{"id":4675,"date":"2024-11-08T21:03:32","date_gmt":"2024-11-08T20:03:32","guid":{"rendered":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/?p=4675"},"modified":"2024-11-08T21:04:38","modified_gmt":"2024-11-08T20:04:38","slug":"divadlo-ako-heterotopia-alebo-dobre-casy-pre-kvir-divadlo","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/divadlo-ako-heterotopia-alebo-dobre-casy-pre-kvir-divadlo\/","title":{"rendered":"Divadlo ako heterotopia alebo Dobr\u00e9 \u010dasy pre kv\u00edr divadlo?"},"content":{"rendered":"\n

Autorka: Martina Ma\u0161l\u00e1rov\u00e1<\/strong> \/<\/strong> FOTO: SND, Divadlo Ludus<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Jese\u0148 2024.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 divadlo uprostred minulej sez\u00f3ny uviedlo premi\u00e9ru kv\u00edr inscen\u00e1cie Sme v pohode<\/em> v r\u00e9\u017eii \u010deskej kv\u00edr re\u017eis\u00e9rky Daniely \u0160pinar. Dramaturgiu \u010cinohry SND \u00fadajne pri spolo\u010dnom h\u013eadan\u00ed titulu in\u0161pirovalo hos\u0165ovanie \u010deskej verzie Sme v pohod\u011b<\/em> na festivale Drama kv\u00edr<\/strong>1<\/a><\/sup>. Na prv\u00fd poh\u013ead by to nebolo ni\u010d zvl\u00e1\u0161tne ani kontroverzn\u00e9, <\/strong><\/p>\n\n\n\n

neby\u0165 toho, \u017ee po pred\u010dasn\u00fdch parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v jeseni 2023 ministerstvo kult\u00fary obsadila Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 strana na \u010dele s homof\u00f3bnou ministerkou Martinou \u0160imkovi\u010dovou. T\u00e1 sa otvorene nepriate\u013esky vyjadruje vo\u010di reprezent\u00e1cii LGBTIQ+ t\u00e9m v umen\u00ed a hanlivo komentovala napr\u00edklad diela zn\u00e1meho kv\u00edr v\u00fdtvarn\u00edka Andreja D\u00fabravsk\u00e9ho. <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Nehovoriac o n\u00e1lad\u00e1ch \u010dasti polarizovanej slovenskej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 aj pod vplyvom r\u00e9toriky vl\u00e1dnej koal\u00edcie \u010doraz intenz\u00edvnej\u0161ie \u0161\u00edri nen\u00e1vis\u0165 vo\u010di men\u0161in\u00e1m a inakosti. Kult\u00farna verejnos\u0165 preto s nap\u00e4t\u00edm o\u010dak\u00e1vala, \u010di sa inscen\u00e1cia v r\u00e9\u017eii transrodovej re\u017eis\u00e9rky, ktorej \u00fastrednou t\u00e9mou je \u017eivot kv\u00edr \u013eud\u00ed, nestane t\u0155\u0148om v oku ministerstva a pr\u00edvr\u017eencov tohto politick\u00e9ho a sveton\u00e1zorov\u00e9ho spektra. \u017diadny \u0161kand\u00e1l sa v\u0161ak nekonal, samotn\u00e1 ministerka inscen\u00e1ciu nevidela a sk\u00f4r ne\u017e obsah hry ju pob\u00farili nar\u00e1\u017eky herca \u013duba Kosteln\u00e9ho na jej osobu, o ktor\u00fdch sa dopo\u010dula. A hoci urazen\u00e9 ego patri\u010dne exponovala a zastr\u00e1jala sa, \u017ee si predvol\u00e1 herca aj riadite\u013ea divadla Mateja Drli\u010dku \u201ena kober\u010dek\u201c, ni\u010d z toho sa neudialo (riadite\u013ea napokon odvolala, ale to je in\u00fd pr\u00edbeh). <\/p>\n\n\n\n

