{"id":3611,"date":"2022-07-05T07:39:35","date_gmt":"2022-07-05T05:39:35","guid":{"rendered":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/?p=3611"},"modified":"2022-07-06T18:28:50","modified_gmt":"2022-07-06T16:28:50","slug":"slovencina-moze-byt-rodovo-vyvazena-je-pripravena-na-nebinarnych-ludi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/slovencina-moze-byt-rodovo-vyvazena-je-pripravena-na-nebinarnych-ludi\/","title":{"rendered":"Sloven\u010dina m\u00f4\u017ee by\u0165 rodovo vyv\u00e1\u017een\u00e1. Je pripraven\u00e1 na nebin\u00e1rnych \u013eud\u00ed?"},"content":{"rendered":"\n

Autorka: Krist\u00edna Gyur\u00edkov\u00e1 \/ Foto: Arch\u00edv Lujzy Urbancovej<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Na jese\u0148 minul\u00e9ho roka sme priniesli \u010dl\u00e1nok o rodovo neutr\u00e1lnom oble\u010den\u00ed. Kon\u0161tatovali sme v \u0148om, \u017ee rodovo neutr\u00e1lne oble\u010denie, \u017eia\u013e, aj v dne\u0161nej dobe inklinuje k maskulinite. Fakt, \u017ee to, \u010do je mu\u017esk\u00e9, sa \u010dasto vn\u00edma ako neutr\u00e1lne, zatia\u013e \u010do \u017eensk\u00e9 veci sa pova\u017euj\u00fa za \u0161pecifick\u00e9 (ak nie priamo menejcenn\u00e9), vid\u00edme v\u0161ak aj v in\u00fdch sf\u00e9rach. Jednou z nich je jazyk, ktor\u00fd pou\u017e\u00edvame.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V sloven\u010dine je pr\u00edkladom tejto inklin\u00e1cie tzv. generick\u00e9 maskul\u00ednum, teda pou\u017e\u00edvanie mu\u017esk\u00e9ho rodu ako toho neutr\u00e1lneho a v\u0161eobecn\u00e9ho. Mu\u017esk\u00fd rod sa pova\u017euje za \u201einkluz\u00edvny\u201c a  podstatn\u00e9 men\u00e1 v mu\u017eskom rode sa be\u017ene pou\u017e\u00edvaj\u00fa aj na ozna\u010dovanie os\u00f4b \u017eensk\u00e9ho rodu. Naopak to v\u0161ak zau\u017e\u00edvan\u00e9 nie je \u2013 \u017eensk\u00fd rod je pova\u017eovan\u00fd za \u201eexkluz\u00edvny\u201c a ozna\u010duje len \u017eeny.<\/p>\n\n\n\n

Jazyk formuje na\u0161e videnie sveta<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V\u00e4\u010d\u0161ina z n\u00e1s si ani neuvedomuje, ak\u00fd jazyk dennodenne pou\u017e\u00edva. To, ako pou\u017e\u00edvame jazyk a rodovo podmienen\u00e9 slov\u00e1, v\u0161ak formuje na\u0161e predstavy o spolo\u010dnosti, o tom, ak\u00e9 postavenie v nej maj\u00fa mu\u017ei a \u017eeny a ako si osvojujeme a tvor\u00edme rodov\u00e9 stereotypy. Neust\u00e1le vystavovanie \u013eud\u00ed mu\u017esk\u00e9mu rodu posil\u0148uje asoci\u00e1cie s mu\u017esk\u00fdm rodom. Koho si predstav\u00edte, ke\u010f sa povie mana\u017e\u00e9r <\/em>\u010di lek\u00e1r<\/em>? Mu\u017eom podvedome prira\u010fujeme poz\u00edcie s vysok\u00fdm spolo\u010densk\u00fdm statusom alebo vy\u0161\u0161\u00edm finan\u010dn\u00fdm ohodnoten\u00edm, zatia\u013e \u010do \u017een\u00e1m pr\u00e1ve naopak. V\u00fdrazy upratova\u010d <\/em>alebo predava\u010d <\/em>nie s\u00fa z\u010faleka tak\u00e9 zau\u017e\u00edvan\u00e9 ako upratova\u010dka <\/em>\u010di predava\u010dka<\/em>.<\/p>\n\n\n\n

