u013e teda zabrzdil v\u00fdrobu priadze a vytrepan\u00fd \u013ean sa musel vyv\u00e1\u017ea\u0165 do inej krajiny, kde ho upriadli na ni\u0165 a potom zosnovali na l\u00e1tku, len aby polotovar doviezli nasp\u00e4\u0165 a kraj\u010d\u00edrky z neho potom u\u0161ili oble\u010denie. Alebo sa stalo, \u017ee \u0161estn\u00e1s\u0165 rokov nikto nemal nov\u00e9 \u0161aty.<\/p>\n\n\n\n

Ru\u017eenka sa napokon pichne na vretene. To je dreven\u00e1 pali\u010dka, na ktor\u00fa sa spraden\u00e1 ni\u0165 nav\u00edja. Mimochodom, ani jeden koniec vretena nie je ostr\u00fd. Na pradenie vlastne ani netreba kolovr\u00e1tok, iba vreteno. Kolovr\u00e1tok len ur\u00fdchli pradenie, ale nie je nutn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

V \u010fal\u0161ej rozpr\u00e1vke Martinko Kling\u00e1\u010dik pom\u00f4\u017ee mladuche sprias\u0165 slamu na zlato. Princezn\u00e1 mus\u00ed zo \u017eih\u013eavy utka\u0165 a u\u0161i\u0165 ko\u0161ele, aby sa jej zhavranel\u00ed bratia premenili nasp\u00e4\u0165 na \u013eud\u00ed. Kto u\u017e len potrebuje bambusov\u00e9 pono\u017eky, ke\u010f m\u00f4\u017ee ma\u0165 pich\u013eav\u00fa ko\u0161e\u013eu zo \u017eih\u013eavy?<\/p>\n\n\n\n

Od praveku na franc\u00fazsky kr\u00e1\u013eovsk\u00fd dvor<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Archeologick\u00e9 n\u00e1lezy dokazuj\u00fa, \u017ee pradenie je star\u00e9 asi 20 tis\u00edc rokov. Prasleny r\u00f4znych ve\u013ekost\u00ed a tvarov s\u00fa asi naj\u010dastej\u0161\u00ed archeologick\u00fd n\u00e1lez. Tvar a v\u00e1ha prasleny ur\u010dovali hr\u00fabku vl\u00e1kna. Praslica omotan\u00e1 rastlinn\u00fdmi vl\u00e1knami alebo chlpmi z oviec sa d\u00e1 uchopi\u0165 r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi. Prias\u0165 sa dalo aj po\u010das ch\u00f4dze. Ka\u017ed\u00fd, kto mohol, priadol.<\/p>\n\n\n\n

Vl\u00e1kno bolo hrub\u00e9 ako povraz. Ten\u0161ie vl\u00e1kno potrebuje viac zru\u010dnosti. \u013dudsk\u00e1 ruka dok\u00e1\u017ee vyrobi\u0165 vl\u00e1kna tak\u00e9 tenk\u00e9, \u017ee ich stroje nevedia skop\u00edrova\u0165. Najvycibrenej\u0161ie prsty na tak\u00fato pr\u00e1cu poch\u00e1dzaj\u00fa z oblast\u00ed Indie, kde sa \u0161pecializovali na v\u00fdrobu tenkej, \u013eahkej bavlnenej l\u00e1tky. Podobne ako modrotla\u010d u n\u00e1s, tieto remesl\u00e1 vymieraj\u00fa aj tam. Za p\u00e1r dek\u00e1d u\u017e nebude existova\u0165 \u010dlovek, ktor\u00fd by upriadol najjemnej\u0161ie vl\u00e1kna.<\/p>\n\n\n\n

Nad\u0161enci zombie filmov pl\u00e1nuj\u00fa, ak\u00e9 by si v pr\u00edpade apokalypsy zobrali zbrane, in\u00ed sa chystaj\u00fa na koniec sveta z\u00e1sobami konzerv. Ja sa u\u010d\u00edm, ako vypestova\u0165 \u013ean, vymo\u010di\u0165 ho, trepa\u0165 a prias\u0165. H\u00e1\u010dkova\u0165 u\u017e viem a z priadze si sprav\u00edm oble\u010denie aj bez krosien \u010di tk\u00e1\u010dskeho stroja.<\/p>\n\n\n\n

