{"id":2250,"date":"2018-03-11T09:24:30","date_gmt":"2018-03-11T08:24:30","guid":{"rendered":"https:\/\/qys.sk\/?p=2250"},"modified":"2021-03-18T09:22:46","modified_gmt":"2021-03-18T08:22:46","slug":"historicke-teple-okienko-jany-jablonickej-zezulovej-nase-europske-stonewally","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/historicke-teple-okienko-jany-jablonickej-zezulovej-nase-europske-stonewally\/","title":{"rendered":"Historick\u00e9 tepl\u00e9 okienko Jany Jablonickej Zezulovej: Na\u0161e eur\u00f3pske \u201estonewally\u201c"},"content":{"rendered":"\n

Autorka textu: Jana Jablonick\u00e1 Zezulov\u00e1 \/ Foto: S\u00fakromn\u00fd arch\u00edv<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Arch\u00edvny text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Leto 2018.<\/p><\/blockquote>\n\n\n\n

Raz za \u010das sa v tomto \u010dasopriestore vyskytne niekto, kto pr\u00edde s unik\u00e1tnou my\u0161lienkou na nejak\u00fd aktivistick\u00fd po\u010din. Ako Mari\u00e1n Vojtek, Ivan Po\u017egai a \u010fal\u0161\u00ed aktivisti s my\u0161lienkou zalo\u017ei\u0165 prv\u00e9 slovensk\u00e9 zdru\u017eenie, ktor\u00e9ho cie\u013eom bolo obhajova\u0165 pr\u00e1va homosexu\u00e1lnych ob\u010danov, s n\u00e1zvom Ganymedes<\/em>, v roku 1990. Ako Hana F\u00e1bry s prv\u00fdm lesbick\u00fdm zdru\u017een\u00edm v na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch, Museion<\/em> v roku 1994. Ako Romana Schlesinger s D\u00fahov\u00fdm PRIDE<\/em> \u010di Andrej Kuruc s prv\u00fdm queer divadlom Nomantinels v roku 2010. Ako mnoho \u010fal\u0161\u00edch, ktor\u00ed sa sna\u017eili uvies\u0165 do \u017eivota nie\u010do, \u010domu verili, \u017ee bude pokra\u010dova\u0165 a prispeje k pokroku v dosahovan\u00ed \u013eudskej d\u00f4stojnosti. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Magnus Hirschfeld (1868 – 1935)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

V\u017edy prv\u00ed<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Mo\u017eno niektor\u00ed viete, mo\u017eno nie, ale niekedy si \u013eudia, ktor\u00ed sa dlhodobo venuj\u00fa aktivizmu, robia srandu (nevyhnutn\u00fa v r\u00e1mci psychohygieny) z toho, kto zase raz pr\u00edde s my\u0161lienkou na nie\u010do nov\u00e9, unik\u00e1tne a hlavne prv\u00e9<\/strong>. Ako keby bola hanba pokra\u010dova\u0165 v \u00fasil\u00ed to\u013ek\u00fdch aktivistov a aktivistiek a nabera\u0165 ich sk\u00fasenosti a m\u00fadrosti, ale aj sa v\u00fddatne pou\u010di\u0165 z ich ch\u00fdb a \u013eudskej nedokonalosti. A tak v snahe \u201eby\u0165 prv\u00ed\u201c za\u010d\u00edname \u010dastokr\u00e1t odznova, nepozn\u00e1me svoju hist\u00f3riu, po\u013eavujeme v komunitnej reflexii, aj sebareflexii. A je to \u0161koda. Lebo len intenz\u00edvne kontinu\u00e1lne snahy a kultivovanie dedi\u010dstva t\u00fdch \u201epred nami\u201c m\u00f4\u017ee vies\u0165 k vyt\u00fa\u017een\u00fdm zmen\u00e1m v spolo\u010dnosti, o ktor\u00e9 n\u00e1m tak ide. Ke\u010f sa bli\u017e\u0161ie pozrieme na hist\u00f3riu emancip\u00e1cie homosexuality a z\u00e1pasov LGBT \u013eud\u00ed za svoje pr\u00e1va, zist\u00edme, \u017ee v\u0161etko, \u010do sme pred piatimi, desiatimi \u010di dvadsiatimi rokmi vymysleli, u\u017e niekto urobil. Pozrime sa dnes spolu bli\u017e\u0161ie na tieto prvenstv\u00e1. S\u00fa jedine\u010dn\u00e9 aj v tom, \u017ee nemali potrebu pr\u00edzvukova\u0165, \u017ee s\u00fa prv\u00e9. Sk\u00f4r pou\u017e\u00edvali pr\u00edvlastky modern\u00e9, pokrokov\u00e9 a spravodliv\u00e9. <\/p>\n\n\n\n