To v\u0161ak, na\u0161\u0165astie, znamen\u00e1, \u017ee spr\u00e1vnym pou\u017e\u00edvan\u00edm jazyka vieme tieto predstavy a stereotypy zmeni\u0165. Pr\u00e1ve preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 pou\u017e\u00edva\u0165 jazyk, ktor\u00fd je inkluz\u00edvny, nesexistick\u00fd, prispieva k rodovej rovnosti a vyh\u00fdba sa pou\u017e\u00edvaniu slov poukazuj\u00facich na to, \u017ee len jeden rod je v spolo\u010dnosti normou.<\/p>\n\n\n\n

\u201eSloven\u010dina m\u00e1 potenci\u00e1l by\u0165 rodovo vyv\u00e1\u017een\u00e1. Ja to vid\u00edm tak, \u017ee to z\u00e1vis\u00ed od toho, kto ju pou\u017e\u00edva. Nie je to a\u017e tak o sloven\u010dine, ako o \u013eu\u010foch, ktor\u00ed ju pou\u017e\u00edvaj\u00fa,\u201c mysl\u00ed si jazykovedky\u0148a Mgr. Lujza Urbancov\u00e1, PhD. z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.<\/p>\n\n\n\n

Pou\u017e\u00edvajme rodovo vyv\u00e1\u017eenej\u0161\u00ed jazyk<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V sloven\u010dine m\u00e1 ka\u017ed\u00fd \u010dlovek a ka\u017ed\u00e1 vec svoj gramatick\u00fd rod. To ale neznamen\u00e1, \u017ee nepozn\u00e1me sp\u00f4soby, ako sloven\u010dinu pri ka\u017edodennom pou\u017e\u00edvan\u00ed rodovo vyva\u017eova\u0165. Kedysi sa hovorilo, \u017ee cestou je feminiz\u00e1cia, \u010di\u017ee ke\u010f sa pou\u017eije generick\u00e9 maskul\u00ednum, dolo\u017e\u00ed sa aj femin\u00ednum, teda: predava\u010di a predava\u010dky, obyvatelia a obyvate\u013eky<\/em>.<\/p>\n\n\n\n

Pod\u013ea doktorky Urbancovej v\u0161ak existuj\u00fa aj lep\u0161ie sp\u00f4soby. \u201eMne sa zd\u00e1, \u017ee feminiz\u00e1cia op\u00e4\u0165 akcentuje t\u00fa dvojrodovos\u0165 a nie v\u0161etci \u013eudia sa chc\u00fa identifikova\u0165 len s mu\u017esk\u00fdm alebo \u017eensk\u00fdm rodom. Ja sa teda prikl\u00e1\u0148am k tomu, aby sme sa sna\u017eili hovori\u0165 rodovo neutr\u00e1lne alebo pou\u017e\u00edvali kolekt\u00edva, \u010di\u017ee slov\u00e1 ako \u0161tudenstvo<\/em>, \u017eiactvo<\/em>, posluch\u00e1\u010dstvo<\/em>. V jednotnom \u010d\u00edsle zatia\u013e nem\u00e1me v sloven\u010dine zau\u017e\u00edvan\u00fd rod pre nebin\u00e1rnych \u013eud\u00ed, ale je to zase len vecou toho, kedy ho \u013eudia za\u010dn\u00fa pou\u017e\u00edva\u0165. T\u00ed, ktor\u00ed si myslia, \u017ee ho potrebuj\u00fa, by ho mali za\u010da\u0165 pou\u017e\u00edva\u0165, a potom sa za\u010dne \u0161\u00edri\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Na to, aby sme za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 inkluz\u00edvnej\u0161\u00ed jazyk, treba zmeni\u0165 sp\u00f4sob, ak\u00fdm rozm\u00fd\u0161\u013eame. Pri pou\u017e\u00edvan\u00ed sloven\u010diny n\u00e1m pripad\u00e1 prirodzen\u00e9 pou\u017e\u00edva\u0165 generick\u00e9 maskul\u00ednum, pr\u00e1ve preto sa n\u00e1m ako najjednoduch\u0161\u00ed krok smerom k rodovej vyv\u00e1\u017eenosti n\u00faka pridanie podstatn\u00e9ho mena \u017eensk\u00e9ho rodu. Ke\u010f sa v\u0161ak v texte kopia v\u00fdrazy ako u\u010ditelia a u\u010dite\u013eky<\/em> \u010di div\u00e1ci a div\u00e1\u010dky, m\u00f4\u017ee to zhor\u0161i\u0165 jeho \u010ditate\u013enos\u0165. V druhom pr\u00edpade si mo\u017eno spomenieme na v\u00fdraz publikum, ale \u010do s t\u00fdm prv\u00fdm?<\/p>\n\n\n\n