\u017dia\u013e, text\u00edlie sa n\u00e1m zachovali len zriedkavo na to, aby sme mohli vidie\u0165, ako na\u0161i predkovia spracov\u00e1vali vl\u00e1kna. Z Egypta (300 a\u017e 500 n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu) m\u00e1me pono\u017eky s oddelen\u00fdm palcom vyroben\u00e9 technikou podobnou \u0161trikovaniu a h\u00e1\u010dkovaniu. Nazvali sme ju pod\u013ea \u0161kandin\u00e1vskeho v\u00fdrazu; v D\u00e1nsku funguje trad\u00edcia n\u00e5lbinding <\/em>nepretr\u017eite a\u017e dodnes. Ihlou sa ni\u0165 prevlieka cez o\u010dk\u00e1 jedno po druhom, tre\u0165om, k\u00fdm z toho nevznikne odev. Niektor\u00e9 stehy nevieme na poh\u013ead odl\u00ed\u0161i\u0165 od \u0161trikovania.<\/p>\n\n\n\n

Oble\u010denie, ako aj in\u00e9 prvky kult\u00fary, presakuje cez spolo\u010densk\u00e9 vrstvy, konvencie a mie\u0161a sa s vplyvmi z cudz\u00edch kult\u00far. Niektor\u00e9 farby a materi\u00e1ly s\u00fa drah\u00e9 a vz\u00e1cne. Veci n\u00e1ro\u010dn\u00e9 na v\u00fdrobu s\u00fa n\u00e1kladn\u00e9 a nie ka\u017ed\u00fd si ich m\u00f4\u017ee dovoli\u0165. Vytvori\u0165 \u010dipku trv\u00e1 mesiace, bez oh\u013eadu na sp\u00f4sob zhotovenia pomocou ru\u010dnej pr\u00e1ce.<\/p>\n\n\n\n

Od stredoveku boli ob\u013e\u00faben\u00e9 kvetinov\u00e9 mot\u00edvy. Kto mal peniaze na rozhadzovanie a chcel uk\u00e1za\u0165 svoje bohatstvo, nosil ve\u013ea vrstiev oble\u010denia zdoben\u00e9ho \u010dipkou, vy\u0161\u00edvan\u00e9 zlatou ni\u0165ou a obsypan\u00e9 perlami, kor\u00e1lkami a flitrami. Kde teraz vieme vyrobi\u0165 falo\u0161n\u00e9 dekor\u00e1cie, vtedy boli kor\u00e1lky f\u00fakan\u00e9 zo skla a priemern\u00fd remeseln\u00edk ich nosil zop\u00e1r na \u0161n\u00farke, perly boli dovozom z cudziny a flitre boli tenk\u00e9 k\u00fasky kovu strihan\u00e9 alebo vyrazen\u00e9 do tvaru kruhu s otvorom v strede na pri\u0161itie.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Tieto dekora\u010dn\u00e9 elementy dnes vid\u00edme na \u017eensk\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch \u0161at\u00e1ch. V minulosti bohat\u00ed me\u0161\u0165ania, \u0161\u013eachta a kr\u00e1\u013eovsk\u00fd dvor nosili \u010da\u010dky bez oh\u013eadu na pohlavie. Vysok\u00e9 platformy pom\u00e1hali \u013eu\u010fom nezablati\u0165 si odev a vyvinuli sa nez\u00e1visle od seba v r\u00f4znych k\u00fatoch sveta pr\u00e1ve na tento \u00fa\u010del. Franc\u00fazsky kr\u00e1\u013eovsk\u00fd dvor spopularizoval zv\u00fd\u0161en\u00e9 podp\u00e4tky jazdeck\u00fdch \u010di\u017eiem. Z praktick\u00e9ho elementu sa stal prvok m\u00f3dy a je\u0161itnosti: podp\u00e4tky a na mieru \u0161it\u00e9 leg\u00edny kr\u00e1sne vyzdvihovali svalnat\u00e9 mu\u017esk\u00e9 l\u00fdtka.<\/p>\n\n\n\n

Ru\u017eov\u00fa pridelil gejom Hitler<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Ru\u017eov\u00e1 bola popul\u00e1rna farba u mu\u017eov prakticky do druhej svetovej vojny, k\u00fdm Adolf Hitler nezaviedol ru\u017eov\u00fd trojuholn\u00edk ako symbol pre homosexu\u00e1lnych mu\u017eov. Homosexu\u00e1lni \u017didia nosili hviezdu zlo\u017een\u00fa zo \u017elt\u00e9ho trojuholn\u00edka smerom hore a ru\u017eov\u00fdm trojuholn\u00edkom oto\u010den\u00fdm nadol navrchu.<\/p>\n\n\n\n

Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna znamenala nedostatok textilu pre be\u017ene obyvate\u013estvo, ke\u010f\u017ee arm\u00e1dy potrebovali uniformy viac, ako \u017eeny potrebovali dlh\u00e9, \u0161irok\u00e9, luxusn\u00e9 sukne. Flappers<\/em> sp\u00f4sobili \u0161kand\u00e1l len dek\u00e1du a pol predt\u00fdm, ke\u010f odhalili nohy do polovice l\u00fdtka. Po\u010das druhej svetovej vojny sa nikto nepozastavil nad \u017eenou v nohaviciach. Mu\u017ei boli na frontoch, \u017eeny vo fabrik\u00e1ch a \u0161trikovanie pono\u017eiek pre vojakov bolo prejavom patriotizmu. \u010cerven\u00fd kr\u00ed\u017e mal kampa\u0148 o tom, ako dobr\u00e9 pono\u017eky vedia zabr\u00e1ni\u0165 omrzlin\u00e1m a zachr\u00e1ni\u0165 vojakom na ruskom fronte prsty.<\/p>\n\n\n\n

V roku 1926 op\u00edsal profesor pennsylv\u00e1nskej univerzity George W. Taylor spojitos\u0165 medzi d\u013a\u017ekou sukn\u00ed a ekonomickou prosperitou. Takzvan\u00fd hemline index<\/em> hovor\u00ed, \u017ee ke\u010f sa spolo\u010dnosti dar\u00ed, sukne s\u00fa krat\u0161ie. Ke\u010f vl\u00e1dne recesia a chudoba, sukne sa pred\u013a\u017eia. V 2010 dvojica Marjolein van Baardwijk a Philip Hans Franses porovnala ekonomick\u00e9 cykly s d\u013a\u017ekou sukne medzi rokmi 1921 a\u017e 2009 na mesa\u010dn\u00fdch intervaloch a zistila, \u017ee korel\u00e1cia existuje, hoci je tam \u010dasov\u00fd sklz asi tri roky. <\/p>\n\n\n\n

\u00dazky driek ako symbol \u017eenskosti<\/strong><\/p>\n\n\n\n

A\u017e po\u010das priemyselnej revol\u00facie sa rozbehla masov\u00e1 v\u00fdroba hotov\u00e9ho oble\u010denia, ktor\u00e9 si z\u00e1kazn\u00edctvo mohlo okam\u017eite zobra\u0165 domov. Brit Charles Frederick Worth je pova\u017eovan\u00fd za otca luxusnej m\u00f3dy. Zalo\u017eil si obchod v roku 1858 v Par\u00ed\u017ei. Franc\u00fazskej cis\u00e1rovnej Eug\u00e9nii sa zap\u00e1\u010dili jeho \u0161aty na rak\u00faskej aristokratke Pauline von Metternichovej a hne\u010f na druh\u00fd de\u0148 nav\u0161t\u00edvila Wortha v jeho ateli\u00e9ri.<\/p>\n\n\n\n

Worth sa v kr\u00e1tkom \u010dase vypracoval na vplyvn\u00fd, ved\u00faci hlas a mohol prakticky diktova\u0165 m\u00f3du smot\u00e1nky. Charles Worth zomrel v roku 1895 a zanechal po sebe man\u017eelku a dve deti. Nebudeme \u0161pekulova\u0165 o jeho sexualite, hoci nasleduj\u00face men\u00e1, ktor\u00e9 vypichneme po Worthovi, boli gejovia.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Christian Dior predstavil po druhej svetovej vojne svoju nov\u00fa siluetu in\u0161pirovan\u00fa predch\u00e1dzaj\u00facimi obdobiami. Zv\u00fdraznil p\u00e1s a pridal objem do pliec a sukne, \u010d\u00edm vytvoril il\u00faziu \u00fazkeho drieku. Pre be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed to bol \u00faplne nov\u00fd dizajn sp\u00e1jaj\u00faci \u017eensk\u00e9 l\u00ednie, vzdu\u0161nos\u0165 a pohyb spodni\u010diek s tvarovan\u00fdm spevnen\u00fdm sakom, ktor\u00e9 malo \u0161trukt\u00faru pribli\u017euj\u00facu sa mu\u017esk\u00e9mu obleku.<\/p>\n\n\n\n