Embl\u00e9mov\u00e1 divadeln\u00e1 in\u0161tit\u00facia m\u00e1 teda od janu\u00e1ra tohto roka na reperto\u00e1ri inscen\u00e1ciu, ktor\u00e1 je svoj\u00edm sp\u00f4sobom prelomov\u00e1. Ohlasy na \u0148u neboli jednozna\u010dne pochvaln\u00e9 \u2013 kritika komentovala \u010dasov\u00fa aj geografick\u00fa vzdialenos\u0165 predlohy a pouk\u00e1zala na to, \u017ee nedostato\u010dne reflektuje re\u00e1lie dom\u00e1ceho publika. Predmetom kritiky sa s\u010dasti stalo aj \u201ene\u0161kodn\u00e9\u201c, uhladen\u00e9 vyznenie inscen\u00e1cie; kriti\u010dky So\u0148a J\u00e1no\u0161ov\u00e1 aj Zuzana Uli\u010dianska ju svorne ozna\u010dili pr\u00edvlastkom \u201epr\u00edli\u0161 konven\u010dn\u00e1\u201c. Kv\u00edr divadeln\u00edci Michal Belej a Andrej Kuruc zas polemizovali o neaktualizovanom v\u00fdklade hry z poh\u013eadu stereotypov \u010di nekorektn\u00e9ho jazyka. Av\u0161ak gesto, ktor\u00e9 influencer Max Sobek zhrnul slovami, \u017ee SND po prv\u00fdkr\u00e1t prinieslo inscen\u00e1ciu nie o kv\u00edr \u013eu\u010foch, ale pre nich, recenzenti a recenzentky napospol ocenili. <\/p>\n\n\n\n

Hoci aktu\u00e1lne dianie v kult\u00fare a v krajine ned\u00e1va LGBTIQ+ \u013eu\u010fom ve\u013ea d\u00f4vodov na optimizmus, inscen\u00e1ciu v SND tak m\u00f4\u017eeme napriek v\u0161etk\u00e9mu vn\u00edma\u0165 ako jeden z pr\u00edznakov zmeny paradigmy, ktor\u00fa minim\u00e1lne v divadelnom svete za\u010d\u00edname c\u00edti\u0165. Nie, rozhodne si netreba myslie\u0165, \u017ee jedna inscen\u00e1cia v \u0161t\u00e1tom zria\u010fovanej in\u0161tit\u00facii m\u00e1 silu nie\u010do spolo\u010densky ovplyvni\u0165. Ak sa v\u0161ak na \u0148u pozrieme v kontexte minulosti a v kontexte ostatn\u00fdch dvoch divadeln\u00fdch sez\u00f3n, v\u0161imneme si, \u017ee sa za\u010d\u00edna dia\u0165 nie\u010do zauj\u00edmav\u00e9. Kv\u00edr divadlo toti\u017e prest\u00e1va by\u0165 dom\u00e9nou \u00fazkeho okruhu tvorcov a tvork\u00fd\u0148 a pres\u00fava sa z okraja z\u00e1ujmu viac k mainstreamu, aj tam, kde m\u00f4\u017ee zasiahnu\u0165 in\u00e9 skupiny publika \u2013 za\u010d\u00edna sa objavova\u0165 v kamenn\u00fdch divadl\u00e1ch, na festivaloch, st\u00e1va sa dostupnej\u0161\u00edm a vidite\u013enej\u0161\u00edm ako v minulosti. <\/p>\n\n\n\n

Nie je to, samozrejme, len z\u00e1sluha SND. Pr\u00edkladov, ktor\u00e9 podporuj\u00fa t\u00fato t\u00e9zu, je viac. Jedn\u00fdm z nich s\u00fa dve slovensk\u00e9 adapt\u00e1cie rom\u00e1nov mlad\u00e9ho franc\u00fazskeho autora \u00c9douarda Louisa, ktor\u00fd sa stal svetov\u00fdm liter\u00e1rnym fenom\u00e9nom s\u00fa\u010dasnosti a do istej miery aj divadelnou kv\u00edr ikonou, preto\u017ee jeho diela sa masovo uv\u00e1dzaj\u00fa v divadl\u00e1ch od Amsterdamu cez Berl\u00edn po \u013dub\u013eanu. U n\u00e1s bola prvou lastovi\u010dkou inscen\u00e1cia Koniec Eddyho<\/em>, ktor\u00fa na p\u00f4de V\u0160MU uviedla e\u0161te ako svoj bakal\u00e1rsky projekt transrodov\u00e1 re\u017eis\u00e9rka Ema Ben\u010d\u00edkov\u00e1. V \u010dase, ke\u010f ju s hercami za\u010dali sk\u00fa\u0161a\u0165, nikto nemohol tu\u0161i\u0165, \u017ee len o p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov nesk\u00f4r d\u00f4jde ne\u010faleko V\u0160MU k