\u201eKe\u010f vid\u00edm text, kde sa \u010dasto kumuluj\u00fa tak\u00e9to v\u00fdrazy, poviem si, \u017ee to je ten prv\u00fd krok a \u017ee si ten \u010dlovek uvedomuje potrebu rodovej vyv\u00e1\u017eenosti. Ale druh\u00fd krok by bol poveda\u0165 u\u010dite\u013esk\u00fd kolekt\u00edv<\/em> alebo u\u010dite\u013esk\u00fd person\u00e1l<\/em>. Neraz sa to d\u00e1 vyjadri\u0165 aj slovami ako osoba, \u013eudia, \u010dlovek, komunita, t\u00edm, kolekt\u00edv. U\u017e ke\u010f tvor\u00edme ten text, mus\u00edme ho tvori\u0165 inak, nie tak, \u017ee ho vytvor\u00edme v generickom maskul\u00edne a potom to generick\u00e9 maskul\u00ednum premen\u00edme,\u201c hovor\u00ed doktorka Urbancov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Tak\u00e9to kolekt\u00edvne ozna\u010dovanie m\u00e1 navy\u0161e aj t\u00fa v\u00fdhodu, \u017ee pri \u0148om nemus\u00edme uva\u017eova\u0165 o porad\u00ed menovan\u00fdch rodov\u00fdch variantov (automatick\u00e9 dop\u013a\u0148anie tvaru v \u017eenskom rode ako druh\u00e9ho v porad\u00ed s\u00edce \u010diasto\u010dne pln\u00ed \u00fa\u010del rodovej inkluz\u00edvnosti, ale od rodovej rovnosti m\u00e1 st\u00e1le \u010faleko).<\/p>\n\n\n\n

Ako v sloven\u010dine hovori\u0165 o nebin\u00e1rnych \u013eu\u010foch?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Osobitn\u00fdm probl\u00e9mom je to, ako sa v sloven\u010dine popasova\u0165 s nebin\u00e1rnos\u0165ou. Sloven\u010dina m\u00e1 s\u00edce tri gramatick\u00e9 rody, na ozna\u010dovanie dospel\u00fdch \u013eud\u00ed sa v\u0161ak pou\u017e\u00edvaj\u00fa len dva, a to mu\u017esk\u00fd a \u017eensk\u00fd. Je teda sloven\u010dina pripraven\u00e1 na nebin\u00e1rnych \u013eud\u00ed?<\/p>\n\n\n\n

\u201eMysl\u00edm si, \u017ee sloven\u010dina je pripraven\u00e1 na v\u0161etko, na \u010do sme pripraven\u00ed my, \u010do ju pou\u017e\u00edvame,\u201c tvrd\u00ed doktora Urbancov\u00e1. \u201eLen si zoberte, ak\u00fa ve\u013ek\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu sme vytvorili, ktor\u00e1 sa t\u00fdka po\u010d\u00edta\u010dov. Keby sme si povedali, \u017ee nie je pripraven\u00e1, \u010do by sme t\u00fdm vlastne povedali? Povedali by sme t\u00fdm, \u017ee ten n\u00e1\u0161 nedokonal\u00fd jazyk sa nedok\u00e1\u017ee prisp\u00f4sobi\u0165 spolo\u010dnosti.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Mo\u017enost\u00ed, ako rozpr\u00e1va\u0165 o nebin\u00e1rnych \u013eu\u010foch, je hne\u010f nieko\u013eko. Victory Vargicovie, ktor\u00e9 je nebin\u00e1rne, vytvorilo Nebin\u00e1rnu pr\u00edru\u010dku<\/em><\/a>, v ktorej vysvet\u013euje, \u010do je vlastne nebin\u00e1rnos\u0165 a oboznamuje \u010ditate\u013estvo s r\u00f4znymi alternat\u00edvami, ako komunikova\u0165 o nebin\u00e1rnych \u013eu\u010foch aj s nimi. Pr\u00edru\u010dku \u013eahko n\u00e1jdete na internete, sta\u010d\u00ed si ju vyh\u013eada\u0165 cez Google. Niektor\u00ed \u013eudia uprednost\u0148uj\u00fa v\u00fdber z existuj\u00facich rodov on, ona, ono, oni, in\u00ed gramatick\u00e9 rody striedaj\u00fa a \u010fal\u0161\u00ed pou\u017e\u00edvaj\u00fa tzv. novorody \u010di rodovo neutr\u00e1lny bezrod.<\/p>\n\n\n\n