\"\"
Plienenie in\u0161tit\u00fatu nacistami (1933)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Naozaj prv\u00ed<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V roku 1897 vznikol v Nemecku, v Berl\u00edne prv\u00fd spolok na svete, ktor\u00fd zameral svoje \u00fasilie na obhajobu \u013eud\u00ed homosexu\u00e1lnej orient\u00e1cie a ukon\u010denie ich kriminaliz\u00e1cie z\u00e1konom. Spolok mal pomenovanie Vedecko-humanit\u00e1rny v\u00fdbor<\/em> a zalo\u017eili ho lek\u00e1r a sexuol\u00f3g Magnus Hirschfeld<\/strong>, vydavate\u013e Max Spohr, pr\u00e1vnik Eduard Oberg a spisovate\u013e Franz Joseph von B\u0171low. Svoje pomenovanie neniesol n\u00e1hodou, svoje argumenty za odtrestnenie homosexuality a obhajobu pr\u00e1v homosexu\u00e1lov postavili jeho predstavitelia na v\u00fdskume, vedecky platn\u00fdch argumentoch a my\u0161lienkach humanizmu. Ak je vedecky dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee homosexualita je kon\u0161titu\u010dn\u00e1 \u013eudsk\u00e1 vlastnos\u0165, jedinec sa s \u0148ou narod\u00ed a nie je mo\u017en\u00e9 ju meni\u0165<\/strong>, t\u00fdm p\u00e1dom je vedecky neopodstatnen\u00e9 sa ju pok\u00fa\u0161a\u0165 zmeni\u0165 \u010di \u201evylie\u010di\u0165\u201c. Rovnako je nezmyseln\u00e9 ju tresta\u0165, lebo prejavova\u0165 l\u00e1sku a pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165 k osobe rovnak\u00e9ho pohlavia za obojstrann\u00e9ho s\u00fahlasu u\u017e z defin\u00edcie nenap\u013a\u0148a podstatu trestn\u00e9ho \u010dinu \u2013 niekomu \u0161kodi\u0165, ubl\u00ed\u017ei\u0165 \u010di obmedzova\u0165 jeho\/jej slobodu. <\/p>\n\n\n\n

V\u00fdbor inicioval pet\u00edciu za zru\u0161enie paragrafu 175, na ktor\u00fa sa mu podarilo z\u00edska\u0165 tak\u00fdch signat\u00e1rov ako Albert Einstein, Thomas Mann, Hermann Hesse \u010di Lev Tolstoj. Medzi jeho \u010fal\u0161ie \u010dinnosti patrila obhajoba ob\u017ealovan\u00fdch kv\u00f4li spom\u00ednan\u00e9mu paragrafu na s\u00fadoch, organizovanie osvetov\u00fdch predn\u00e1\u0161ok pre verejnos\u0165, vyd\u00e1vanie \u010dasopisu (Jahrbuch f\u0171r sexuelle Zwischenstufen<\/em>). Pet\u00edcia bola predlo\u017een\u00e1 na rokovanie parlamentu viackr\u00e1t, uspie\u0165 V\u00fdboru sa v\u0161ak nepodarilo. Na\u0161tartoval v\u0161ak spolo\u010densk\u00fa diskusiu o t\u00e9me, o ktorej ju dovtedy nebolo mo\u017en\u00e9 vies\u0165 v takom rozsahu. <\/p>\n\n\n\n

V roku 1919 Magnus Hirschfeld zalo\u017eil prv\u00fd in\u0161tit\u00fat svojho druhu na svete za \u00fa\u010delom v\u00fdskumu \u013eudskej sexuality, In\u0161tit\u00fat pre sexu\u00e1lne vedy<\/em>. Okrem s\u00eddla Vedecko-humanitn\u00e9ho v\u00fdboru in\u0161tit\u00fat poskytoval pracovn\u00e9 a v\u00fdskumn\u00e9 z\u00e1zemie vedcom, lek\u00e1rom a psychol\u00f3gom, disponoval dobre vybavenou kni\u017enicou, archivoval mno\u017estvo antropologick\u00fdch artefaktov k \u0161t\u00fadiu \u013eudskej sexuality z h\u013eadiska jej hist\u00f3rie, ale aj geografickej diverzity. In\u0161tit\u00fat zohral aj priekopn\u00edcky v\u00fdznam v poskytovan\u00ed poradenstva pre man\u017eelsk\u00e9 p\u00e1ry v oblasti intimity a sexuality. Ro\u010dne ho nav\u0161t\u00edvilo okolo 20 000 \u013eud\u00ed a bolo poskytnut\u00fdch 1800 konzult\u00e1ci\u00ed. In\u0161tit\u00fat si z\u00e1rove\u0148 plnil svoju \u00falohu v oblasti sexu\u00e1lnej v\u00fdchovy a prevencie sexu\u00e1lne prenosn\u00fdch ochoren\u00ed, v oblasti emancip\u00e1cie \u017eien a v oblasti advok\u00e1cie ob\u010dianskych pr\u00e1v homosexu\u00e1lnych a transrodov\u00fdch \u013eud\u00ed. <\/p>\n\n\n\n