Zomrel iba desa\u0165 rokov po predstaven\u00ed svojho nov\u00e9ho v\u00fdzoru a za svojho nasledovn\u00edka si zvolil vtedy len dev\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9ho Yvesa Saint Laurenta, ktor\u00fd nesk\u00f4r uviedol vlastn\u00fa zna\u010dku pod inici\u00e1lami YSL. Saint Laurentov kamar\u00e1t a rovesn\u00edk Karl Lagerfeld sa narodil v Nemecku v 1933. Jeho otec obchodoval so su\u0161en\u00fdm mliekom. Vojna sa Lagerfeldovej rodiny ve\u013emi nedotkla, preto\u017ee otec bol \u010dlenom nacistickej strany. Lagerfeld je zodpovedn\u00fd za o\u017eivenie zna\u010dky Channel. Zhruba desa\u0165 rokov po smrti Coco Channel, zakladate\u013eky zna\u010dky, za\u010dal Lagerfeld pracova\u0165 ako umeleck\u00fd riadite\u013e Channelu. Zameral sa na hotov\u00e9 oble\u010denie (pr\u00eat-\u00e0-porter<\/em>) a vidite\u013ene zakomponoval logo zna\u010dky do produktov. Z\u00e1rove\u0148 rozbehol aj vlastn\u00fa zna\u010dku, taktie\u017e s fokusom na hotov\u00e9 oble\u010denie.<\/p>\n\n\n\n

Oproti pr\u00eat-\u00e0-porter <\/em>existuje aj haute couture<\/em>, vysok\u00e9 kraj\u010d\u00edrstvo, kde ka\u017ed\u00fd kus oble\u010denia je vyroben\u00fd na mieru z luxusn\u00fdch materi\u00e1lov. Len ve\u013emi m\u00e1lo \u013eud\u00ed si m\u00f4\u017ee dovoli\u0165 haute couture. Celosvetov\u00fd trh pre vysok\u00e9 kraj\u010d\u00edrstvo je tak\u00fd limitovan\u00fd, \u017ee m\u00f3dne zna\u010dky pre\u017e\u00edvaj\u00fa len v\u010faka hotov\u00fdm v\u00fdrobkom, doplnkom a parfumom.<\/p>\n\n\n\n

Kto si chce dopria\u0165 luxus, m\u00f4\u017ee si na\u0161etri\u0165 napr\u00edklad na \u0161atku alebo kabelku Louis Vuitton. Vuitton pritom vyr\u00e1bal kvalitn\u00e9 lodn\u00e9 kufre, ktor\u00e9 za\u010dal zna\u010di\u0165 svojimi inici\u00e1lkami, aby sa \u0165a\u017e\u0161ie robili lacn\u00e9 imit\u00e1cie. Paradoxne s\u00fa teraz popul\u00e1rne falzifik\u00e1ty jeho kabeliek dostupn\u00e9 za p\u00e1r drobn\u00fdch napr\u00edklad aj v secondhand obchodoch.<\/p>\n\n\n\n

Antisemiti, mizog\u00fdnia a fatf\u00f3bia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

John Galliano bol \u0161tyrikr\u00e1t vyhl\u00e1sen\u00fd za britsk\u00e9ho dizajn\u00e9ra roka a v roku 2004 sa umiestnil na piatom mieste vplyvn\u00fdch \u013eud\u00ed britskej kult\u00fary. Okrem svojej zna\u010dky bol na \u010das riadite\u013eom aj Dioru a Givenchy. V roku 2010 bol nato\u010den\u00fd, ako opit\u00fd ur\u00e1\u017ea skupinku \u017eien v Par\u00ed\u017ei a m\u00e1 pritom antisemitsk\u00e9 pozn\u00e1mky. Pri\u0161iel o pr\u00e1cu a na \u010das sa utiahol z verejn\u00e9ho \u017eivota. O dva roky nesk\u00f4r za\u010dal pracova\u0165 v ateli\u00e9ri Oscara de la Rentu. T\u00fato mo\u017enos\u0165 mu sprostredkovala hlavn\u00e1 editorka americk\u00e9ho magaz\u00ednu Vogue<\/em> Anna Wintour.<\/p>\n\n\n\n