teroristick\u00e9mu \u00fatoku v Tepl\u00e1rni. Hoci t\u00e1to udalos\u0165 bola pre re\u017eis\u00e9rku a tvoriv\u00fd t\u00edm traumatizuj\u00faca2<\/a><\/sup>, o to d\u00f4le\u017eitej\u0161ie bolo, \u017ee inscen\u00e1ciu sa podarilo realizova\u0165 a za\u010diatkom decembra odpremi\u00e9rova\u0165. Sk\u00fasenostn\u00fd r\u00e1mec re\u017eis\u00e9rky, ktor\u00e1 sama po\u010das \u0161t\u00fadia pre\u0161la verejn\u00fdm coming outom, ale aj spolupracuj\u00faceho kolekt\u00edvu sa odrazil v citlivom a pritom nesentiment\u00e1lnom zobrazen\u00ed hlavnej postavy Eddyho, stv\u00e1r\u0148ovanej striedavo \u0161tyrmi hercami. Inscen\u00e1cia hos\u0165ovala na viacer\u00fdch festivaloch a bola ocenen\u00e1 aj cenami \u0161kolsk\u00e9ho \u010dasopisu Reflektor<\/em> v r\u00f4znych kateg\u00f3ri\u00e1ch, okrem toho sa te\u0161\u00ed aj div\u00e1ckemu z\u00e1ujmu a vypredan\u00fdm repr\u00edzam. Nebola to prv\u00e1 inscen\u00e1cia na p\u00f4de V\u0160MU, ktor\u00e1 by sprostredkovala t\u00e9my sebaspozn\u00e1vania, coming outu a sk\u00fasenost\u00ed kv\u00edr osoby s negat\u00edvnymi reakciami okolia, 3<\/a><\/sup>no rezonancia inscen\u00e1cie potvrdila, \u017ee v danom momente vzniklo \u010dosi ako genera\u010dn\u00fd manifest rezistencie a vzopretia sa strachu. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Fotografia z inscen\u00e1cie Hist\u00f3ria ist\u00e9ho n\u00e1silia od \u00a9 Divadla Ludus<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Mesiac pred prv\u00fdm v\u00fdro\u010d\u00edm stre\u013eby na Z\u00e1mockej, 13. septembra 2023, mala premi\u00e9ru \u010fal\u0161ia dramatiz\u00e1cia Louisovho rom\u00e1nu, Hist\u00f3ria ist\u00e9ho n\u00e1silia<\/em>. V bratislavskej A4-ke ju v r\u00e9\u017eii Barbory Chovancovej uviedlo Divadlo Ludus, ktor\u00e9ho zria\u010fovate\u013eom je BSK a prim\u00e1rnou cie\u013eovou skupinou je de facto \u017eiactvo z\u00e1kladn\u00fdch a stredn\u00fdch \u0161k\u00f4l, resp. mlad\u00ed dospel\u00ed. V tomto kontexte sa dramaturgick\u00e1 vo\u013eba Ludusu jav\u00ed ako \u010fal\u0161\u00ed d\u00f4le\u017eit\u00fd moment pre kv\u00edr divadlo \u2013 zria\u010fovan\u00e1 in\u0161tit\u00facia s eduka\u010dn\u00fdm programom zvolila dielo, v ktorom Louis autobiograficky opisuje vlastn\u00fa sk\u00fasenos\u0165 so sexu\u00e1lnym n\u00e1sil\u00edm a op\u00e4tovn\u00fdm pre\u017e\u00edvan\u00edm traumy v r\u00e1mci vy\u0161etrovania pr\u00edpadu. Ako pri in\u00fdch inscen\u00e1ci\u00e1ch, aj v tomto pr\u00edpade pon\u00faka Ludus preh\u013eadn\u00fa interakt\u00edvnu prezent\u00e1ciu s mnoh\u00fdmi liter\u00e1rnymi, filozofick\u00fdmi a sociologick\u00fdmi referenciami. Inscen\u00e1cia pritom oslovuje aj dospel\u00e9 publikum a hos\u0165ovala na troch ve\u013ek\u00fdch slovensk\u00fdch festivaloch \u2013 na Novej dr\u00e1me, na Divadelnej Nitre aj na Dotykoch a spojeniach, pri\u010dom na festivale Nov\u00e1 dr\u00e1ma\/New Drama z\u00edskala aj Grand Prix. Okrem toho m\u00e1 po\u010das jesene 2024 turn\u00e9 po \u010desk\u00fdch divadl\u00e1ch v Brne, v Ostrave \u010di v Prahe. \u010cesk\u00e9 div\u00e1ctvo si m\u00f4\u017ee inscenovan\u00fa podobu rom\u00e1nu porovna\u0165 aj s verziou, ktor\u00e1 vznikla v r\u00e9\u017eii Tom\u00e1\u0161a Lou\u017en\u00e9ho v pra\u017eskom \u0160vandovom divadle pod n\u00e1zvom D\u011bjiny n\u00e1sil\u00ed<\/em>.4<\/a><\/sup> <\/p>\n\n\n\n