S n\u00e1stupom Hitlera k moci v roku 1933 bola jeho \u010dinnos\u0165 n\u00e1silne ukon\u010den\u00e1, Hirschfeld nacistom posl\u00fa\u017eil ako exempl\u00e1rny pr\u00edklad \u017dida, ktor\u00fd \u201ez\u00e1kerne podkop\u00e1va zdravie a \u010distotu nemeck\u00e9ho n\u00e1roda.\u201c R\u00e1no, 6. m\u00e1ja skupina \u0161tudentov z n\u00e1rodno-socialistick\u00e9ho \u0161tudentsk\u00e9ho spolku vtrhla do in\u0161tit\u00fatu a kri\u010dala \u201esp\u00e1\u013ete Hirschfelda!\u201c. Zamestnancov, ktor\u00ed sa tam nach\u00e1dzali, napadli a zbili. Poobede jednotky SA tento \u00fatok dokon\u010dili ove\u013ea systematickej\u0161ie, priestory in\u0161tit\u00fatu zabrali pre svoje potreby a mnoh\u00e9 zbierky sp\u00e1lili nieko\u013eko dn\u00ed po \u00fatoku na Opernplatzi (dnes Bebelplatz) v Berl\u00edne po\u010das nesl\u00e1vne zn\u00e1meho p\u00e1lenia kn\u00edh \u201enepriate\u013eov re\u017eimu\u201c.<\/p>\n\n\n\n

 <\/p>\n\n\n\n

\"\"
I. Maty\u00e1\u0161 (v\u013eavo) s M. Hirschfeldom (v strede) a jeho priate\u013eom Taom-Li v Bratislave v roku 1932<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Prv\u00fd medzi prv\u00fdmi <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Hirschfeld sa v tom \u010dase v Berl\u00edne, ani v Nemecku nenach\u00e1dzal. Zo svojho predn\u00e1\u0161kov\u00e9ho turn\u00e9 po svete sa u\u017e do Nemecka nevr\u00e1til a usadil sa vo Franc\u00fazsku, najsk\u00f4r v Par\u00ed\u017ei a potom v Nice, kde pred\u010dasne zomiera na srdcov\u00fd infarkt v de\u0148 svojich naroden\u00edn, 14. m\u00e1ja 1935 vo veku 67 rokov. Pre jeho najbli\u017e\u0161\u00edch, priate\u013eov a kolegov to musel by\u0165 obrovsk\u00fd \u0161ok. E\u0161te r\u00e1no prij\u00edmal gratul\u00e1cie, aby n\u00e1sledne priania dlh\u00e9ho \u017eivota a pevn\u00e9ho zdravia vystriedali kondolencie. Ako keby Hirschfeldov ne\u010dakan\u00fd skon symbolizoval z\u00e1nik emancipa\u010dn\u00fdch sn\u00e1h na nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed po celej Eur\u00f3pe. V ten de\u0148 skuto\u010dne zomrel nielen \u201eEinstein sexu\u201c, ako ho nazvali noviny Hearst po\u010das jeho turn\u00e9 po Amerike, ale v\u00fdnimo\u010dn\u00fd reform\u00e1tor, vedec, priekopn\u00edk prv\u00e9ho homosexu\u00e1lneho hnutia na svete, zap\u00e1len\u00fd predn\u00e1\u0161ate\u013e, re\u010dn\u00edk, poradca, tvorca prv\u00e9ho filmu, Anders als die Andern<\/em> (Odli\u0161n\u00fd od in\u00fdch) z roku 1919, kde vystupovala homosexu\u00e1lna postava. <\/p>\n\n\n\n

Hirschfeld sa stal vzorom pre podobn\u00fdch aktivistov za hranicami Nemecka. Dnes by ho ur\u010dite viacer\u00ed nazvali \u201einfluencer\u201c so silnou charizmou. V 30. rokoch predn\u00e1\u0161al aj v \u010ceskoslovensku, v Prahe, v Brne aj v Bratislave, kam ho pozval n\u00e1\u0161 prv\u00fd slovensk\u00fd aktivista za odtrestnenie homosexuality, Imrich Maty\u00e1\u0161. Hirschfeld tak predn\u00e1\u0161al v malej s\u00e1le Reduty o svojom v\u00fdskume, o homosexualite, o potrebe odtrestnenia. Ke\u010f sa potom spolu prech\u00e1dzali v parku, Maty\u00e1\u0161 sa Hirschfeldovi pos\u0165a\u017eoval na to, \u017ee mnoh\u00ed homosexu\u00e1li nemaj\u00fa z\u00e1ujem sa anga\u017eova\u0165 a pripoji\u0165 sa tak k \u00fasiliu pra\u017esk\u00fdch aj bratislavsk\u00fdch men\u0161in\u00e1rov. <\/em>Hirschfeld ur\u010dite Maty\u00e1\u0161ov\u00fdm v\u00fd\u010ditk\u00e1m rozumel, s\u00e1m musel podobn\u00e9 pocity za\u017e\u00edva\u0165 dos\u0165 \u010dasto, a odpovedal mu s \u00faplnou v\u00e1\u017enos\u0165ou: \u201eNapriek v\u0161etk\u00e9mu aj t\u00fdch ne\u010dinn\u00fdch mus\u00edme do slobody strhn\u00fa\u0165.\u201c <\/p>\n\n\n\n