Napriek tomu, ze kv\u00edr organiz\u00e1cie maj\u00fa podobn\u00e9 ciele a spolupracuj\u00fa s feministick\u00fdm hnut\u00edm, m\u00f3da m\u00e1 svoje probl\u00e9my. Hoci sa kv\u00edr \u013eudia pohybuj\u00fa v bran\u017ei, ve\u013ek\u00e9 (aj spomenut\u00e9) men\u00e1 nevyu\u017e\u00edvaj\u00fa svoje postavenie na rie\u0161enie probl\u00e9mov na pomoc slab\u0161\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

Galliano je antisemita, Saint Laurent mizog\u00fdn. Lagerfeld bol zn\u00e1my t\u00fdm, \u017ee chcel len najchud\u0161ie modelky, a nemal z\u00e1ujem to zmeni\u0165 ani v \u010dasoch, ke\u010f verejn\u00e9 povedomie o poruch\u00e1ch pr\u00edjmu potravy prim\u00e4lo in\u00e9 zna\u010dky zavies\u0165 minim\u00e1lne BMI pre svoje modelky.<\/p>\n\n\n\n

Na m\u00f3lach m\u00f3dnych prehliadok s\u00edce vid\u00edme r\u00f4znorod\u00e9 modely, star\u0161ie, mlad\u0161ie \u017eeny, mu\u017eov a nebin\u00e1rnych \u013eud\u00ed, ale nie v pr\u00edpade ve\u013ek\u00fdch zabehnut\u00fdch zna\u010diek. S\u00fa to mlad\u00e9 za\u010d\u00ednaj\u00face n\u00e1vrh\u00e1rstva, ktor\u00e9 chc\u00fa oblieka\u0165 re\u00e1lnych \u013eud\u00ed. Pomaly sa vraciame k my\u0161lienke, \u017ee oble\u010denie by malo by\u0165 \u0161it\u00e9 na existuj\u00face telo a nie naopak.<\/p>\n\n\n\n

V transrodovej komunite sa hovor\u00ed, \u017ee \u0161aty nemaj\u00fa rod. Znamen\u00e1 to, \u017ee jednotliv\u00e9 k\u00fasky oble\u010denia nie s\u00fa v\u00fdlu\u010dne iba pre jedno pohlavie alebo iba jeden rod. Ka\u017ed\u00fd si m\u00f4\u017ee obliec\u0165 \u010doko\u013evek, \u010do mu je pohodln\u00e9. Kontext, v ktorom vn\u00edmame odev, men\u00ed konot\u00e1cie a predpoklady, ktor\u00e9 m\u00e1me spojen\u00e9 s oble\u010den\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

Kr\u00e1\u013e Slnko nosil viac vol\u00e1nov, \u010dipky a mejkapu ako Ru Paul, ale bol symbolom mu\u017enosti. Keby dnes pri\u0161iel transrodov\u00fd mu\u017e v leg\u00ednach a podp\u00e4tkoch za psychiatri\u010dkou alebo psychiatrom kv\u00f4li tranz\u00edcii, hrozilo by mu, \u017ee by ho za to mohli patologizova\u0165 a tranz\u00edciu by mu tak nedovolili.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Autor: Tonie Thimble \/ Foto: Wikipedia, United States Holocaust Memorial Museum Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Jese\u0148 2025. V\u0161etci pozn\u00e1me rozpr\u00e1vku o \u0160\u00edpkovej Ru\u017eenke, ktor\u00e1 sa pichne na kolovr\u00e1tku a zasp\u00ed na sto rokov. Kr\u00e1\u013e sa ju sna\u017e\u00ed zachr\u00e1ni\u0165 t\u00fdm, \u017ee zak\u00e1\u017ee kolovr\u00e1tky v celej krajine a sp\u00e1li ich. My, modern\u00e9 \u013eudstvo, si …<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":21,"featured_media":5044,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[261,656,10],"tags":[276,266,316,658],"class_list":["post-4993","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-komentare-a-analyzy","category-moda","category-kultura","tag-esej","tag-from-qys","tag-moda","tag-oblecenie"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4993","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/21"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4993"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4993\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5047,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4993\/revisions\/5047"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5044"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4993"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4993"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4993"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}