Inscen\u00e1cie rom\u00e1nov \u00c9douarda Louisa sa so slovensk\u00fdm kontextom a divadlom pre ml\u00e1de\u017e prep\u00e1jaj\u00fa e\u0161te v jednom oh\u013eade. Trnavsk\u00e9 Divadlo J\u00e1na Pal\u00e1rika organizovalo v j\u00fani tohto roku prv\u00fd ro\u010dn\u00edk festivalu Teen Theatre Fest ur\u010den\u00e9ho n\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9mu publiku, v r\u00e1mci ktor\u00e9ho mimoriadne zarezonovala ma\u010farsk\u00e1 inscen\u00e1cia Kto zabil m\u00f4jho otca<\/em> nez\u00e1visl\u00e9ho divadla F\u00fcge. Z diskusie po predstaven\u00ed vyplynulo, \u017ee hoci ide o najlep\u0161iu inscen\u00e1ciu na ma\u010farskej nez\u00e1vislej sc\u00e9ne za rok 2023, nebolo by mo\u017en\u00e9 ju hra\u0165 ako \u0161kolsk\u00e9 predstavenie pre n\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fdch, ako to bolo v Trnave, ke\u010f\u017ee Orb\u00e1n v Ma\u010farsku zak\u00e1zal \u201epropag\u00e1ciu\u201c LGBTIQ+ t\u00e9m neplnolet\u00fdm osob\u00e1m. V tomto oh\u013eade zatia\u013e politick\u00e1 cenz\u00fara na Slovensku (na\u0161\u0165astie) \u0165ah\u00e1 za orb\u00e1novcami za krat\u0161\u00ed koniec, a tak si mohli mladistv\u00ed na festivale pozrie\u0165 napr\u00edklad aj inscen\u00e1ciu O ni\u010d nejde<\/em> nitrianskeho Nov\u00e9ho divadla, ur\u010den\u00fa kateg\u00f3rii 14+. S\u00fa\u010das\u0165ou inscen\u00e1cie o ob\u010dianskom aktivizme s\u00fa \u013eudskopr\u00e1vne t\u00e9my, ktor\u00e9 sa re\u017eis\u00e9rka Silvia Vollmann usilovala tlmo\u010di\u0165 dynamickou formou interakt\u00edvnej impro-show. Jednou z najsilnej\u0161\u00edch l\u00edni\u00ed je my\u0161lienkov\u00fd experiment, v ktorom sa prevr\u00e1ti spolo\u010densk\u00e1 norma a za nenorm\u00e1lne sa pova\u017euje by\u0165 hetero. S\u00fa\u010das\u0165ou je aj \u00faprimn\u00e1 v\u00fdpove\u010f herca Ivana Martinku o coming oute, ktor\u00e1 celej inscen\u00e1cii dod\u00e1va v\u00e1\u017enej\u0161\u00ed t\u00f3n a upriamuje pozornos\u0165 na to, \u017ee kv\u00edr komunite v skuto\u010dnosti nejde o \u201eni\u010d\u201c. <\/p>\n\n\n\n

Aj nitriansku inscen\u00e1ciu mo\u017eno vn\u00edma\u0165 ako ist\u00fa reakciu na udalosti na Z\u00e1mockej, ako snahu divadlom aktivizova\u0165 verejnos\u0165, najm\u00e4 mlad\u00fa gener\u00e1ciu, v d\u00f4le\u017eit\u00fdch ob\u010dianskych t\u00e9mach. Rovnako zrete\u013en\u00fd odkaz na trag\u00e9diu v Tepl\u00e1rni priniesla inscen\u00e1cia Nikdy nav\u017edy<\/em> s\u00faboru DPM v r\u00e9\u017eii Mari\u00e1na Amslera. Aktualiza\u010dn\u00e1 vsuvka v inscen\u00e1cii star\u0161ej hry Falka Richtera o vz\u0165ahoch s\u00fa\u010dasn\u00fdch tridsiatnikov, neschopn\u00fdch ak\u00e9hoko\u013evek z\u00e1v\u00e4zku, neschopn\u00fdch l\u00e1sky a sebal\u00e1sky, s\u00edce mohla p\u00f4sobi\u0165 trochu od\u0165a\u017eito a neorganicky, v kontexte tvorby tohto s\u00faboru a re\u017eis\u00e9ra v\u0161ak prev\u00e1\u017eila pochopite\u013en\u00e1 potreba vyjadri\u0165 sa k udalosti aj tak\u00fdmto sp\u00f4sobom. <\/p>\n\n\n\n