V Bratislave poskytol aj rozhovor do miestnych nov\u00edn, v ktorom sa zd\u00f4veril, \u017ee ho neust\u00e1le na jeho cest\u00e1ch prenasleduje tie\u0148 samovraha: \u201eNed\u00e1 mi chv\u00edle pokoja, mus\u00edm sa zasadi\u0165 za oslobodenie homosexu\u00e1lnych, ktor\u00ed nevinne trpia a ko\u013eko je samovrahov, o ktor\u00fdch netu\u0161\u00edme, \u017ee pr\u00ed\u010dina samovra\u017edy je ich nezmenite\u013en\u00fd stav. Homosexualita nie je choroba. Je mojou povinnos\u0165ou zo v\u0161etkej sily a energie pracova\u0165 v prospech homosexu\u00e1lnych a u\u010dini\u0165 koniec tomuto tyranizovaniu. Ml\u00e1de\u017e ma ch\u00e1pe!\u201c <\/p>\n\n\n\n

Z franc\u00fazskeho exilu nap\u00edsal Maty\u00e1\u0161ovi list, v ktorom reflektuje n\u00e1stup Hitlera k moci, n\u00e1dej ho v\u0161ak ani v t\u00fdch \u010dasoch neop\u00fa\u0161\u0165ala, lebo veril, \u017ee \u201esvetlo, ktor\u00e9 vy\u017earovalo z Nemecka do cel\u00e9ho sveta \u2013 a dnes tam nastalo obdobie temna \u2013 sa raz vr\u00e1ti do Nemecka sp\u00e4\u0165.\u201c \u017dia\u013e, tejto doby sa u\u017e Hirschfeld nedo\u017eil. V jeho odkaze a \u00fasil\u00ed pokra\u010dovali a pokra\u010duj\u00fa \u010fal\u0161\u00ed, nakoniec existencia a aktivity Magnus Hirschfeld Gesellschaft<\/em> v Nemecku to len dokazuj\u00fa. <\/p>\n\n\n\n

U\u017e sa netreba sna\u017ei\u0165, aby sme boli prv\u00ed, ani druh\u00ed. U\u017e len treba pokra\u010dova\u0165 v trad\u00edcii, ktor\u00fa zapo\u010dal Hirschfeld v Nemecku a Maty\u00e1\u0161 na Slovensku. V\u0161etko, \u010do toti\u017e vyna\u0161li, m\u00f4\u017eeme pokojne vyu\u017e\u00edva\u0165 aj dnes. Vr\u00e1tane Maty\u00e1\u0161ovho sloganu, ktor\u00fdm pr\u00edzvukoval, \u017ee ich \u00fasilie nie je ak\u00fdsi homosexu\u00e1lny boj, ale etick\u00fd z\u00e1pas za podstatu demokracie.  <\/p>\n\n\n\n

Viac inform\u00e1ci\u00ed n\u00e1jdete na: www.matyas.sk<\/a> <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Raz za \u010das sa v tomto \u010dasopriestore vyskytne niekto, kto pr\u00edde s unik\u00e1tnou my\u0161lienkou na nejak\u00fd aktivistick\u00fd po\u010din. Ako Mari\u00e1n Vojtek, Ivan Po\u017egai a \u010fal\u0161\u00ed aktivisti s my\u0161lienkou zalo\u017ei\u0165 prv\u00e9 slovensk\u00e9 zdru\u017eenie, ktor\u00e9ho cie\u013eom bolo obhajova\u0165 pr\u00e1va homosexu\u00e1lnych ob\u010danov, s n\u00e1zvom Ganymedes, v roku 1990. <\/p>\n","protected":false},"author":20,"featured_media":2252,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,7,9],"tags":[102,107,198],"class_list":["post-2250","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-pribehy-lgbti-ludi","category-pride","category-queer-historia","tag-lgbti","tag-ludske-prava","tag-stonewall"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2250","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/20"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2250"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2250\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2636,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2250\/revisions\/2636"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2252"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2250"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2250"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2250"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}