Autorstvom n\u00e1vrhu bezrodu<\/a> a jeho z\u00e1men je Sely. Sely navrhlo osobn\u00e9 z\u00e1meno en, ukazovacie z\u00e1meno te a privlast\u0148ovacie z\u00e1men\u00e1 jena a tena, ako aj ich sklo\u0148ovanie vo v\u0161etk\u00fdch tvaroch. Tieto z\u00e1men\u00e1 s\u00fa in\u0161pirovan\u00e9 existuj\u00facim stredn\u00fdm rodom. Takto navrhnut\u00fdm bezrodom sa in\u0161pirovala aj prekladate\u013eka Lucia Halov\u00e1, ke\u010f prekladala do sloven\u010diny knihu od Bernardine Evaristo Diev\u010da, \u017eena, in\u00e9<\/em>, v ktorej vystupuje nebin\u00e1rna osoba. \u010cesk\u00e1 prekladate\u013eka sa pri preklade rovnakej knihy rozhodla pre alternat\u00edvu striedania rodov. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je, \u017ee obe prekladate\u013eky zachovali nebin\u00e1rnos\u0165 spom\u00ednanej postavy a zaviedli nie\u010do, na \u010do m\u00f4\u017eeme pri pou\u017e\u00edvan\u00ed \u010de\u0161tiny a sloven\u010diny odkazova\u0165 a nadviaza\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f v spolo\u010dnosti za\u010dn\u00fa st\u00fapa\u0165 anti-LGBTI+ n\u00e1lady, v\u017edy sa to odraz\u00ed aj v jazyku, ktor\u00fd z\u00e1rove\u0148 sl\u00fa\u017ei ako prostriedok manipul\u00e1cie. \u201eV\u00f4bec nes\u00fahlas\u00edm s t\u00fdm, ako sa to politizuje. Ide\u00e1lne by bolo, keby spolo\u010dnos\u0165 mohla pokojne \u017ei\u0165 a nejak\u00e1 jej \u010das\u0165 si bude tvori\u0165 tak\u00fd jazyk, ak\u00fd potrebuje, lebo je to pre \u0148u hodnota. Ak je pre m\u0148a hodnotou rodov\u00e1 rovnos\u0165, potom sa sna\u017e\u00edm takto pou\u017e\u00edva\u0165 aj jazyk. Ak to nevn\u00edmam ako hodnotu, tak neh\u013ead\u00e1m tak\u00e9to sp\u00f4soby vyjadrenia,\u201c uzatv\u00e1ra doktorka Urbancov\u00e1.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Autorka: Krist\u00edna Gyur\u00edkov\u00e1 \/ Foto: Arch\u00edv Lujzy Urbancovej Na jese\u0148 minul\u00e9ho roka sme priniesli \u010dl\u00e1nok o rodovo neutr\u00e1lnom oble\u010den\u00ed. Kon\u0161tatovali sme v \u0148om, \u017ee rodovo neutr\u00e1lne oble\u010denie, \u017eia\u013e, aj v dne\u0161nej dobe inklinuje k maskulinite. Fakt, \u017ee to, \u010do je mu\u017esk\u00e9, sa \u010dasto vn\u00edma ako neutr\u00e1lne, zatia\u013e \u010do \u017eensk\u00e9 veci sa pova\u017euj\u00fa za \u0161pecifick\u00e9 (ak …<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":21,"featured_media":3640,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[259,13],"tags":[266,391,185,392],"class_list":["post-3611","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-rozhovory","category-viditelnost","tag-from-qys","tag-jazyk","tag-rozhovor","tag-slovencina"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3611","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/21"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3611"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3611\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3612,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3611\/revisions\/3612"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3640"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3611"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3611"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3611"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}