K\u00fdm Amsler je tvorcom, ktor\u00e9ho by sme mohli ozna\u010di\u0165 za barda slovensk\u00e9ho kv\u00edr divadla, v uplynul\u00fdch dvoch sez\u00f3nach do tejto mno\u017einy preniklo viacero nov\u00fdch mien. Napr\u00edklad divadlo Nomantinels, ktor\u00e9 sa systematicky venuje tejto oblasti tvorby, prizvalo k spolupr\u00e1ci na ostatn\u00fdch dvoch svojich inscen\u00e1ci\u00e1ch dve mlad\u00e9 re\u017eis\u00e9rky, ktor\u00e9 pod zna\u010dkou divadla prezentovali svoj re\u017eijn\u00fd rukopis. Inscen\u00e1cia T\u00e1 boles\u0165 \u0165a prejde<\/em> pod\u013ea novely Mie \u017durekovej (ktor\u00fa zdru\u017eenie NoMantinels aj vydalo) priniesla zauj\u00edmav\u00fd posun aj v kontexte kv\u00edr dramaturgie. V \u0161ir\u0161om reperto\u00e1ri inscen\u00e1ci\u00ed, s ktor\u00fdch t\u00e9mami sa m\u00f4\u017eu v\u00e4\u010d\u0161inou identifikova\u0165 predov\u0161etk\u00fdm gej mu\u017ei, toto dielo tematizuje vn\u00fatorn\u00fd z\u00e1pas s prijat\u00edm svojej transrodovej \u017eenskej identity. Re\u017eis\u00e9rka El\u00e9gia \u0160trbov\u00e1 na inscen\u00e1cii spolupracovala okrem in\u00e9ho s hercom Jakubom \u0160vecom, ktor\u00fd u\u017e v Hist\u00f3rii ist\u00e9ho n\u00e1silia<\/em>, rovnako ako tu, dok\u00e1zal nestereotypne stv\u00e1rni\u0165 pre\u017e\u00edvanie kv\u00edr osoby. \u010eal\u0161ou re\u017eis\u00e9rkou, ktor\u00e1 po prv\u00fdkr\u00e1t pracovala pod hlavi\u010dkou Nomantinels, bola Alexandra Bolfov\u00e1. Na inscen\u00e1cii Para_Nonnormal<\/em>, ktor\u00e1 mala premi\u00e9ru len ned\u00e1vno, 2. a 3. j\u00fala 2024, spolupracovala o. i. s hercami \u013dubo\u0161om Jan\u00e1kom, Jakubom Matej\u010d\u00edkom \u010di Filipom Pavukom, ktor\u00fdch tie\u017e m\u00f4\u017eeme vn\u00edma\u0165 ako nov\u00e9 tv\u00e1re stabilne spojen\u00e9 aj s kv\u00edr divadlom. N\u00e1met R\u00f3berta Pakana, dvorn\u00e9ho autora Nomantinels, hovor\u00ed heterot\u00f3pi\u00e1ch, bezpe\u010dn\u00fdch miestach, na ktor\u00fdch m\u00f4\u017eu by\u0165 kv\u00edr osoby sam\u00fdmi sebou. Inscen\u00e1cia taktie\u017e odkazuje na stratu jedn\u00e9ho z t\u00fdchto miest, \u00fato\u010diska, ktor\u00fdm bola pre slovensk\u00fa kv\u00edr komunitu pr\u00e1ve Tepl\u00e1re\u0148. <\/p>\n\n\n\n

Mimochodom, jednou z heterot\u00f3pi\u00ed sa pre kv\u00edr \u013eud\u00ed nepochybne stal priestor P*AKT-u, kult\u00farneho centra, ktor\u00e9 je nielen domovskou sc\u00e9nou Nomantinels, ale aj otvoren\u00fdm priestorom pre r\u00f4zne in\u00e9 projekty. Medzi t\u00fdmi, ktor\u00e9 v predo\u0161lej sez\u00f3ne vst\u00fapili do kv\u00edr diskurzu, boli aj dve inscen\u00e1cie, ktor\u00e9 mali premi\u00e9ru v P*AKT-e pomerne kr\u00e1tko po sebe na jar tohto roku. Prv\u00e1 z nich, \u017divot, z\u00e1zraky, ext\u00e1zy a zjavenia blahoslavenej panny, sestry Juany de la Cruz <\/em>uveden\u00e1 27. marca, je v\u00fdsledkom vcelku fascinuj\u00facej re\u0161er\u0161e tvoriv\u00e9ho t\u00edmu dramaturgi\u010dky Magdal\u00e9ny \u017diakovej, intermedi\u00e1lneho umeca Juraja Mydlu, re\u017eis\u00e9rky Emy Ben\u010d\u00edkovej a tane\u010dnice a choreografky Anky Sedla\u010dkovej. Toto kvarteto v koprodukcii s P*AKT-om a zdru\u017een\u00edm Batyskaf spracovalo dokument\u00e1rny pr\u00edbeh o abati\u0161i Juane de la Cruz, ktor\u00e1 ako jedna z m\u00e1la \u017eien mohla verejne k\u00e1za\u0165 a zast\u00e1va\u0165 tradi\u010dne mu\u017esk\u00fa poz\u00edciu. Pod\u013ea dochovan\u00fdch ind\u00edci\u00ed mala fyziologick\u00e9 znaky oboch pohlav\u00ed a jej k\u00e1zne \u010dasto tematizovali problematiku rodu a rodov\u00fdch rol\u00ed, \u010do bolo v s\u00favislosti s obdob\u00edm, v ktorom Juana \u017eila \u2013 teda prelom 15. a 16. storo\u010dia \u2013, nepochybne pozoruhodn\u00e9. Druh\u00fdm projektom, ktor\u00fd s inscen\u00e1ciou o sestre Juane sp\u00e1ja minim\u00e1lne nehierarchick\u00fd pr\u00edstup v r\u00e1mci tvorby, je lecture-performance Drag sa vracia<\/em> z apr\u00edla tohto roka. Inscena\u010dn\u00fd kolekt\u00edv bez \u0161pecifik\u00e1cie jednotliv\u00fdch rol\u00ed tvorili Vero R\u00f3za Ri\u0161\u0148ovsk\u00e1, Sami Furm\u00e1nek, Kodiki, Jak Evom, Tereza Pavl\u00edkov\u00e1, Imrich Pisarovi\u010d, Jakub Matej\u010d\u00edk, D\u00e1vid Seleck\u00fd, Kl\u00e1ra Doln\u00edkov\u00e1, Lenka Adamcov\u00e1, Frederik Britzlmair, T\u00e1\u0148a Mravcov\u00e1 a Alexandra Ga\u0161parovi\u010d. Novela Dobroslava Chrob\u00e1ka in\u0161pirovala dramaturgi\u010dku Sami Furm\u00e1nek a re\u017eis\u00e9rku Veroniku R\u00f3zu Ri\u0161\u0148ovsk\u00fa k n\u00e1padu prostredn\u00edctvom travestie slovenskej liter\u00e1rnej klasiky uva\u017eova\u0165 o kore\u0148och n\u00e1rodn\u00fdch ideol\u00f3gi\u00ed, na\u0161ich odvek\u00fdch predsudkoch \u010di o ni\u010divej aj transformat\u00edvnej sile slova.  <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Fotografia z inscen\u00e1cie Hist\u00f3ria ist\u00e9ho n\u00e1silia od \u00a9 Divadla Ludus<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Inscen\u00e1cie a projekty, ktor\u00e9 sme spomenuli, vznikli v ostatn\u00fdch dvoch sez\u00f3nach v r\u00f4znych priestoroch a kontextoch \u2013 od najv\u00e4\u010d\u0161ej, \u0161t\u00e1tom zria\u010fovanej in\u0161tit\u00facie cez zria\u010fovan\u00e9 krajsk\u00e9 divadlo zameran\u00e9 na tvorbu pre ml\u00e1de\u017e, \u0161kolsk\u00e9 divadlo, divadl\u00e1, ktor\u00e9 sa kv\u00edr t\u00e9mam venuj\u00fa okrajovo aj programovo a\u017e po jednorazov\u00e9 projekty podporen\u00e9 z verejn\u00fdch zdrojov. V\u010faka tejto rozmanitosti a tie\u017e v\u010faka festivalom \u010di hos\u0165ovaniam m\u00f4\u017eu t\u00e9my, o ktor\u00fdch chce tvorcovstvo dan\u00fdch inscen\u00e1ci\u00ed hovori\u0165, prenikn\u00fa\u0165 k r\u00f4znym kateg\u00f3ri\u00e1m publika. Viacer\u00e9 z inscen\u00e1ci\u00ed vznikli v bezprostrednej reakcii na \u00fatok na Z\u00e1mockej alebo na\u0148 odkazuj\u00fa nepriamo a m\u00f4\u017eu by\u0165 pre kv\u00edr komunitu prostriedkom, ako hovori\u0165 o svojej traume a ako sa s \u0148ou vyrovn\u00e1va\u0165. Divadlo je pre tvorcov a tvorkyne, ale aj pre ich publikum, bezpe\u010dn\u00fdm miestom, kde je inakos\u0165 v\u00edtan\u00e1 a re\u0161pektovan\u00e1, kde sa d\u00e1 by\u0165 sam\u00fdmi sebou a deli\u0165 sa o svoje pocity. Zd\u00e1 sa teda, \u017ee divadlo sa v posledn\u00fdch dvoch rokoch stalo kv\u00edr heterot\u00f3piou. A to nie je m\u00e1lo. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Fotografia z inscen\u00e1cie Sme v pohode zo str\u00e1nky SND \u00a9 Radovan Dranga<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

______________________________________________________________________<\/p>\n\n\n

  1. Hru s\u00a0p\u00f4vodn\u00fdm n\u00e1zvom The New Century<\/em> americk\u00e9ho autora Paula Rudnicka z\u00a0roku 2008 re\u017e\u00edroval Bra\u0148o Holi\u010dek v\u00a0\u010cinohre N\u00e1rodn\u00e9ho divadla pr\u00e1ve v\u00a0obdob\u00ed, ke\u010f ju umelecky viedla Daniela \u0160pinar. Inscen\u00e1cia mala premi\u00e9ru v\u00a0roku 2017 a\u00a0na festivale hos\u0165ovala v\u00a0roku 2019. O\u00a0dramaturgickej in\u0161pir\u00e1cii touto inscen\u00e1ciou hovor\u00ed dramaturgi\u010dka inscen\u00e1cie Darina Abrah\u00e1mov\u00e1 v\u00a0rozhovore pre Sme N\u00e1rodn\u00e9<\/em>. Pozri Daniela \u0160pinar: Je zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee kto nast\u00fapi do N\u00e1rodn\u00e9ho divadla, sa automaticky st\u00e1va nepriate\u013eom. In SME.sk<\/em>. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/kultura.sme.sk\/c\/23280502\/daniela-spinar-je-zvlastne-ze-kto-nastupi-do-narodneho-divadla-sa-automaticky-stava-nepriatelom.html<\/a> \u21a9\ufe0e<\/a><\/li>
  2. Pozri KRAM\u00c1R, R. L. Re\u017eis\u00e9rka Ema Ben\u010d\u00edkov\u00e1: Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia je radik\u00e1lna l\u00e1ska<\/em>. In QYS. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/reziserka-ema-bencikova-najdolezitejsia-je-radikalna-laska\/ \u21a9\ufe0e<\/a><\/li>
  3. Obdobnou t\u00e9mou sa zaoberala napr\u00edklad inscen\u00e1cia hry Marka Ravenhilla Ob\u010dianska n\u00e1uka<\/em> (2011) v\u00a0r\u00e9\u017eii Ondreja Kapr\u00e1lika. \u21a9\ufe0e<\/a><\/li>
  4. V\u00a0\u010deskom divadle vznikla tie\u017e inscen\u00e1cia Kdo zabil m\u00e9ho otce<\/em> (2021), re\u017e\u00edroval ju Jakub \u010cerm\u00e1k v nez\u00e1vislom divadle Depresivn\u00ed d\u011bti tou\u017e\u00ed po pen\u011bz\u00edch. Obe inscen\u00e1cie hos\u0165ovali aj na Slovensku v\u00a0r\u00e1mci desiateho a\u00a0jeden\u00e1steho ro\u010dn\u00edka festivalu Drama kv\u00edr \u21a9\ufe0e<\/a><\/li><\/ol>\n\n\n

    <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Autorka: Martina Ma\u0161l\u00e1rov\u00e1 \/ FOTO: SND, Divadlo Ludus Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Jese\u0148 2024. Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 divadlo uprostred minulej sez\u00f3ny uviedlo premi\u00e9ru kv\u00edr inscen\u00e1cie Sme v pohode v r\u00e9\u017eii \u010deskej kv\u00edr re\u017eis\u00e9rky Daniely \u0160pinar. Dramaturgiu \u010cinohry SND \u00fadajne pri spolo\u010dnom h\u013eadan\u00ed titulu in\u0161pirovalo hos\u0165ovanie \u010deskej verzie Sme v pohod\u011b na festivale Drama kv\u00edr. Na …<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":21,"featured_media":4677,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"[{\"id\":\"5f0516b9-395f-4a13-b17e-c0f79eec5803\",\"content\":\"Hru s\\u00a0p\\u00f4vodn\\u00fdm n\\u00e1zvom The New Century<\\\/em> americk\\u00e9ho autora Paula Rudnicka z\\u00a0roku 2008 re\\u017e\\u00edroval Bra\\u0148o Holi\\u010dek v\\u00a0\\u010cinohre N\\u00e1rodn\\u00e9ho divadla pr\\u00e1ve v\\u00a0obdob\\u00ed, ke\\u010f ju umelecky viedla Daniela \\u0160pinar. Inscen\\u00e1cia mala premi\\u00e9ru v\\u00a0roku 2017 a\\u00a0na festivale hos\\u0165ovala v\\u00a0roku 2019. O\\u00a0dramaturgickej in\\u0161pir\\u00e1cii touto inscen\\u00e1ciou hovor\\u00ed dramaturgi\\u010dka inscen\\u00e1cie Darina Abrah\\u00e1mov\\u00e1 v\\u00a0rozhovore pre Sme N\\u00e1rodn\\u00e9<\\\/em>. Pozri Daniela \\u0160pinar: Je zvl\\u00e1\\u0161tne, \\u017ee kto nast\\u00fapi do N\\u00e1rodn\\u00e9ho divadla, sa automaticky st\\u00e1va nepriate\\u013eom. In SME.sk<\\\/em>. Dostupn\\u00e9 na: https:\\\/\\\/kultura.sme.sk\\\/c\\\/23280502\\\/daniela-spinar-je-zvlastne-ze-kto-nastupi-do-narodneho-divadla-sa-automaticky-stava-nepriatelom.html<\\\/a>\"},{\"id\":\"7750d13e-813e-4db7-b6ce-1f34e1162937\",\"content\":\"Pozri KRAM\\u00c1R, R. L. Re\\u017eis\\u00e9rka Ema Ben\\u010d\\u00edkov\\u00e1: Najd\\u00f4le\\u017eitej\\u0161ia je radik\\u00e1lna l\\u00e1ska<\\\/em>. In QYS. Dostupn\\u00e9 na: https:\\\/\\\/duhovyrok.sk\\\/qys\\\/reziserka-ema-bencikova-najdolezitejsia-je-radikalna-laska\\\/\"},{\"id\":\"40130a56-43b4-4ef5-ad8c-9152371c78ee\",\"content\":\"Obdobnou t\\u00e9mou sa zaoberala napr\\u00edklad inscen\\u00e1cia hry Marka Ravenhilla Ob\\u010dianska n\\u00e1uka<\\\/em> (2011) v\\u00a0r\\u00e9\\u017eii Ondreja Kapr\\u00e1lika.\"},{\"id\":\"6c8c4ad1-1664-4923-944b-21c23fe75cd0\",\"content\":\"V\\u00a0\\u010deskom divadle vznikla tie\\u017e inscen\\u00e1cia Kdo zabil m\\u00e9ho otce<\\\/em> (2021), re\\u017e\\u00edroval ju Jakub \\u010cerm\\u00e1k v nez\\u00e1vislom divadle Depresivn\\u00ed d\\u011bti tou\\u017e\\u00ed po pen\\u011bz\\u00edch. Obe inscen\\u00e1cie hos\\u0165ovali aj na Slovensku v\\u00a0r\\u00e1mci desiateho a\\u00a0jeden\\u00e1steho ro\\u010dn\\u00edka festivalu Drama kv\\u00edr\"}]"},"categories":[256,261,10],"tags":[571,43,266,145,159],"class_list":["post-4675","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-divadlo","category-komentare-a-analyzy","category-kultura","tag-analyza","tag-divadlo","tag-from-qys","tag-queer-divadlo","tag-queer-kultura"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4675","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/21"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4675"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4675\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4682,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4675\/revisions\/4682"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4675"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4675"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4675"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}